Takmer 10 rokov som býval v Bratislave a pracoval som ako policajt a bolo to jedno z mojich najtemnejších období, ktoré som vo vzťahu k Bohu mal, dosť ťažké obdobie až do roku 1996, keď som sa dostal do Izraela na púť a na tejto púti som na mieste, kde sa narodil Pán Ježiš a je tam hviezda, kľačal asi hodinu a vyrozprával som mu celý svoj život a plakal som. Od toho momentu som začal inak zmýšľať. Pán ma volal k sebe, ale ja som nikdy nechcel žiť ako kňaz alebo zasvätená osoba, ja som sa chcel oženiť, ešte aj po tom, ako som sa vrátil z Izraela. Ale už som nehľadal dievčatá na tých miestach, kde predtým na diskotékach a v podnikoch, ale ako policajti sme mali motorizované hliadky, čiže nebolo problém zobrať dievča autom a bol som aj chudší, štíhlejší, inak som vyzeral a nebol problém zobrať nejaké dievča, len vtedy to bolo iné a začal som hľadať dievča na miestach ako kostol a jemu podobné, teda tam, kde sa modlili a to bolo lepšie.
V roku 1996 som si podal žiadosť na štúdium teológie na externé štúdium, aby som mal poznatky a môj spolužiak Vlado Repka ma zoznámil so Spoločenstvom pri Dóme sv. Martina. Vtedy to bývavalo ešte na Kapitulskej, kam som začal chodievať, bol tam Mário Tomášik, Braňo Škripek a chodievalo nás tam 30-50. Tam som teda spoznal Dómske spoločenstvo, ktoré je už teraz oveľa väčšie, lebo je to už dlhšia doba a tam som aj spoznal, že mladí žijú inak ako som ja žil a keď som si porovnal môj život predtým, začal som robiť pokánie, začal som vyznávať svoje hriechy. Vysvetľujem to tak, ako povedal Izaiáš, že vyrovnajte cestu Pánovi, čiže keď je na ceste vysypaný piesok ako prekážka, stačí lopata, aby sme ju vyčistili, obyčajná lopata. Ale čo to znamená v mojom živote? Keď spácham ľahký hriech, stačí mi ho oľutovať „Pane odpusť mi“ a cesta je rovná. Ale je aj cesta, kde je piesok už udupaný a tvrdý a tam nám lopata nepostačí, ale rýľ či niečo pevnejšie a toto je ťažký hriech v našich životoch, kde nestačí povedať Pane odpusť mi, ľutujem, ale je potrebné urobiť skutok, čiže hriech vyznať a vyspovedať sa z neho a zrieknuť sa ho. Však ešte horšie je, keď je na ceste skala, ktorej väčšia časť je hlboko v zemi a vytŕča len malá časť na ceste. Ak by sme ju chceli odkopnúť z cesty, nejde to, možno potrebujeme na jej odstránenie čakan, ale aj tak to ľahko nejde a toto predstavuje zlozvyk, veľký vážny zlozvyk v našich životoch, ktorý nie je jednoduché odstrániť. Tiež som si myslel na začiatku, že stačí hriechy oľutovať a vyznať sa z nich, tak som hriechy oľutoval vyznal, urobil som si generálnu spoveď, ale ja som hrešil ďalej. Stále sa to vracalo, to bola už v mojom živote skala, čiže nestačí jedna spoveď, jedny duchovné cvičenia, jedno oľutovanie, jedna streda a všetko bude v poriadku. Niektoré sa môžu opakovať a stále vracať, čiže stále je potrebné robiť pokánie, celý život, lebo sme prijali veľa zlého v živote a preto je dôležité mať vlastnosti Ježiša Krista, prosiť o ne. Keď idete do vody k moru a vytiahnete kamienok, ktorý bol vo vode 50-60 rokov, tak nenájdete vodu v kameni, ani kvapku. Ale keď nás Nebeský otec zoberie, tak chce vidieť v nás vlastnosti Ježiša Krista, bol by to chudobný život, bez vlastností Ježiša Krista a tak sa snažím žiť aj svoje kňazstvo, aby náš Otec vo mne žil a Boh videl vo mne vlastnosti svojho syna, Ježiša Krista – pokora, pokoj, ochota poslúžiť, služba a tieto vlastnosti by sme mali mať aj my. Ak by ma teraz začal niekto potupovať, nadávať mi, tak by som sa ukázal ako pokorný, ale to by som pred vami len zahral. Ak by ma niekto potupil na ulici, v práci alebo v bežnom živote, tak tam by sa odhalila moja pravá tvár ako som pokorný. A to je tak aj vo vašom živote, v práci napr. je ťažko byť a ostať pokorným, keď nás niekto vytočí. Hovorí sa, že zlato a striebro sa skúša ohňom, ale človek sa skúša v peci poníženosti. Pravá pokora by mala byť aj v mojom živote, to by však najlepšie povedali ľudia, ktorí ma poznajú, aký naozaj som, vy ma všetci nepoznáte. Nebeský otec nás však pozná úplne najlepšie, lebo vidí do nášho srdca, tam nik nič neskryje, nič neskryjeme pred ním. Preto som aj si urobil generálnu spoveď, pokánie a jeden môj spolubrat, kňaz mi vraví po vianočnej spovedi, že sa teší z jedného mladého vyspovedaného človeka, že má z neho dobrý pocit, ale potom mladého videl pred kostolom ako fajčí, mal fľašu a počul ho ako rozpráva a ten spolubrat bol z toho smutný, veď sa úprimne zo srdca vyspovedal a tak som mu na to povedal, že či si myslí, že stačí jedna spoveď na to, aby sa človek úplne zmenil, stretne kamarátov a tí ho stiahnu opäť na svoju stranu, pretože sa nevie brániť. Aj ja, kebyže začnem každý deň čítať sväté Písmo a pekne pravidelne, tak si nemôžem myslieť, že ma to zmení, pretože ešte ani toto ma nezmení , aby som bol čistý ako anjel i keď sme povolaní k anjelskej čistote, ale často krát si to vyžaduje aj celý život. Niekto keď sa obráti, tak hneď chce kázať, vkladať na druhých ruky, modliť sa za druhých, ale to nejde, ja ešte aj keď som bol v seminári tak som sa bál vystúpiť pred druhých a dokonca aj miništrovať, vždy som si našiel náhradu. Niektorí si myslia, že keď sa raz poriadne vyspovedajú, alebo mesiac čítajú Písmo, že môžu robiť veľké veci, ale tak to nefunguje, všetci sme hriešni, a možno aj dnes sme spáchali viacerí hriech, ale je dôležité vedomie, že nás Ježiš miluje a dáva nám do srdca lásku a ako sme spievali o ohni, že všetko spaľuje, tak aj to Boh od nás chce, aby sa evanjelium tu v Bratislave šírilo cez nás, Ježiš chce, aby sme zapaľovali všetko okolo nás, ale nie násilnou formou, ale láskou, pokorou, tichosťou, skutkami, že nevybuchnem. Odídem od zlých kamarátov a ľudí, musíme od nich odísť ak máte zlých ľudí okolo seba, ktorí vás pokúšajú, musíte od nich odísť, modliť sa za nich. A potom možno sa ozve ten dotyčný s výčitkou, že prečo som sa neozval a neprišiel a poviem, že som dostal knihu, spoločenstvo a to ma stiahlo a ja som na teba zabudol a aké je to spoločenstvo, keď si na kamaráta zabudol? Úplne iné ako si mi ty ukázal, poď so mnou ukážem ti…., je to jedna z možností ako sem niekoho doviesť, ale najskôr musím dať najavo, že sa mi ten spôsob nepáči a odísť od nich, od neho. A potom to už ide.
Máte nejaké otázky?
Ja sa budem snažiť sem chodievať každú stredu, pretože mne sa páči, že sem chodí toľko mladých ľudí, lebo viete, keď som slúžil minulý týždeň v jednom kláštore sv. omšu kde bolo 52 dôchodkýň rehoľných sestier, tak oni mali po prijímaní všetky hlavu dolu, akoby sa báli o svoju spásu, že ešte stále nič nie je isté, ešte stále musia bojovať a zápasiť o svoju spásu a to sú osoby zasvätené v kláštore, ktoré musia bojovať a zápasiť a ako my v teréne musíme bojovať o svoju spásu a zápasiť a ako ťažko, ten najťažší boj nás ešte len čaká, to bude to najťažšie, keď budeme zomierať, ale keď budeme pripravení to bude dobre. Vďaka Ježišovi Kristovi, že je tu s nami, že aj mňa sem pozval, aby som vám niečo povedal, ako matka Tereza povedala, že nie sme všetci povolaní byť úspešní, ale všetci sme povolaní byť verní, čiže nie všetci budeme uzdravovať a robiť mimoriadne veci, ale sme povolaní všetci byť normálni a jednoduchí.
Michal Steiner:
Každý jeden z nás zápasí a nachádza sa v zápase, spoznáme Boha a nie hneď všetky veci takto odídu, nie všetky pokušenia zvládam, niektoré sú problematické, nikdy som nemal pokušenia ohľadom sladkostí, odolať sladkostiam s tým nemám problém , ale niektorí priatelia s tým majú problém, čiže ja si viem kúpiť sladkosti, dať do skrinky a o týždeň si spomeniem, že niekde ich mám. Moja sestra je taká istá, asi to máme v rodine. To však neznamená, že nemám problémy, že nie sú veci v našich životoch, kde bojujeme a padáme, niekedy sme znechutení z toho, že už 313 krát som padol v tej istej veci, neznamená to, že sa máme hneď opúšťať, prehráva ten, kto ostáva ležať, čiže je dôležité sa hneď postaviť. Prečo padáme v tej istej veci? Lebo tá oblasť v našich životoch bola dlho bez Boha, napr. nadávanie, lakomstvo, lenivosť, čistota, možno niekedy dávno prišlo pokušenie, keď si bol dieťa a padol si, alebo si o tom ani nevedel a túto oblasť svojho života si neriešil a zlý tu zasial semeno, ktoré začalo rásť. Ježiš tam poslal do tejto oblasti svojho vojaka a potom aj druhého a keď tam boli dvaja a traja si postavili domček, aby mohli bývať a rokmi ich tam bolo viac a tak si postavili múr, aby boli v bezpečí a postavili si vežu, múr a pevnosť a čím ďalej tým väčšiu s hradbami , obrovskými bezpečnými vežami a potom sa stalo, že si spoznal Boha, ale viete čo sa stalo s pevnosťou? Nič, iba svetlo zasvietilo nad pevnosťou a ty si ju uvidel.
Ja som vyrastal v serióznej kresťanskej rodine a rodičia sa starali, dali nás do školy a ja som bol veľmi slušný, dobre som sa učil, ale v srdci som si vôbec nebol istý tým, čo sa deje, čítal som Bibliu, modlil som sa, lebo som sa musel a chodil som na takú školu a som si myslel, že všetko poznám, a keď Boh vstúpil do môjho života som zistil, že čo Boh ukazuje, že je v mojom živote nesprávne a som pochopil to, čo sa píše v Písme. Ten moment keď Boh vstúpi do tvojho života je začiatok, spoznávaš svoj život a seba a začínaš možno riešiť veci s Bohom. Neznamená to však, že celý náš život budem riešiť len svoj život a myslieť na to, aký som ja chudáčik a úbožiačik, a padneš a nevieš s tým bojovať sám, ale ty vstaneš a povieš, ja nevládzem, ako márnotratný syn, Bože som urobil veľa zlého i keď možno z vypočítavosti, že nikde mu nebude tak dobre ako u otca i keď riskoval hanbu a vynadanie, ale aj tak šiel domov a čo sa stalo? Vynadal mu otec? Zahanbil ho, vynadal mu, poslal ho preč? Vôbec nie a aj my sa potrebujeme postaviť a aj keď veľakrát padneme, raz zvíťazíš a potom padneš, budeš frustrovaný, ale zas padneš a zvíťazíš a znovu zvíťazíš a znovu zvíťazíš a znovu a zas padneš, ale potom už zvíťazíš a už budeš len víťaziť, ono to totiž nejde zo dňa na deň, ale treba cvičiť, volať na Boha, prísť každý deň, raz za týždeň, potrebuješ prísť a volať a uctievať ho, prečo? Lebo On si buduje trón na chválach svojho ľudu a keď má Boh trón, tak tam môže vládnuť a v našich životoch a tak nebuď nešťastný, keď hneď nevyhráš keď bojuješ v ťažkých oblastiach svojho života, to nejde hneď, aj Ježiš keď si povolal apoštolov, tak až do konca je vidno u jednotlivých ľudí v Novom zákone ako aj oni museli bojovať aj Pavol musel bojovať so svojimi chybami, ktoré si na konci života uznáva, že urobil chyby, dôležité je vždy vstať.
Jaroslav Máčovský, Michal Steiner
© Spoločenstvo Martindom
