Tvojou jedinou kvalifikáciou je vydanosť Bohu. Bez toho sa nepokúšaj kráčať ďalej. Ale od chvíle kedy sa vydáš, Ťa Boh začne meniť a ty mu v tom nebráň – naopak – zo všetkých síl spolupracuj s milosťou, ktorú dostávaš (Kol 1,29). Musíš byť však hlboko presvedčený o Kristovej pravde a stáť i stavať na nej – ak to nemáš, čaká ťa pád. (Mt 7,24).
Musíš veriť, že:
1. JEŽIŠ KRISTUS JE BOH A NARODIL SA MOCOU DUCHA SVÄTÉHO Z PANNY
2. BOL UKRIŽOVANÝ ZA NAŠE HRIECHY
3. ON JEDINÝ JE SPASITEĽ
4. NEEXISTUJE HRIECH, ZA KTORÝ BY PÁN NEZOMREL A KTORÝ BY PO POKÁNÍ
NEMOHOL BYŤ ODPUSTENÝ, A Z MOCI KTORÉHO BY SME NEBOLI VYKÚPENÍ
5. BIBLIA JE BOŽIE SLOVO A ODPOVEDÁ NA VŠETKY POTREBY ČLOVEKA
Služba Pánovi je úžasný Boží dar. Boh ťa povolal ako Svojho Syna a Dcéru. Jeho láska k tebe nie je závislá na tom, či mu slúžiš – nebude ťa viac milovať keď budeš aj v službe plodný či účinný. On ťa miluje dokonale – takou láskou akou miluje svojho Syna. MAL BY SI BYŤ CELKOM SLOBODNÝ OD SNAHY VYSLÚŽIŤ SI ISTOTU BOŽEJ LÁSKY K TEBE. Ak si chceš službou vyplniť deficit Božej lásky v tvojom srdci, ideš púšťou a nič nenájdeš. Staneš sa závislým na pochvale od ľudí a keď ju nebudeš mať, dostaneš sa do depresií a výčitiek – voči Bohu, sebe i ľuďom. Skôr než vstúpiš do aktívnej služby Bohu, musíš zažiť skúsenosť s Jeho nesmiernou láskou. Potrebuješ zakúšať, že si trvalo milovaný Bohom. Jeho láska ťa naučí správnym motívom a postojom. On naplní tvoju potrebu byť milovaný a uznávaný a ty to nebudeš vymáhať na ľuďoch, ktorým slúžiš, ale budeš im to sprostredkovávať. 1Kor 13- takto Boh miluje Teba. Musíš to prijať srdcom a spočinúť v tom.
PASTIERSKE SRDCE
Od začiatku si buď vedomý, že v Tvojej službe bude Boh jednať s Tebou. Bude si ťa mocne používať, ale i druhých – Tvoje ovečky k tomu, aby z teba sformoval mocného a skvelého služobníka.
1Jn 3,16… Prejav skutočnej lásky je teda dávať svoju dušu za druhých. Klásť sa myslí na oltár Boží. To je vtedy, keď nehľadáš len “svoje veci” – 1Kor 13,5; 1Kor 14,12; Flp 2,4. Každá služba v Kristovom tele vyžaduje pastierske srdce, ochotné klásť sa za iných, prinášať sa stále – vtedy, kedy je treba. Boh nikdy neurobil v Cirkvi veľké veci len preto, že mal k dispozícii super ľudí. Pán hľadá ľudí ochotných ísť za ním. Z nich urobí svoje dielo. Ochotných opustiť i dobrú možnosť kariéry – preto, aby sme mu mohli slúžiť viac, či lepšie. Hľadá tých, čo Ho milujú viac ako otca, matku, majetky…
Pozri a študuj: Kol 2,6; Kol 1,9-29; Kol 3,1-17; Kol 4,5; Flp 4,5; Flp 1,27; Flp 2,2-16; 1Pt 2,1-5; 1Pt 4; 1Pt 5,5; 2Pt 1; 1Jn 1,5; 1Jn 2,1-17; 1Jn 3,1; Jak 1; Jak 2,14; Jak 3; Hebr 12,1-3; Hebr 12,7; Hebr 3,14; Hebr 13,1-7; Hebr 13,15; Gal 5,1-13
CHARAKTER VEDÚCEHO
Určite nájdeš veci (merítka), ktorým nebudeš zodpovedať. Je tu teda čas, kedy to spoznáš a od tejto chvíle ťa v tom Boh môže meniť. 1Tim 3,2-7: čítaj.
BEZÚHONNÝ: Vzhľadom na verš 7 – ide o vysvedčenie zo strany spoločenstva kde žiješ. Teda v tvojom živote nesmie byť trvalá výtka od tých, čo ťa môžu objektívne posúdiť.
JEDNEJ MANŽELKY MUŽ: Teda vernosť partnerovi. Týka sa to i mysle – na to musíš dávať pozor, aby si si do mysle nepúšťal nečistotu – ovládaj to, na čo sa pozeráš (časopisy, knihy, filmy…) neznamená to, že ťa nič nebude obťažovať, ale že to ty budeš odmietať v Ježišovej sile a nepúšťať ich ani do mysle. (Rim 12,2; 1Kor 2-16; 2Kor 11,3;Flp 4,17, Flp 4,18, Flp 4,23;Flp 4,6-7; 1Jn 2,16; Mt 5,29; Mt 6,22-23; Ž 119,Ž 37) Aj keď si slobodný, ak si neprežil, že tak máš ostať, tak tvoj budúci partner, chodí niekde po svete. Ty sa zaň modli a buď mu verný.
STRIEDMY: Tvoj fyzický spôsob života. Jedlo, oblečenie, úprava, záľuby, tvoj čas. Rob len to, čo chce od teba Boh. Čas od času rekapituluj svoj život nech vidíš, čo prináša ovocie a čo nie, a to, čo je neplodné musíš “odrezať”. Pestuj pravidelnosť v modlitbách.
ROZVÁŽNY: To nie je nerozhodnosť, ale návyk robiť všetky rozhodnutia na modlitbách – to ti dá zdržanlivosť od urýchlených rozhodnutí.
POČESTNÝ (PORIADNY): Človek, ktorého si ľudia vážia, sú ochotní ho prijať ako autoritu kvôli jeho charakteru, životu…
PRÍVETIVÝ K HOSŤOM: Teda k ľuďom, s ktorými sa stretáš. I k novým na skupinke. Schopnosť prijať hosťa tak, že sa cíti veľmi dobre. Dá sa to naučiť – rozhodni sa k tomu na modlitbe.
SCHOPNÝ UČIŤ – to neznamená, že musíš byť učiteľ, ale mať schopnosť prijať z Písma slovo pre seba i druhých a pretlmočiť ho. Tu je dôležitý tvoj osobný príklad a môžeš sa mnohému na učiť tým, že sa za svojich ľudí budeš prihovárať u Boha – Boh ti dá pre nich slovo.
NIE PIJAN: Úplne jasné. Ef 5,18; 1Pt 4,3; Rim 13,13; Neospravedlňuj sa v tomto smere.
NIE BITKÁR: Teda “nie útočný”. Aké je tvoje jednanie? Dokážeš byť láskavý? Aj k tým, čo chcú vyvolať konflikt? Aj k tým, čo majú iný názor ako ty? Prís 12,18;Prís 16,32;
MIERNY (VĽÚDNY): To nie je ušliapnutosť. Mierny človek je rozhodný v Božích veciach. Keď zasiahne – napr. v hádke, tak nie vznetlivo ale vľúdne. Keď napomína nie je naštvaný.
NIE HÁDAVÝ: Nie, že by sa nedostal do sporu (Ef 4,26) ale schopný dialógu v ňom. Nevnucuje, čo chce on sám.
NEZIŠTNÝ (NIE LAKOMEC) : Tento človek dáva nezištne. Lebo dá sa dávať aj zištne. “Nech pravica nevie, čo robí ľavica.” Niekto slúži aby si vyslúžil obdiv…
KTORÝ BY DOBRE SPRAVOVAL SVOJ DOM… Ak si ženatý máš milovať partnera ako Kristus Cirkev (Ef 5,25). Ale ide aj o tvoje bývanie, či žiješ v poriadku, útulne, čisto…
MAŤ SVEDECTVO OD ĽUDÍ MIMO CIRKEV: Možno si žil v minulosti zle, ale ide o to ako žiješ teraz – 1Pt 2,15- Tvoja pracovná morálka a život v spoločnosti musia byť dobré. Možno sa stretneš s ohováraním. Nie si zodpovedný za to aby ťa ľudia neohovárali, ale za to, aby to nerobili PRÁVOM.
OSOBNÝ VZŤAH S BOHOM
To najviac, čo môžeš ovečkám dať je, že ty sám budeš v hlbokom osobnom vzťahu s Pánom – zostávanie v Božom slove a na modlitbách je to najužitočnejšie, čo pre ne môžeš urobiť. Boh stvoril človeka k životu vo vzájomnom sebavydaní. Chcel byť poznávaný a milovaný bytosťou Jemu podobnou – a tak stvoril človeka k obrazu svojmu. Jediný legitímny zdroj poznania Písma je jeho realizácia v osobnom živote. Poznáš Písmo len natoľko, nakoľko ho žiješ. Zvyšok sú len informácie. Učiň slovo svojím telom. Dávaj Božiemu slovu svoje telo a pocítiš Ježiša úplne bytostne. Tak nemôžeš na Božie slovo zabudnúť. K tomu aby si mohol Slovo Božie žiť je potrebná len ochota vôle – teda vydanosť. A tá je daná túžbou po poznaní Boha. Bohu nejde o to, čo robíš, ale aký si – s tou túžbou ťa oslovil, aby si bol jeho obraz – podobný jeho Synovi Rim 8,29 Nikdy však nesmie byť v tvojom živote na 1. mieste služba Bohu namiesto Boha samého.
Každé ráno maj čas s Bohom – je to najdôležitejšia udalosť každého dňa. Modli sa – chváľ Pána, ďakuj, pros za seba a prihováraj sa za druhých. Pravidelne maj pôst a pravidelne pôstne pobyty o samote (napr. 1x za tri mesiace) kde nechaj Písmo hovoriť do tvojho života. Pán, skôr než poslal učeníkov slúžiť, uviedol ich do intímneho vzťahu so sebou. Učeníci mali s Ním hlbšie chvíle, ako ostatní ľudia.
Príhovor je stredom tvojej služby. Táto služba bola charakteristická pre prvú cirkev. Je to najzákladnejšia a najprostejšia služba, ktorej je schopné každé duchovné novorodeňa až po vdovu. Maj zoznam ľudí za ktorých sa prihováraš. Modli sa i za potreby Cirkvi, za misionárov, prebudenie, za zastavenie bojov a činenia nespravodlivosti vo svete…
ŠTÚDIUM BIBLIE:
Sú dva možné prístupy k Písmu.
1) INTELEKTUÁLNY. T. j. vonkajšia znalosť Písma. Celkový prehľad biblie, pamätanie si určitých odsekov, či celej jednej knihy, intelektuálne poznanie textu.
2) PRAKTICKÝ: ovocím je trvalá premena charakteru, poznanie Boha, duchovná vnímavosť a citlivosť.
Je nebezpečné zaujať a pestovať iba jeden z nich. Prvý nás zavedie k ilúziám o sebe, k pýche a pádu. Toto urobili zákonníci a farizeji za doby Pána Ježiša – Mt 15,8.
A keby sme mali iba druhý, žili by sme z Písma len to, čo nás oslovilo a zasiahlo a časom nás to zavedie na scestie. Takto vznikajú sekty. Je preto dôležité študovať aj výklady z Písma, históriu, širší rámec – ale nevzďaľovať sa Slovu Božiemu a nestať sa znalcom všetkého iného len nie Písma.
V Biblii sú niektoré pravdy, ktorým celkom neporozumieme kým ich nezačneme žiť a iné musíme najprv porozumieť aby sme ich mohli začať žiť. Čítaj Písmo pravidelne – za rok prečítaš celé – ak prečítaš denne 1 kapitolu NZ a 3 kapitoly SZ. Uvidíš ako porastieš – Božie Slovo má veľkú moc a učiní ťa Božím človekom ak sa mu vydáš – Hebr 4,12n
materiál z knihy : Jiří Dohnal, Příručka pro vedoucí skupinek, Logos 1992
ŽIVOT V SKUPINKE
Sk 2,41-47: čítaj .
UČENIE: má byť pravidelné – je jedno v akej forme – vyučovanie, kázanie, svedectvo – záleží na tom ako si obdarovaný. Stojí za tým HLAD PO POZNANÍ BOHA každej ovečky. Nemôže žiť len z toho, čo už poznala, potrebuje stále nové a má na to právo. Zvestované slovo musí viesť ku konkrétnym záverom či rozhodnutiam. Pri príprave maj na mysli cieľ – nasýtiť hlad po poznaní Boha. Boh to naplní. Aby si mohol zasvätene hovoriť o Pánovi, musíš Ho dobre poznať a niečo s ním prežívať. Túžba po ňom ťa povedie k Jeho slovu a službe. Budeš o tom premýšľať, aplikovať v živote a tak sa ti zjaví. Nebudeš len hovoriť naprázdno, ale Boh to potvrdí – ľudí to zasiahne. Tvoje slovo má v ľuďoch povzbudzovať nový život – vedomie, že je v nich Duch Svätý, povzbudzovať ich k životu v čistote a posvätení. Ak učenie na skupinke dlho nie je, prejaví sa to vo vlažnom, žiadnom vzťahu k Biblii, problémy v ich životoch – vleklé – preberanie spôsobov tohto sveta, laxný postoj k hriechu…
SPOLOČENSTVO – potreba MAŤ NIEKDE DOMOV. Cítiť sa v bezpečí. Prežívať súnaležitosť s niekým. Ovečka potrebuje priateľské prostredie, kam sa môže tešiť, kde sa môže uvoľniť, radovať sa, vedieť, že niekam patrí. Tento pocit je vytváraný vzájomnou otvorenosťou členov skupinky, ktorí všetko prinášajú – to je “chodenie vo svetle” 1Jn 1,7. Túto atmosféru docieliš ako vedúci vybudovaním vzťahov medzi ovečkami. Atmosféra v skupinke je taká, aké sú vzťahy medzi nimi – ale najprv ty musíš mať dobrý vzťah k nim. Keď budeš mať o nich záujem i oni ho budú mať medzi sebou navzájom a o teba. Budú sa za seba navzájom modliť i za teba. Toto všetko je duchovná záležitosť, ktorá začína u teba na modlitbách za skupinku. Doma sa formuje tvoj vzťah k nim. To, čo doma za nich prežívaš prinesieš i na skupinku. Nebudete sa chcieť ani rozísť. Bezpečie na skupinke dá slobodu k vyznávaniu hriechu – mimoriadne dôležité, lebo ľudia spoznajú, že je dobré hriechy vyznávať a opúšťať…
EUCHARISTIA – (“vzdávanie vďaky”) – Tu ovečka prežíva ZÁVISLOSŤ NA OBETI PÁNA JEŽIŠA A NA JEHO TELE, KTORÝM JE JEHO CIRKEV. (1Kor 12,12; Rim 12,4-5; Kol 1,18-24; Kol 3,15; Ef 1,23; Ef 4,16; Tu sa prehlbuje poznanie významu jeho obeti, ceny a moci jeho krvi. Zvláštnym spôsobom tu zakúšame jednotu s Telom Kristovým a nielenže ju prežívame, ale ju sami demonštrujeme; prehlbuje sa tu chápanie jednoty Cirkvi.
MODLITBY: Je to potreba ZDIEĽAŤ S BOHOM TO, ČO PREŽÍVAŠ. Vyjadriť to, čo je v tvojom vnútri. Ovečka potrebuje vylievať svoje srdce pred Pánom, povedať Mu, že je smutná, či sa niečoho bojí, vyslovovať svoje priania, túžby, pocity. Učí sa tu aj prihovárať sa za druhých, zdieľať niečie problémy, bolesti, radosti. Teda potreba zdieľať s ostatnými to, čo prežívajú a usilovať o ich dobro. Ak v skupinke nie je dôvernosť, prejaví sa to všeobecnosťou modlitieb. Ale v dobrej atmosfére sú ochotní sa takto otvoriť a akoby riskovať nepochopenie, či blahosklonný úsmev, lebo vedia, že nebudú zneužití. Táto otvorenosť je pre nových ohromujúca a ťažko sa tomu prispôsobia – treba tu nechať úplnú slobodu. Ale sústreď sa na budovanie atmosféry, v ktorej je možné o všetkom sa zdieľať. Veď ľudí k tomu svojim príkladom. Láme sa tu ľudský sklon k egoizmu, prinášajú sa prvé obete Bohu – v podobe príhovorných modlitieb. Tu rastie AGAPÉ. Pre zdravý rast kresťana je to mimoriadne dôležité. Ak Božie dieťa nie je k tomuto vedené od malička, stane sa z neho egoista s predstavou, že najprv on musí byť v poriadku, aby on mohol pomáhať. To nie je správny postoj – 1Jn 3,16;1Jn 5,1. Ovečka sa však potrebuje nielen zasadiť za druhých, ale potrebuje tiež vidieť, že sa druhí zasadzujú za ňu a tak prežíva ich lásku. Ak sa všetko toto z akéhokoľvek dôvodu nedeje, rastie v ľuďoch vedomie – a nemusíš si to uvedomiť, že Boha nezaujímajú naše problémy, že sa nepatrí Ho nimi zaťažovať. Ľudia ostávajú uprostred Cirkvi opustení.
BOŽIA MOC: Ovca v stáde potrebuje stále vidieť na svojho pastiera. Vnímať, že je živý a vedie ju. Božie dieťa potrebuje vidieť, že jej pastier je živý. Potrebuje sa stále stretávať s tým, že Boh je živý, že konkrétne jedná s človekom, potrebuje to zakúšať, to osviežuje a ich viera je čerstvá a preto plodná, lebo očakáva božie jednanie. Zázrakom nie sú len veľké činy, divy, ale aj usvedčenia z hriechu a vyjdenie z neho, oslobodenie zo zviazanosti, naplnenie prorockého slova, krst Duchom Svätým… Ich viera nebude založená na múdrosti ľudskej, ale moci Božej – 1Kor 2,5. Do tohto musíš vstúpiť ty sám. Ži s Bohom – nie preto aby to videli, ale pretože On za to stojí. Ak na tebe uvidia, že sa na Pána spoliehaš aj v maličkostiach bežného dňa, budú i ony očakávať Jeho jednanie. Ak chýbajú na skupinke prejavy Božej moci, ľudia žijú z minulosti a v sentimente. Čas od času si polož otázku, či by sa niečo stalo keby so skupinky odišiel Duch Svätý. Keby bežalo všetko ďalej, tak asi žijete bez Pána…
SLUŽBA: POTREBA UČIŤ SA DÁVAŤ – praktická obeť. Je tu potreba zdravej ovečky BYŤ POUŽÍVANÁ BOHOM – potreba vidieť, že je mu užitočná a Pán s ňou reálne počíta vo svojom veľkolepom pláne pre tento svet. Cieľom je tu, aby každý našiel miesto v Tele Kristovom. Skupinka je ideálny priestor, kde sa učíme jednať vo viere, uplatňovať dary Ducha, ale tiež prakticky pomáhať súrodencom v ich telesných potrebách – (maľovanie, sťahovanie, malé deti, finančná pomoc…). Pochvál ľudí za to, povzbuď ich.
UCTIEVANIE: VYJADRIŤ SVOJ VZŤAH K BOHU. Tu dáva najavo svoju vďačnosť, nehu, lásku, radosť, úctu. Tu vidí Boha v jeho svätosti, veľkosti, múdrosti, sile… Dotýka sa tu priamo Boha. Odpútava sa od seba samej, svojich ťažkostí, problémov a prianí, a uznávaním Jeho lásky a majestátu sa pripútava k Bohu. Tým, že sa odvraciame a za sebou nechávame svoje bolesti, smútky, zranenia, túžby a nevyriešené problémy a pristupujeme k Bohu aby sme Ho chválili dávame mu najavo ako veľa je toho v našich očiach hoden a o koľko je On sám pre nás dôležitejší ako tie veci samy. Uctievanie je najzrelšia forma modlitby. Je to životný štýl, cieľ nášho vzťahu k Bohu a životnej orientácie. Do uctievania musia byť ľudia uvádzaní tými zrelšími, sami to väčšinou nezvládajú. Ale ich rozhodnutie musí byť slobodné. Takže ty musíš do toho vstúpiť prvý. Každý deň maj pre uctievanie pevné miesto. Nie keď sa ti chce – Boh je hoden uctievania stále, nestráca nič na svojej Sláve a Moci keď ty si v útrapách alebo nechutenstve. Jer 23,23. Uctievaj jeho charakter, jeho podstatu – a práve v ťažkostiach zakúsiš akú moc má uctievanie – uprostred útrap a problémov je najideálnejšie miesto na uctievanie. Vtedy Boh môže s tebou konať najbezpečnejšie. Mnohé problémy sa vyriešia pri uctievaní Pána – a pretože toto je životný štýl, mnohé sa riešiť ani nezačnú – kým ovečka do uctievania nevstúpi.
Je nutné na skupinke občas hovoriť o zmysle uctievania, vyučovať o spôsoboch modlitby aké nám ukazuje Písmo. Ak niet uctievania v životoch ľudí a skupinky, môže byť všetko ostatné perfektné – vyučovanie, svedectvá… ale všetko bude nasmerované len horizontálne, nebude to meniť človeka, to totiž dokáže iba Boh. A ľudia pritom budú v problémoch, zhromažďujú všetky duchovné princípy a rady a nič sa nedeje. Je to prejav snahy docieliť Božích zasľúbení bez závislosti na Bohu.
EVANJELIZÁCIA: Je to POTREBA ZÁPASIŤ O NIEČÍ VEČNÝ ŽIVOT. Stretnúť sa s tým, že duchovný život nie je komédia, či hra, či nejaká filozofia ale že tu ide o nebo a peklo. Práve pri zvestovaní evanjelia vidí ovečka závažnosť života s Bohom a bez Boha. Mnoho Božích detí si tak zvykne na to, že sú zachránení, že už za to nie sú ani vďační. Biblia tomu hovorí “ztučnelé srdce”. Ľudia musia na tebe vidieť, že ti záleží na spasení druhých. Ak budeš svedčiť o tom, že si vydával svedectvo a uvidia obrátených, budú ťa nasledovať. K evanjelizácii patrí ale aj následná starostlivosť o človeka – je to tvoje dieťa a tu už je duchovné otcovstvo. Takto vznikajú nové skupinky. Je nádherné keď sa rodí nová skupinka. Evanjelizácie môžu byť na spoločných výletoch, na uliciach, či pri veľkých akciách.
Na každej skupinke by mala byť chvála, uctievanie, vyznanie, modlitby, príhovory, spoločenstvo, Písmo a zdieľanie alebo vyučovanie – ale všetkých osem vecí sa má priebežne objavovať v živote skupinky. Nie každá ovečka si uvedomuje týchto osem potrieb – ale má ich. A ty im to máš povedať a oni majú dorásť do zrelosti.
TY AKO VEDÚCI SKUPINKY: nenesieš zodpovednosť za to, či sa na skupinkách prejavuje Božia moc, či pribúdajú obrátení, či si ovečky slúžia navzájom, či ich Boh vyučuje. To nie je tvoja zodpovednosť. Tvoja zodpovednosť je aby to Boh mohol robiť. Aby Pán mohol uzdravovať ty musíš vo viere vkladať ruky, aby sa mohlo cirkvi pridávať obrátených, ty musíš evanjelizovať. Aby ich Boh mohol naplniť záujmom jednej o druhú – ty musíš mať ten záujem o ne. Aby mohol vyučovať Duch Svätý tých, o ktorých sa staráš – ty musíš pripravovať slovo s Duchom Svätým, ktoré On bude potvrdzovať. Nie je to teda v tvojich schopnostiach – to by ťa malo oslobodiť od strachu, či to dokážeš. On nehľadá ľudí so zvláštnymi schopnosťami. On ťa naučí všetkému a všetko ti pripomenie – Jn 14,26- a pokiaľ si Bohu povedal – “Už nehľadaj – tu som, použi si mňa…” prijal si z Otcovej ruky veľkú zodpovednosť ale i autoritu aby si to mohol vykonávať. A Boh bude za tebou stáť a potvrdzovať ťa. Napríklad budeš mať múdrosť tam kde si ju nemal…
© materiál prevzatý od Fritz Mascarenhas: CELL GROUPS
© Spoločenstvo Martindom
