Zjv 22,17 – sú to posledné verše tejto knihy a hovorí sa tu: “Duch a Nevesta volá príď!”; Ktokoľvek to počuje nech povie: ”Príď!” Kto je smädný, nech pristúpi; Kto túži, nech zadarmo naberie vodu života.” Duch a Nevesta, Duch a jeho Cirkev volajú príď, volajú na teba, ktorý ak naozaj máš záujem o Boha ak naozaj chceš znovu vykročiť a máš pocit, že v tvojom živote niečo chýba, tak Duch Boží a Nevesta ti hovorí, “Príď!. Takže ty máš urobiť krok k nemu a k nej. A keď to počuješ – a teraz chcem volať na každého z vás, ktorý možno teraz potrebuješ počuť tie slová, ten kto počuje, nech povie “príď!” Ty máš povedať Duchu Božiemu a Cirkvi, príď ku mne; oni hovoria: ty príď ku nám. A ty odpovieš : “príď.” Máte spraviť ten krok k sebe. Ak ty naňho naozaj zavoláš, “Duch Svätý príď!” – On vykročí k tebe, ale to isté povedal on tebe, aby si prišiel ty k nemu, takže navzájom máte vykročiť k sebe.
“A kto je smädný, nech pristúpi” – ak si smädný po tom, aby sa Božia pravda naplnila v tvojom živote, aby Božie Slovo bolo pravdou v tvojom živote – pristúp; ak túžiš po Duchu Svätom, ak túžiš po Bohu – naber si Jeho vody. Toto sú všetko veľmi reálne obrazy, hovoria o tom, čo máš konkrétne urobiť: máš si nabrať vodu života. Takže Duch Svätý príde k tebe, ty pristúpiš k nemu a ty si máš už len nabrať život. Iz 55,1-3 – sú tieto nádherné slová: “Hor sa, všetci, kto smädíte, poďte k vodám, aj ten, kto nemá peniaze. Poďte, kupujte a jedzte, bez peňazí kupujte víno a mlieko. Prečo utrácate peniaze, ale nie za chlieb a svoju mzdu za to, čo vás nenasýti? Počúvnite ma a jedzte, čo je dobré, nech sa vaša duša kochá tukom, nakloňte ucho a poďte ku mne, počujte a budete živí.”
Boh tu hovorí o tom istom, hovorí: “poďte ku mne a zoberte si zadarmo, nakloňte ku mne svoje ucho”. Aj na začiatku toho verša zo Zjavenia sme vyzvaní, “počúvaj”, ten kto počúva, kto nakloní svoje ucho, prídi, poď a zober si. Čo to ďalej znamená: keď začneš počúvať, znamená to, že budeš sýtený. Izaiáš hovorí: keď začneš počúvať, budeš sýtený, budeš živený, bude v tebe život, začne v tebe pracovať život. Ako si môžeš kupovať bez peňazí? Verše zo Zjavenia, aj Izaiáš vyzývajú priamo – kupuješ si tým, že počúvaš. Boh chce, aby si Ho počúval a nechal sa napĺňať tým, čo ti dáva zadarmo. Pýtaš sa, “Čo mám počúvať?” Máš počúvať Slovo povedané Bohom, a to nájdeš tu – vo Svätom Písme. Vieš čo sa v tebe stane? Čo v tebe skrsne? Iskra, ktorá zapáli oheň. Vieš čo v tebe skrsne, keď začneš kupovať, keď začneš počúvať to slovo, keď si začul to volanie a keď prídeš a naberieš si? Čoho symbolom je voda? Života. Takže v tebe skrsne život. Keď začneš načúvať a priložíš svoje ucho, svoje srdce, začne v tebe prúdiť život. Teraz to zosumarizujeme inými slovami z Písma, “Z počutia prichádza viera.” (Rim 10,17)
Keď začneš počúvať začne v tebe pulzovať život viery – bez toho aby si si to uvedomoval. Počas tejto prednášky prídeme k jednému kľúču, ktorý je veľmi potrebný pre dobrý kresťanský život. Tým kľúčom je viera, ktorá je pre nás častokrát veľkou záhadou a pritom je to veľmi jednoduchý moment – len to, aby sme začali počúvať a konať, čo počujeme.
Iz 53,1: “Kto uverí našej správe, nad kým sa zjaví rameno Pána?” Kto uverí tomu, čo hovorím? Máš šancu – ak uveríš tomu, čo Boh hovorí, stane sa v tvojom živote čosi zvláštne – “zjaví sa nad tebou rameno Božie”, ak teraz nakloníš svoje ucho a začneš počúvať, ak začneš kupovať bez platenia, ak chceš uhasiť svoj smäd ak si chceš nabrať vody života a urobíš to, začne sa v tvojom živote diať niečo zvláštne.
Dôležité je, aby si bol hladný a prázdny. Potrebuješ mať prázdne srdce. Existuje dvojaký hlad, môžeš byť hladný fyzicky a môžeš byť hladný duchovne. Teraz chcem hovoriť o duchovnom hlade o duchovnej prázdnote. Musíš mať prázdne srdce, aby Boh mohol pristúpiť s tým, čo On pre teba má. Hovorím o tom naklonení ucha o tom, aby si začal počúvať. Am 8,11 – je tu napísané ako Boh hovorí o tom, že v Ním ustanovenom čase pošle na zem hlad: “Hľa prichádzajú dni, je výrok Pána, kedy pošlem na zem hlad, nie hlad po chlebe ani smäd po vode.” Ani Zjavenie ani Izaiáš nehovoria o tom, že sa máš napiť obyčajnej vody; Boh teraz hovorí, že to nie je smäd po vode, ale je to hlad a smäd po počutí Pána. Takže musíš byť vnútorne hladný a smädný.
Prís 9,5: “Poďte a jedzte môj chlieb,” hovorí Múdrosť, “pite víno, ktoré som namiešala, zanechajte všetky prostoduchosti a budete živí, kráčajte cestou rozumnosti, poďte ku mne a jedzte chlieb, ktorý som ja upiekla.” Iz 55,2 – tu sa opakuje to isté: prečo utrácate peniaze, ale nie za chlieb, prečo dávate to, čo ste pracne získali za to, čo vás vôbec nenasýti. Celý čas hovorím o viere. Dt 8,3 – verše, ktoré citoval Ježiš: “Človek nie je živý iba chlebom ale všetkým, čo vychádza z Božích úst.” Mt 4,4: “Človek nie je živý iba chlebom, ale všetkým čo vychádza z úst Pána.” Jer 15,16: “Akonáhle sa objavili tvoje slová, prehltol som ich, tvoje slová mi boli veselím a radosťou srdca, teraz ma nazývajú tvojim menom, Pane, Bože zástupov.” Jeremiášovi sa vo videní zjavil zvitok s Božím slovom a on ho zjedol a keď ho zjedol, tak mal chuť medu, bol pre neho úžasne príjemný, nasýtil sa Božími slovami. Mt 5,3-6: “Blahoslavení chudobní v duchu, lebo im patrí kráľovstvo nebeské.” “Blahoslavení, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti.”
Inak povedané – požehnaní pokorní a inak povedané – požehnaní hladní a smädní, aby boli nasýtení tým čo robí Boh. Boh robí spravodlivosť. Takže požehnaní sú tí, ktorí hladujú a smädia po spravodlivosti Božej – po jej uskutočnení, lebo budú nasýtení; ďalej požehnaní sú chudobní v duchu, inak povedané pokorní v duchu. Takže potrebujeme mať hlad po Božích veciach, potrebujeme byť zlomení a prázdni na to, aby sme začali a mohli byť bohatí Božími vecami.
Ako sa to môže stať, čo to znamená byť prázdny od seba? Niekedy keď počujeme tieto slová, “vyprázdni sa”, “zahoď všetko”, možno nevieme, čo to má znamenať. Ale možno máte tú skúsenosť, že keď chcete niečo veľmi dobre urobiť, tak to skopete, keď naozaj chcete aby niečo dobre vypálilo, tak je to o ničom a častokrát, keď ste sa nepripravovali a zažili moment prekvapenia, tak bolo výborné to, čo ste urobili. Ak my patríme Bohu, stále by sme mali chodiť prázdni, prázdni od seba, prázdni od svojich plánov, prázdni od svojich chcení, stále by sme mali byť prázdni. Predstavte si to doslova – miestnosť, z ktorej všetko povyhadzujete a povedzte: “Duchu Svätý príď teraz TY a naplň tento prázdny priestor Sebou, a potom keď začnem rozprávať, alebo niečo robiť, aby si to hovoril a konal Ty. Tá prázdna “miestnosť” je tvoje srdce.
Srdce je jedna veľmi reálna skutočnosť uprostred teba, jedno mimoriadne dôležité miesto; toto miesto musí byť prázdne a to dosiahneš svojím jednoduchým rozhodnutím, že pred Bohom sa rozhodneš všetko odtiaľ vyhodiť a žiadaš ho, aby On prišiel zaujať to miesto. Že to miesto nebudeš napĺňať len sebou a svojimi predstavami, ale dovolíš, aby to miesto zaujal On. Potrebuje od teba toto rozhodnutie, že budeš naplnený Ním. Požiadaš teda Ducha Svätého, aby sa tam “nalial”. Doslova, aby sa tam nalial – a v tej chvíli tam príde Duch Krista. On je Duch Krista Ježiša, On je Duch Svätosti, On je Duch Slova, On je Duch Pravdy, On je Duch Milosti. Toto všetko teraz vojde do teba, odteraz bude hovoriť skrze teba On. Odteraz bude konať On, odteraz bude myslieť On, z teba, odteraz bude z teba túžiť On. Vieš prečo? Lebo čím je srdce plné, tým ústa pretekajú – také podobné máme príslovie. Čím je srdce plné, to ti vyteká z úst. Keď začneš s niekým hovoriť, tak bude hovoriť Duch Svätý, keď začneš niekoho potešovať, tak ho bude potešovať Duch Svätý, keď budeš niekomu pomáhať, bude Boh pomáhať skrze teba. Ale to nebude vtedy, keď ty si sa nerozhodol, keď si sa nevyprázdnil. V tomto je rozdiel – môžeme chodiť Duchom alebo svojimi vlastnými nápadmi a chceniami. Možno ani nie sú zlé, ba možno sú aj zbožné, ale sú len naše. Lenže Boh chce mať plnú vládu nad našimi životmi.
My sa všetci musíme naučiť chodiť Duchom Svätým, vyhodiť všetky veci zo svojho vnútra, neklaňať sa sami sebe, neklaňať sa svojim snahám, neklaňať sa svojim problémom a klaňať sa len Božiemu Duchu, ktorý sa do teba dostane len vtedy keď sa ty vyprázdniš. Len vtedy, keď ty budeš po ňom smädný a hladný. Inak nie, inak to bude len tvoja dobrá snaha. Prečo to tak je? Ježiš Kristus povedal, (Lk 12,34), že tam kde bude tvoj poklad, bude i tvoje srdce. To, čo produkuješ, dávaš, prúdi z tvojho najhlbšieho vnútra – a môžeš dávať Boha a Božie veci, alebo seba a svoje veci. V tom je veľký rozdiel. Takže keď ty toto urobíš, keď sa vyprázdniš a necháš Božieho Ducha, aby sa do teba vlial, Boh do teba zaseje svoje slovo. Chudobný v duchu – je ten, kto je pokorný. Ako by sme mohli definovať pokoru? Nám sa zdá, že by to malo byť také pokorné, že o tom ani nehovoríme… Nie je to tak, mali by sme si utriediť v mozgu čo to je, aby sme to mohli praktizovať. Človek pokorný pred Pánom, je človek, ktorý akceptuje duchovné poučenia z Písma, požiadavky Písma s duchovnou poddajnosťou, krotkosťou a poslušnosťou. Poslušnosťou tomu, čo hovorí Písmo.
Poslušnosť. Čo to znamená? Vykonať niečo, čo mi povedali. Keď je napísané, “vo vašich ústach nech nie je žiadne škaredé slovo”, čo spravíme? Nebudeme nadávať. To je poslušnosť. Takže pokora a zlomenosť pred Bohom je napĺňanie požiadaviek Písma okamžite a tak, ako sú povedané. Sir 3,18-20: “Pokoruj sa a nájdeš milosť u Boha, Pán zjavuje svoje tajomstvá chudobným.” Dt 29,29: “Skryté veci patria Pánovi nášmu Bohu.”
Existuje Boh v nebesiach, ktorý má svoje tajomstvá a odhaľuje ich len tým, ktorí sú pred ním pokorní. Pokorní sú tí, ktorí okamžite poslúchnu to, čo im je povedané. Narážam na jedno duchovné tajomstvo, ktoré sa odhalí každému z vás, ktorí v čo najmenšej veci poslúchnete Boží príkaz – začne sa niečo diať medzi vašou mysľou a vašim srdcom. A teraz už hovorím nie o stave racionálneho premýšľania, ale o ocicaní sa tam, kde prebýva Duch Boží, ktorý vysvetľuje veci, ktoré sú napísané v Biblii a nevysvetľuje ich sem – do hlavy, vysvetľuje ich tam do toho vnútorného miesta. Ak budeš pokorný pred Bohom a budeš sa pokorovať, poslúchať a budeš plniť, čo ti Boh hovorí – keď si ráno prečítal, že je milé, dobré a chvályhodné podporovať vdovy a siroty a ak si to dnes urobil – Boh v tebe spôsobí určité odhalenie duchovného tajomstva. Hovorí sa tomu zjavenie od Ducha Svätého a to ti nikto nikde nevysvetlí. Ty sám to musíš zažiť a zažiješ to vtedy, keď budeš nekompromisne počúvať a poslúchať požiadavky Písma. Lebo chudobný človek, človek prázdny duchom je vyučovaný Bohom. Boh vedie pokorných, Ž 25,9: “On pokorných vedie cestou práva, on pokorných učí chodiť po svojej ceste.” Pokorný človek sa nechváli, jeho chválou môže byť len to jedna vec:
Jer 9,23: “Ten kto sa chce niečím chváliť, nech sa chváli tým, že pozná mňa.” Tvojou chválou môže byť to, že poznáš Boha; ale nie, že budeš o tom iba rozprávať, ale to že budeš poslúchať Božie slovo a bude to na tebe vidieť. A tak, keď niekam prídeš, ľudia budú na tebe vidieť, že poznáš Boha, že ty patríš Bohu, že si boží človek. Toto všetko sa ale udeje veľmi nepozorovane, nepozorovane do teba vojde Kráľovstvo Božie. Ježiš povedal, kráľovstvo nie je tam alebo onom, je vo vás, je medzi vami. Zaujímavé, že?
Vtedy, keď sa staráme o niekoho iného, je naše srdce najmäkšie, je najviac pripravené na to, aby sme spoznávali tajomstvá Božieho kráľovstva. Ak sa nebudeš starať o nikoho iného len o seba, ak sa budeš zaoberať len svojimi problémami a hovoriť o nich tri hodiny denne, ak sa budeš starať len o to, čo ťažké sa deje v tvojom živote vedz, že do tvojho života nebude vstupovať Božie kráľovstvo a ty sa z toho nedostaneš. Ak sa teda začneš starať o niekoho iného, začneš mať mäkké srdce, (starať sa o niekoho iného sa dá len ak máš mäkké srdce), ak nie je zatvrdené. A vtedy v tvojom srdci začne vyrastať, začne rásť výhonok Božieho semena, Božieho zrna.
Ježiš rozprával podobenstvo o rozsievačovi. Rozsievač vyšiel a rozsieval zrno, to je Božie Slovo; ono patrí Bohu; Rozsievač je Syn Boží, pole je Jeho, ale semeno patrí Otcovi. Tak je do vás zasiate Slovo Otca v nebi. A keď vy sa začnete zaoberať, ak budete venovať svoju pozornosť niekomu inému, tak vo vás začne niečo rásť, začne vo vás niečo pracovať. Prečo? Pretože najlepší čas na tú sejbu je, keď je pôda mäkká. A keď je vlhká. Keď je dostatočne vlhká na to, aby v nej niečo vyrástlo. Viete čím je vlhká a mokrá? Vodou. A voda je symbolom Ducha Svätého, ktorého si sa mal napiť na začiatku. Celé to začína tým, že prichádzaš k Pánovi, pokračuje to tým, že si pred ním zlomený, že si prázdny a hladný, keď si vyprázdnený od svojich vecí, naberáš si z Jeho vecí keď sa pokoruješ a vtedy On ti začína zjavovať zvláštne veci; keď sa staráš o druhých, v tvojom srdci niečo začína rásť.
Prís 2,4: “Hľadajte múdrosť ako skrytý poklad.” Mt 7,7: “Hľadajte a nájdete”, dodáva Ježiš. Job 28,12: “Kde je možné nájsť múdrosť?”, Sir 1,5 odpovedá: “Zdrojom múdrosti je Božie slovo.” Chcete byť múdri? Vidím, že áno. Musíme chcieť byť múdri, lebo keď nie, tak budeme hlúpi. Ak chcete byť múdri, tak si otvorte Božie slovo a získate nadprirodzenú múdrosť. Ja som sa vás neopýtal či chcete byť inteligentnejší, lebo Božie slovo vás nikdy neurobí inteligentnejšími, ale urobí vás múdrejšími. Je dokonca napísané v Ž 119, “Nad starcov múdrejším si ma urobil, Pane.” Ak poslúchame Božie slovo, máme životnú múdrosť. Božie slovo usporiada rebríček tvojich hodnôt bez toho aby si to uvedomoval – budeš sa vedieť orientovať vo svete a budeš si vedieť vyberať hodnoty omnoho zrelším, múdrejším a hlbším spôsobom, než mnohí starší ľudia okolo teba. Prečo? Lebo najväčším zdrojom múdrosti, je Božie Slovo.
Pozor však, kniha Múdrosti hovorí (Múd 1,5) : “Múdrosť nevstúpi do zlovoľnej duše, ani nebude prebývať v tele podrobenom hriechu.” Takže ak aj múdrosť začneš hľadať, ale sám prebývaš v hriechu, dobrovoľne sa vydávaš hriechu – odlíšime tu dve veci – každý z nás padne, je to zo slabosti, všetci padneme, ale keď Biblia hovorí o živote v hriechu, je to vedomé a dobrovoľné zotrvávanie v hriechu, ktorý si poznal. Keď vieš, že je to hriech a v tomto zotrvávaš, Boh ťa odmietne. Nikdy ťa ale neodmietne keď padneš, vstaneš a prídeš znova k Nemu. Keď by si mal padnúť za deň sedemkrát, to len človek ti má podľa Božieho slova odpustiť 7 krát a Pán Boh potom nekonečne veľa krát. Takže odlíšime to padnutie do hriechu a vedomé zotrvávanie v hriechu. Ak budeš zotrvávať v hriechu, múdrosť do teba nevstúpi. Preto buď veľmi dobrý, úplne vedome sa usiluj o dobro. Urobil ti niekto zle? Reaguj dobrom. Stala sa ti nejaká krivda? Nemusíš kričať; nehovorím, aby si neuplatnil svoje právo, ale nemusíš si to vykričať. Nikdy nemáme uplatňovať svoje práva s krikom, ani Ježiš to nerobil, je o ňom napísané, že bol tichý a nepozdvihoval hlas, nehádal sa.
Snaž sa byť veľmi dobrý. Prečo? Lebo keď vedome budeme pracovať na dobre a dobrote, budeme sa snažiť pôsobiť láskou a pokojom, budeme rozprávať dobre, vyhneme sa hádkam, budeme skutočne radšej prinášať lásku tam, kde je nepokoj, (mohli by sme tu odrecitovať ten krásny chválospev sv. Františka), keď toto všetko budeme vedome robiť, tak v nás bude rásť Božie slovo a vtedy začneme zvláštnym a hlbokým spôsobom chápať Božie pravdy. Všimnite si, že ľudia dobrí a láskaví sú omnoho múdrejší, keď im vysvetľujete bibliu, než ľudia učení. Jednoduchí ľudia niekde na dedine, dokonca intelektuálne slabší ľudia, ale ľudia dobrí, chápu biblické pravdy a zjavenia omnoho lepšie, než ľudia civilizovaného sveta, ktorí toho majú dosť veľa a sú dosť múdri. Títo hneď začínajú racionálne skúmať, z každej strany veci obracať a majú svoje argumenty.
Buď človekom naozaj dobrým. Ježiš na to upozorňoval. Mt 5,20: “Lebo ak nebude vaša spravodlivosť väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do Kráľovstva nebeského.” Vojsť do Nebeského kráľovstva znamená, byť preniknutý Božími pravdami tak, že ich naozaj chápeš. Ide o to aby si to pochopil vo svojom vnútri a vtedy budeš preniknutý Božou múdrosťou. A vôbec ti to nemusí byť zložito vysvetľované – bolo by zaujímavé zmerať výšku učebníc, ktoré treba na zloženie skúšok z teológie. My to nepotrebujeme na to, aby sme pochopili vnútorné posolstvo Písma – to robí Duch Svätý – vysvetliť Písmo v merítkach ľudského myslenia to áno, na to potrebujeme teológiu, filozofiu a ešte všetko možné. Ale na to, aby si prežil Božie slovo, na to nepotrebuješ dvojmetrový stoh učebníc. Jn 6,63“Moje slová sú Duch a život”, povedal Ježiš. Ž 17,15: “Ja však vo spravodlivosti uzriem tvoju tvár…” Ž 18,27: “Rýdzemu osvedčuješ svoju rýdzosť, s neúprimným sa však púšťaš do zápasu.” Takže tvoja spravodlivosť musí byť čistá a rýdza, aby si mohol uzrieť Božiu tvár – priblížiť sa vnútorným pochopením k Bohu.
Takže ak sa usilovne budeš snažiť o dobro za každú cenu, podrastie tvoje pochopenie Písma, podrastie tvoja viera. Jeden z kľúčov ako byť silnejší, ako menej padať je tu: ak sa budeš usilovne snažiť o dobro, podrastie tvoja viera a budú ti odhaľované skryté tajomstvá múdrosti. Nie však tvojej mysli, ale tvojmu duchu. Tým sa do teba bude vlievať Duch Svätý a ty budeš duchovne silný.
Dve veci ti zabránia počuť a chápať. Hriech pýchy ti zabráni počuť a chápať. Ty už neprijímaš pravdy z Písma, lebo ty už vieš dosť veľa, ty už to tak zvažuješ, ty si už moc múdry, aby si to proste prijal. Potom je to tvrdosť srdca. Nenecháš sa dotknúť Božím slovom, si ľahostajný a jednoducho ho neposlúchneš. Toto je tvrdosť srdca. Keď sa ti ale srdce zatvrdí, Boh ti nedovolí, aby si ho videl. Nepríjemné verše Mt 13,14-15: “Budete stále počúvať, ale nepochopíte, budete ustavične hľadieť, ale neuvidíte, lebo obrástlo tukom srdce tohto ľudu, ušami nepočujú a oči si zavreli.” Ak sa ti zatvrdilo srdce, nebudeš počuť Božie pravdy. 1Pt 1,23: “Zrodili ste sa k novému životu živým a večným Božím slovom” – a živé veci sú chápané iba srdcom, ktoré je dobré a láskavé. A to máš v rukách ty, či máš srdce zlé a neláskavé.
Keď ti niekto prejaví láskavosť budeš reagovať láskavo? A keď ti prejaví neláskavosť ako budeš reagovať? Neláskavo? Vtedy nemáš láskavé srdce, vtedy máš srdce neláskavé a nedobré. Božie slovo musíš do takéhoto srdca, ktoré chce byť zámerne láskavé a dobré prijať a pevne sa ho držať. Lk 8,15- je tu zdôraznené to pevné držanie sa Slova: “Zrnom v dobrej zemi sú tí, ktorí počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho v dobrom a úprimnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.” V gréckom origináli je tu zvýraznená nutnosť pevne sa držať Božieho slova. Grécke slovo na to znie poieo – znamená to aktívne úsilie. Ty musíš vynaložiť aktívne úsilie na tom, aby si to Slovo čo počuješ aktívne zachovával. Až dovtedy, kým sa v tebe neobjaví ovocie. Ide tu o takú výmenu medzi tebou a Bohom, medzi Božím slovom a tvojim vlastným, medzi Božím srdcom a tvojim srdcom.
Ľudia v časoch Starého zákona vôbec nemali výraz pre myseľ, pre činnosť rozumu. Mali ale tri výrazy pre srdce: leb, lebab a libah. Prečo? Lebo si srdce veľmi vážili a chápali, že srdce je najhlbším zdrojom všetkej fyzickej, emocionálnej, intelektuálnej a vôľovej aktivity človeka. Čo to znamená? Chápali, že bolo trónom všetkých rozhodnutí, chápali, že v srdci sa dejú všetky dôležité rozhodnutia človeka a že je to jednotiaca sila ľudského života.
Biblickí ľudia vo vzťahu k slovám z Písma premýšľali srdcom, pretože podľa týchto slov treba konať a tak ich treba uchovávať na tróne všetkého rozhodnutia. Prečo si hovoríš, “už toľko rokov sa snažím o tú istú vec a stále v nej padám?” Nerozhodol si sa srdcom, že ju naozaj dodržíš. Rozhodol si sa hlavou. My máme problém, lebo sme odchovaní inou filozofiou, než je myslenie Izraelitov. Vy ste sa častokrát za niečo zasadili ale nešlo to, nebojovali ste dosť, pretože to akosi nevyšlo tam z vnútra, zo srdca. Ale akonáhle ti odtiaľ vyjde niekto drahý, tak pre neho urobíš naozaj všetko. Pretože na ňom nepracuješ hlavou, ale máš ho rád srdcom. Keď ti o niekoho a o niečo má naozaj ísť, nemôže ti o to ísť z hlavy, pretože akonáhle príde prenasledovanie a prekážky a nemáš to v srdci, tak z hlavy ti to vykope hocikto. Pár faciek, trošku trápenia a problémov a okamžite si poddajný. Všetci tí, ktorí boli v base a nemali vieru v srdci poodpadávali jeden po druhom, či išlo o kňazov, laikov alebo biskupov. Ak si prečítate knihy o prenasledovanej Cirkvi, tak uvidíte, že tí, ktorí naozaj prijali Krista neprezradili ani štvrť slova. Ide o rozdiel v rozhodnutí sa hlavou a srdcom, a my všetci musíme byť ľudia srdca. Ľudia, ktorí srdcom nasledujú Boha, nie ľudia, ktorí zobrali niečo do hlavy – tomu sa hovorí náboženský život.
Biblickí ľudia teda všetko uchovávali na tróne všetkého rozhodovania. Dt 30,14: “To slovo, ktoré som ti hovoril je ti veľmi blízko, vo tvojom srdci v tvojich ústach, aby si ho dodržiaval.” V celom tomto verši je dôraz na poslednom slove, “aby si ho dodržiaval.” Rabínsky komentár k tomuto veršu je takýto: “To slovo prichádza k tebe, do tvojho srdca, ak naozaj zamýšľaš uskutočniť to, čo ti prikazuje.” A teraz myslím, že si začneme uvedomovať kedy sme sa rozhodovali naozaj – srdcom – a kedy hlavou. Keď sa rozhoduješ hlavou, tak si hovoríš “skúsim to takto a keď to nevyjde – tak tam máš podvedome pripravené zadné dvierka. Keď sa rozhoduješ srdcom, že ideš do toho, zadné dvierka neexistujú. Je len cesta vpred. Je to ako keď jeden generál, čo prišiel s vojskom bojovať na nejaký ostrov, keď vylodil všetko svoje vojsko, tak zapálil lode. Keď to vojaci videli, uvedomili si, že musia zvíťaziť a aj zvíťazili, hoci ich bolo o polovicu menej, pretože nemali cestu späť. A takýto musíme byť my, my musíme takto jednať. Vždy keď ideš do niečoho na základe rozhodnutia, ktoré si urobil v hlave a nie v srdci, tak nikdy sa nepohneš vpred. Nikdy svoje bitvy nevyhráš.
Židia mali všetko uvažovanie (1Krn 29,18) i meditáciu (Ž 4,5b) v srdci a preto patrili Bohu verne. Preto boli Bohu verní a preto nezrádzali. Myseľ nemá nikdy naozajstné ciele, má iba plytké túžby; iba srdce vie prahnúť a visieť na tom, o čo mu naozaj ide. Myseľ len pozerá, myseľ by len chcela, ale len srdce prahne.
Len srdce dokáže visieť na niečom – a ty máš visieť na Písme. Ty máš prahnúť po Božom slove. Preto Boh hľadá tvoje srdce a nie tvoju myseľ, lebo len srdcom ho môžeš pochopiť láskou. Hlavou ho nemôžeš pochopiť. Sir 24,29: “Iba srdcom ho môžeš pochopiť, lebo myšlienky múdrosti sú širšie ako more a jej rady sú hlbšie ako priepasť.”
Aj Nový Zákon sa uisťuje o tom, že uvažovanie sa deje v srdci a nie v hlave. Mária zachovávala toto slovo v srdci, Mária uvažovala o tom v srdci, Márii bolo povedané Lk 2,51;Lk 2,19;Lk 2,35 – aby sa zjavilo zmýšľanie sŕdc. Nie zmýšľanie hláv, ale aby sa ukázalo čo je v srdciach naozaj. Zoberme si trebárs skupinu ľudí, ktorí sa prihlásia do nejakého kurzu. Všetci, ktorí sa prihlásili hlavou dajú ruku dole, keď sa povie, že to stojí 2500 korún. Pretože tí, čo sa chcú naozaj dozvedieť niečo o danej téme tam pôjdu, lebo sa to chcú naozaj do srdca dozvedieť. Takže sami si môžete stanoviť merítko toho, o čo vám naozaj ide. Sami si môžete stanoviť kde je tvoje srdce. Keď Boh chce, aby sme si niečo naozaj pamätali tak píše na tabuľky našich sŕdc. Nepíše len do našej mysle, neprihovára sa len preto, aby si niečo pochopil, ale snaží sa ti to napísať na tvoje srdce, pretože iba tak ho môžeme pochopiť. Ak Jeho slová neprijmeme tak, ako On chcel aby sme ich prijali, musíme pamätať na jeden nepríjemný verš, kde Ježiš hovorí – Jn 12,48: “Kto ma neprijíma, má svojho sudcu, slovo, ktoré som hovoril bude ho súdiť v posledný deň.”
Prís 3,3: “Nech ťa neopúšťa milosrdenstvo a vernosť, priviaž si ich na hrdlo, napíš si ich na tabuľku svojho srdca.” Prís 7,3: “Priviaž si ich na prsty, napíš si ich na tabuľku svojho srdca, lebo Pán pozná srdce človeka.”
Viete aké je srdce človeka a prečo oň Boh zápasí? Človek sa zhrozí, keď to všetko číta. Pán pozná srdcia obťažené problémami – 2Kr 6,11. Pán pozná srdcia smutné Neh 2,2; znechutené Nm 32,7, ustráchané Iz 35,4, choré Prís 13,12, zatvrdené Ž 95,8, rozdelené Oz 10,2, rebelantské Jer 5,23, závidiace Prís 23,17, zvoskovatelé – zmäknuté Ez 32,9, pozná srdce naplnené hnevom a srdce plné zloby Ez 13,22, pozná srdce pochybujúce Mk 11,22, hádajúce sa Lk 5,22, hľadajúce zlo Gn 6,5, srdce chybujúce Ž 95,10, premýšľajúce nad zlom Mt 9,4 a srdce, ktoré cudzoloží Mt 5,28.
Preto zápasí o naše srdcia, lebo tohoto všetkého môže byť plné tvoje srdce a veľmi škaredo môže skončiť tvoj život, napriek tomu že sa budeš usilovať z hlavy viesť dobrý náboženský život. A napriek tomu, že sa usiluješ, ale v srdci máš tieto odporné veci, vždy bude tvoj život zničený. Ježiš povedal: Mk 7,21-23: “Pretože z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, cudzoložstvá, nemorálnosť, vraždy, zlodejstvá, závisť, zloba, podvody, nehanebnosť, žiarlivosť, rúhanie, pýcha a bláznivosť, všetky tieto veci vychádzajú zvnútra človeka.”
Kde bude tvoje srdce? Aké bude tvoje srdce? Všetko, čo od nás Boh chcel je, aby naša viera nebola len teóriou, ale vierou v živú osobu, za ktorú chceme položiť svoj život. Predstavte si teraz komunizmus a nacizmus. Boli to dve filozofie, ktoré boli výplodmi niekoľkých fanatikov, ktorí to mysleli dobre. A aj to cieľavedome aplikovali do života. Keby boli takí, ako mnohí z nás, tak by komunizmus a nacizmus boli len slabým odvarom toho, čo tu bolo. Lenže Hitler a Stalin to dôsledne aplikovali, im išlo o to, aby sa to naozaj urobilo. Predstavme si, čo by sa stalo, keby sme sa rozhodli, že naozaj urobíme, čo je v Biblii napísané. Nebola by to revolúcia, nebol by to svet obrátený naruby? Keby sme my aplikovali do praxe Písmo k Božej sláve, svet by bol zmenený skrze teba a skrze Božiu Cirkev.
Ak my budeme Boha naozaj milovať a konať na základe Jeho lásky, budeme naozaj tými akými nás On chcel mať. Ak nie, tak budeme len padajúcimi a skrachovanými kresťanmi, budeme ochromenou Cirkvou, ktorá nie je schopná osloviť verejnosť. Budeme Cirkvou, ktorá nemá posolstvo pre druhých. Bohu nezáleží na tom, čo robíme, ale čo sa On rozhodol robiť skrze nás. Jemu nejde o tvoj úspech, jemu ide o teba. Boh sa nerozhodol, aby si ty dosahoval hrdinské činy, ale aby On dosiahol hrdinské činy skrze teba. Boh chce tvoju absolútnu poslušnosť vo všetkom. Jednoduchú poslušnosť viery bez ohľadu na okolnosti, bez ohľadu na výsledky. Bez ohľadu na to, či sa ti darí alebo nedarí, absolútnu poslušnosť Jeho autorite. Keď Ježiš povedal, že nemáš niečo robiť, tak to nebudeš robiť a nebudeš to robiť zo srdca. Viete čo hovorí to podobenstvo o stotníkovi? Ježiš sa čudoval, že takú poslušnosť autorite nikde nenašiel. On tu hovorí, že takéto bezpodmienečné prijatie jeho autority a poslušnosť, sú základom kresťanského života. Ak to začneš robiť, získaš kľúč k pochopeniu viery, ktorá od tej chvíle prestane byť čímkoľvek imaginárnym, čímkoľvek záhadným a mystickým.
Viera je totálna poslušnosť tomu, čo si žiada Ježiš Kristus. Viera nie je viac než poslušnosť srdca, ktorá ťa privedie ku svätosti. Poslušnosť, ktorá s teba urobí človeka, ktorý žiari Bohom.
Poznáte jednu svätú, ktorá nám nedávno zomrela, volala sa Matka Tereza a hovorí: “Náš rast ku svätosti záleží na Bohu a na nás samých, na božej milosti a na našej vôli, že budeme svätí.” Keď prišla asi pred desiatimi rokmi do Washingtonu tak sa jej pýtali, že čo tam chce urobiť a ona povedala: chcem vám dať poznať to, že keď človek miluje a je milovaný, tak sa v jeho živote naplnilo to, na čo bol stvorený. Nejaký reportér jej povedal, že to asi stojí veľa peňazí a ona potriasla hlavou a hovorí: “Nie, to stojí veľa obetí.” Nerobila nič revolučné, iba poslúchala čo bolo napísané. Ona dokonca nebola zamilovaná do svojho poslania. Bola zamilovaná do Ježiša.
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo Martindom
