Bol som na seminári o prebudení farského spoločenstva v Košiciach a hovoril som tam zopár svedectiev o tom čo Boh medzi nami robí, a ako to prebieha. Uvedomil som si, že ľuďom chýba spontánna modlitba, objavenie bezprostredného vzťahu voči Nemu. Je veľmi dôležité aby sme to poznali, aby sme tak jednoducho žili, lebo to sú úplne prirodzené a jednoduché veci. Mal som prednášku o tom ako získavať a viesť ľudí a uvedomil som si dve dôležité veci, ktoré na každom kresťanskom zhromaždení musia byť a potom sa nestane to, že tam ľudia nechcú chodiť. Na to, aby sme získali ľudí a potom ich viedli, musia tí ľudia predovšetkým vo vašom spoločenstve Boha stretnúť. Ľudia musia mať zážitok zo stretnutia s Bohom, ľudia musia vedieť, že Boh je medzi týmito ľuďmi. Nielen mať zážitok z modlitby alebo z toho, že hľadáme duchovné a etické hodnoty alebo že sme morálnejší ľudia, alebo mať zážitok zo stretnutia sa so spoločenstvom, ale predovšetkým zážitok zo stretnutia sa s Bohom. Toto musíš všade hľadať, inak si nahradíš to stretnutie s Bohom stretnutím s charitatívnou činnosťou alebo stretnutím s inými vecami.
A to druhé, čo sa musí stať v spoločenstve je, že ľudia sa musia dozvedieť o Bohu niečo nové. Sú dva základné prvky spoločenstva, stretnúť Boha a dozvedieť sa o Ňom niečo nové, pretože duchovné poznanie je základnou potrebou každého človeka.
V nedeľu som cestoval do Nemecka, išli sme traja kňazi a traja laici. Bola to konferencia exorcistov a ľudí v službe oslobodzovania. Trvalo to týždeň, bolo to v Bavorsku v jednej maličkej dedine kde býva asi tristo ľudí, (takých farností je tam tisíc dvesto), pár domov a jeden kostol, veľmi pekný. 150 ľudí tam bolo z celého sveta, z USA, z Austrálie, z Nemecka, z Anglicka, Poľska, Slovenska… Z toho 65 kňazov, väčšina z nich oficiálni exorcisti, všetko ostatní boli ľudia zapojení v službe oslobodzovania a exorcizmu, zo Slovenska 8 ľudí.
Bola to konferencia vyučujúca, nie služobná. (Neboli tam davy posadnutých, za ktorých by sme sa modlili, bolo to na to, aby sme sa poučili…) Už tretí rok existuje skupina, ktorá združila exorcistov, ľudí ktorí veria v diabla. Vo svete je veľa exorcistov, ale len niektorí veria, že diabol existuje. Celé exorcistické hnutie vo Francúzsku je postihnuté hnutím psychiatrizmu. Veria, že všetko sú to len psychické poruchy človeka a že za problémami ľudí nestojí osoba, ktorá sa nazýva Satan.
Takže táto frakcia, ktorá združuje mimoriadne teologické špičky, skutočných praktikov a ľudí hlbokej teológie, zdravej biblickej teológie, je také zdravé vzbúrenecké krídlo tých, ktorí naozaj veria, že to, čo vyháňajú je naozaj diabol. Odznelo tam veľa dobrých prednášok, boli tam veľmi významní ľudia. Napr. Rufus Pereira, o. Jeremy Davies, o. Hans Buob, ktorý je u nás známy z kníh aj z osobnej návštevy na konferencii, Ciáran McDonnel,…
Boli tam štyria biskupi, jeden diecézny, ktorý tomu chvíľu predsedal, ďalší traja tam prišli aby sa zúčastnili tej konferencie. Jeden tam sedel od začiatku do konca, až poslednú hodinu keď sa so mnou lúčil som prišiel na to že je to biskup, bol to tichý, skromný, pokorný chlap. Keď mi podával ruku tak som si všimol prsteň a päť dní som ho tam stretal ako jednoduchého chlapa, ktorý by mi snáď aj zdvihol kľúče, keby mi spadli.
Bolo zaujímavé počúvať referáty z jednotlivých krajín, ako je v nich prijímaná služba oslobodzovania – exorcizmu. Ako je prijímaná a chápaná a ako je neprijímaná a nechápaná. Aj hierarchiou aj u laikov v Cirkvi. Spoločné majú len jedno, že všade je potrebná, že všade treba vystúpiť proti mocnostiam temna. Vplyv Zlého je ďaleko rozšírenejší, než si myslíme. Už veľmi dávno, už od čias francúzskej revolúcie spred pár sto rokov, je v Cirkvi rozšírený názor, že diabol neexistuje a že to, čo Ježiš v Písme nazýva Satanom je len určité vyjadrenie zla. Že on tým len všeobecne popísal zlo, existujúce medzi ľuďmi a že neexistuje bytosť, nepriateľská voči Bohu. Toto učenie je zakorenené v katolíckej Cirkvi, na mnohých významných katolíckych inštitútoch a univerzitách. Je to hlboký útok satana na Cirkev a na pravdu Cirkvi a jej učenie.
Takýto postoj je vyučovaný vo svete, na katolíckych aj protestantských univerzitách, sú však aj také, ktoré uznávajú existenciu satana. Osobná skúsenosť jedného biblického profesora, ktorý bol na seminári biblistiky kde sedelo 300 kňazov. Vysokopostavený a uznávaný katolícky profesor biblistiky tam tvrdil, že diabol neexistuje a zmienky o ňom v Písme sú len výsledkom primitívneho pohľadu na svet v tej dobe, kedy Ježiš Kristus žil. Inak povedané, ak je váš svetonázor primitívny, budete vidieť diablov všade, ak je váš svetonázor racionálny, nebudete ich vidieť nikde, lebo všetko chápete správne a vidíte do príčin vecí. Keďže tam sedel aj tento exorcista z Indie, tak sa postavil a povedal: Dokedy som neveril v diabla, nikde som ho nevidel, odkedy som sa stal racionálnym vzdelancom, vidím diabla sprava doľava a stále ho vyháňam…
Preberali sme Nový rituál exorcizmu, je skutočne nový, pretože posledný bol z roku 1614, hovorili sme o duchovnom boji dneška, O Pánovom dotyku, Pomazanie Duchom Svätým, spočívanie v Duchu, … Karl Ecker hovoril o príčinách posadnutia a poviazania, ktoré pochádzajú na základe prekliatí alebo urieknutí. Urieknutia sú veľmi rozšírené. Zistili sme, že na Slovensku je dosť rozšírené čarovať, v dosť kresťanskom duchu sa to nesie, (uhľová voda, vatikánsky chlieb, …) Ďalšie prednášky – príprava na modlitbu oslobodenia a následná starostlivosť, čo s tým človekom robiť. Predstavili nám tam starého černocha, povedali, že je to otec štyroch detí, profesor biblistiky na takej univerzite, profesor prírodných vied na takej univerzite, lekár, psychiater a premiér Beninu.
Oficiálne ustanovený exorcista, človek, ktorý hovoril osobné skúsenosti z Afriky. Buďme radi, že sme v Európe. Je to strašné, čo robia v Afrike čarodejníci a jedno odporné náboženstvo Voodoo, je to už v celom svete, dokonca sa tak volá jeden počítačový program, je to zjavne spopularizované vo svete, aby bolo prijaté. Africkí čarodejníci dokážu odporné veci, tak odporné, že aj exorcisti mali z toho ťažké obavy, ale Pán je mocnejší, ale nie je jednoduché dostať sa z područia diabla.
Hovorili aj o úspechoch aj o neúspechoch pri oslobodzovaní. Hovorili o tom, že ľudia sa do toho zamotajú veľmi ľahko kvôli svojej vlastnej hlúposti alebo nevedomosti. Také vyvolávanie duchov, to nie je žiadna detská hra, ako to poznáme, častokrát sa nič neudeje a častokrát z toho môžete mať následky na celý život. Hovorilo sa o neuveriteľnom duchovnom útoku z Európy do Afriky, kde katolícki misionári prinášajú ateizmus. Prinášajú morálne pozdvihnutie bez viery v Ježiša Krista. Prichádzajú aby vybudovali školy a sociálny život a nedajú im vieru, zhromažďujú ľudí na liturgii a oni naďalej chodia k čarodejníkom, lebo čarodejníci naozaj uzdravujú, to je bežné. Máme tam katolíkov, ktorí chodia na omše a keď sú chorí, tak chodia za šamanmi. Šamani to je ešte veľmi ľahká forma čarodejníctva. Nepríjemné je, že novodobé čarodejníctvo v Európe sa volá psychotronika. Homeopatia je biela mágia a okultizmus. Hovorili sme o emocionálnom uzdravení a oslobodení.
Pravda o slobodomurárstve – ďalšia prednáška – bolo to hrozné počuť, ale bolo príjemné vidieť človeka, ktorý dnes žije v jednej letničnej Cirkvi a bol 25 rokov v najvyšších stupňoch zasvätenia slobodomurárstvu a hovoril aké je to hrozné. To posledné, čo povedal bolo, že slobodomurári dnes útočia na Rímsku cirkev, aby ju získali a už ju hlboko infiltrovali. Brány pekelné Cirkev nikdy nepremôžu, ale pracujú na tom, aby sa medzi nás dostali. Byť slobodomurárom v najvyšších zasväteniach, to je čistá posadnutosť. Byť v najnižšom stupni slobodomurárstva vyzerá, že to nič nie je, pretože sú ako organizácia predstavovaní ako charitatívna organizácia. Až vo vyšších stupňoch zasvätenia zistíte, že uctievate tzv. Bafometa, je to boh, ktorého oni zobrazujú s capou hlavou, je to satan.
Ďalší zaujímavý pán z Ameriky, hovoril o infiltrácii kresťanskej Cirkvi východnými filozofickými konceptami, konkrétne hovoril o rôznych jogových školách, počnúc raja jogou, hatha jogou, tantra jogou… Hovoril, že neexistuje spojenie medzi kresťanstvom a jogou a nič ako kresťanská joga neexistuje. Neobstojí výhovorka, že robíš len ich telesné cvičenia, to uctievanie hinduistických bohov nastáva už v nich. Hovorili sme o evanjelizácii a službe exorcizmu.
Ciáran McDonnell, exorcista z Anglicka, hovoril na text Lk 4: „Duch Hospodinov je nado mnou lebo ma pomazal, aby som prinášal dobrú správu chudobným, ohlásil slobodu zajatým, slepým navrátil zrak, pozdvihol obťažených a ohlásil pánov milostivý rok.“ Toto bolo slovo, ktorým začínala tá konferencia a náš vedúci chvál to povedal dnes keď som chcel o nej hovoriť, uvedomil som si, že Pán chce aby som o tom hovoril. Zaujímavé bolo v tom texte je to, že sa tam spomínajú obťažení, zničení slepí, zajatí, to všetko sú núdzni ľudia a tým všetkým Ježiš niečo priniesol. A tak aj nám je dané niečo, len ak máme nejakú formu núdze.
Ak si spokojný kresťan, Pán sa ťa nedotýka; stále musíš vedieť, že si závislý na Bohu, stále musíš poznať svoju núdzu a vedieť, že bez Neho si stratený človek a že len s ním si človek, ktorý patrí k víťaznému vojsku. Ježiš bol pomazaný a konal všetky tieto veci mocou Ducha. Ak my chceme dnes ísť s evanjeliom k iným, o čo viac musíme byť pomazaní Duchom Svätým. My potrebujeme jeho pomazanie a my potrebujeme byť tí slabí a zlomení.
Nejde tak o našu schopnosť ako o našu vydanosť, nejde o to, či si schopný robiť veľké veci, či si schopný uzdravovať a pomáhať druhým, ale o to, či si ochotný to robiť. Na to aby Boh uzdravoval stačí, aby si ty na nich kládol ruky, aby si sa za nich modlil, aby si na nich zvolával Božie požehnanie a Boh bude robiť svoju časť práce, lebo uzdravovanie je Jeho dielom, nie tvojím.
Je tu svedectvo jednej mladej posadnutej ženy, ktorá bola nakoniec oslobodená. Modlili sa za ňu osemnásť mesiacov, bol to veľmi ťažký prípad. Hovoril, že táto žena prejavovala nadprirodzenú schopnosť rozumieť cudzím rečiam. Hovorila démonickými jazykmi, (sú veľmi podobné daru jazykov, ale vyznačujú sa nepokojom a nutkavým prejavom – človek sa v nich musí modliť, nemá slobodu prestať), keď bola v tranze rozprávala po španielsky a po rusky alebo mala obrovskú silu, zdvihla auto do výšky dvadsať centimetrov. Pohybovala sa po zemi ako had veľkou rýchlosťou a keď sa ho nakoniec pokúsila prepichnúť nožnicami, tak sa rozhodli, že sa budú naozaj modliť za oslobodenie, aby to nedopadlo zle. Keď sa nad ňou modlili a žehnali jej sviatosťou, vymrštilo sa jej telo do výšky a vyšiel z nej démon hnevu, ktorým bola poviazaná, pomstychtivosť, neláska, žiarlivosť. Hlavný duch odišiel a naň boli naviazaní ďalší, a ona prežívala naplnenie Duchom Svätým.
Ten kňaz hovorí, tu som si uvedomil slovo z Mk 14,29: „Dal som vám moc nad všetkými démonmi“ a Pavol o tom píše ako o schopnosti konať divné skutky 1Kor 12,9: Dar viery a mocných činov. Kresťanská komunita musí všetko toto zabezpečovať obrovským množstvom modlitby. Musíme sa spolu modliť ako komunita, aby sa tu mohli prejavovať všetky služby. Niekto má dar kázať, niekto uzdravovať, niekto oslobodzovať, povzbudzovať, pomáhať, vnútorne upokojovať. Keď my sa spoločne modlíme, tak tieto jednotlivé služby sa prejavujú. Je omylom mať taký postoj že tamten dar sa mi páči tak ho budem chcieť aj ja. Budem sa za tým hnať a stále to bude na nič. Ty musíš objaviť svoj dar. Ak hľadáš svoj dar pýtaj si ho od Pána on ti ho ukáže. Hovoril o dôležitosti pôstu, a čo robí Pán počas modlitby a ako sa zmocňuje ľudí.
Sú také dva spôsoby, ktoré nachádzame v Písme. Jeden je charizmatický a druhý keď v človeku nastáva premieňajúca moc. Vložím do vás nové srdce a nového ducha. Toto je najdôležitejšie zo všetkého. Prečo sa deje, že ľudia niekedy počas modlitby odpadnú na zem alebo že sa trasú. To je normálne. Alebo dar jazykov, trasie sa sánka, cítite chlad či teplo, alebo príjemný pocit „blaženosti“, chce sa vám skákať. Sú to prejavy Ducha Svätého a je dobré keď sa dejú.
Na čo? On hovorí, že všetci sme stvorení na obraz Boží a to v čo túžime je postaviť sa tvárou v tvár pred Boha. My máme zábrany a keby sme sa mohli ocitnúť pred Božou tvárou, tak by nás z toho „vystrelo“, tak by sme prežívali božiu bázeň. Je to veľké tajomstvo a občas sa deje to, čo je opisované v Písme. Dan 10: Zrazu som bol sám uprene som hľadel do neba a mal som veľké zjavenie, moje telo stratilo svoju silu celý som sa triasol. V Sk 9: Pavol stratil všetku silu a padol na zem a potom bol tri dni slepý. Sk 10: Peter mal zvláštne videnie a bol v tranze. Nie je to to isté, čo sa deje v dnešných stretnutiach.
Aký je cieľ spočinutia v Duchu? Je to veľmi blízke vnútornému aj fyzickému uzdraveniu človeka. Častokrát keď sa modlia za človeka a nemajú naňho čas, tak sa stane to, že padne na zem, nechajú ho tam ležať a on je uzdravený rýchlejšie ako keby sa zaňho modlili. Ide o umožnenie vnútorného uzdravenia a oslobodenia.
Jedna mladá žena bola naraz uzdravená aj oslobodená keď sa za ňu modlili a ona spadla na zem. 15 rokov mohla jesť len chlieb vodu a nejaké kašičky. Lekári neprišli na to prečo. Mala veľké problémy. Aj sa s ňou modlili za oslobodenie, ale nebol to duchovný problém, nevedeli čo to je. Trpela tým 15 rokov, bola stále dobrou kresťankou, ale trápila sa týmto problémom. Raz na modlitebnom zhromaždení sa s ňou tento exorcista pomodlil, ona padla na zem a inak sa nič zvláštne nestalo. Na druhý deň po práci šla nakupovať a a v supermarkete dostala nutkanie ísť na záchod. A všetko čo z nej na záchode vyšlo bola malá anglická minca, ktorá bránila, aby poriadne pracovali. Nikdy nebola viditeľná ani pri röntgenovaní. Jej oslobodenie a uzdravenie nastalo až potom, ako bolo Duchu Svätému dovolené, aby konal, čo chce.
Problém je, že nie v každom kresťanskom spoločenstve dovolíme Duchu Sv. aby konal to, čo On chce. So službou modlitby sa málokde stretnete, kresťania sa stretávajú a modlia sa tam množstvo rôznych modlitieb – hodinu, dve aj tri, zasvätia sa tam, a idú domov. Máme zážitok modlitby ale nestretneme sa so spätnou väzbou, že Boh sa dotýka nás, nepočujeme Boha hovoriť, nenecháme si Ním poslúžiť. Jedna žena bola z nejakej psychickej choroby liečená elektrickými šokmi a mala z toho vedľajšie následky, celoživotné. Keď sa s ňou modlili tak sa triasla ako bláznivá a potom bola zdravá; bola uzdravená z vedľajších následkov liečby elektrickými šokmi. Ďalšia mladá sestrička (rehoľná) bola uzdravená od zlého ducha za ten čas, čo ležala na zemi po modlitbe asi 4 hodiny. Je to zvláštny Boží zásah do ľudského života.
Čo cítia ľudia keď sa s nimi deje niečo zvláštne? Kým ležia na zemi, nedvíhajte ich, im je tam dobre. Človek vtedy prežíva niečo vnútorné nádherné, obrovskú radosť z Boha. Dovoľte Bohu aby vám robil čo chce. Bol som v komunite, ktorá je mimoriadne pomazaná tým, že sa to prejavuje fyzicky. Na jednej konferencii mali službu občerstvenia a uzdravenia. Prišiel som do telocvične, kde slúžili. Hovorili veľmi pokojne, Duch Svätý sa vás bude dotýkať, nič si nevšímajte, nechajte Ho aby pôsobil. Začali sa modliť Pane príď a požehnaj toto zhromaždenie, zahrali peknú pieseň a tak. Zrazu sa to tam začalo meniť na blázinec. Zrazu som počul dupot, niekto triasol rukami, potom iní popadali po zemi, sedel som v kúte a keď som odišiel cítil som v sebe obrovskú úľavu. Je to manifestácia Božej moci.
Niektorí ľudia vstanú a cítia sa akoby odpočívali a modlili sa niekoľko hodín. Iní ľudia sú neschopní vstať, aj keď sú si vedomí úplne všetkého, čo sa deje okolo nich, toto som raz zažil. Pomodlil sa raz nado mnou jeden protestant, oni ma odtiahli a mne bolo tak dobre, akoby som bol uložený v mede. Pustili kazetu kde spievali ó, Ježiš, a keď som počul to slovo Ježiš, myslel som že sa vznesiem radosťou k Bohu. Niekedy sa stane, že človek počuje všetko, čo sa deje a netreba s ním nič robiť. Niekedy sú tí ľudia svojim vnútorným zrakom obrátení k Bohu, nič nepočujú, nepreberú sa. Tento stupeň vnútornej skúsenosti je rozličný.
Dôležitá je jedna vec: vo všetkom treba hľadať vnútorné stretnutie s Bohom. Totiž môžeš oklamať sám seba, môžeš bažiť po tých telesných pôžitkoch a vtedy nenastane tá vnútorná skúsenosť. Stáva sa to medzi charizmatikmi. Jediným cieľom je vnútorná skúsenosť a telesný zážitok mu nič nedá, za 5 minút sa budeš cítiť rovnako nervózny a nič z toho. Keď si ale hľadal Boha, a zažiješ aj fyzické prejavy Ducha Svätého, pocítiš to vnútorne.
Svätí prežívali takéto veci často a svedčia o tom. Čím dlhšie sa modlíme, tým väčšmi vzrastá božia moc, aby sa prejavovala tak, že nás zbavuje našich zábran. Je krásne vidieť spoločenstvo bez zábran, ktorí sú úplne božími deťmi bez toho aby zo seba robili dôstojné ľudské bytosti a nemohli prísť k Bohu.
Svedectvo sv. Terézie z Avily: „Môžem dosvedčiť, že potom ako som bola vytrhnutá do extázy sa moje telo častokrát zdalo mi byť iba takým ľahkým akoby vôbec nemalo svoju váhu. Niekedy som si nemohla uvedomiť, či sa moje nohy vôbec dotýkajú zeme, nachvíľu ako trvala táto extáza bolo moje telo ako mŕtve a nebolo schopné sa hýbať ani nič urobiť. Či už som sedela, či som mala ruky roztiahnuté alebo spojené v modlitbe, ale vždy len na krátky čas. Mala som svoje vedomie, ale niekedy som ho stratila a aj keď som nebola schopná akéhokoľvek skutku, stále som bola pri sebe a mohla som rozumieť tomu, čo sa deje; ale len ako z veľkej diaľky alebo v hmle.“ To je úryvok zo životopisu sv. Terézie Avilskej.
Musíme sa k tomuto fenoménu telesných prejavov pôsobenia Ducha Svätého postaviť bez súdenia, pretože sa medzi kňazmi a laickými kresťanmi stretávame častokrát s názorom, Pán by to nerobil, lebo On koná veľmi pokojne. Ale tvrdiť, že vonkajší pokoj tela je vnútorný pokoj ducha je trochu plytké. Samozrejme, že pokoj ducha sa prejavuje aj pokojom tela, ale nemusí to tak byť. Musíme sa k tomuto fenoménu približovať opatrne a jediným správnym rozlišovacím znakom je, či tento fakt má dlhotrvajúci vplyv na život človeka v pozitívnom slova zmysle. Či to, čo človek následne robí a prežíva vo svojom živote, chváli Boha a privádza Božie kráľovstvo stále viac sem na zem.
© Záznam z konferencie: Branislav Škripek
© Spoločenstvo Martindom
