Úvod do témy Identita – Spoločenstvo Martindom

Keď ty a Boh ste spolu, nachádzaš svoju identitu vo vzťahu s Ním.

„Tu prišiel Pánov anjel a sadol si od dub pri Efre, ktorý patril Abiezeroveovi Joasovi, keď práve jeho syn Gedeon mlátil pšenicu na lise, aby ju zachránil pred Madiánčanmi. Pánov anjel sa mu zjavil a prihovoril sa mu: „Pán s tebou, udatný hrdina!“ Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, môj pane! Keď je Pán s nami, prečo nás toto všetko postihlo? A kde sú všetky jeho divy, o ktorých nám rozprávali naši otcovia, keď hovorili: „Pán nás vyviedol z Egypta“? Teraz nás Pán opustil a vydal do ruky Madiánčanov.“ Pán sa k nemu obrátil a povedal: „Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z ruky Madiánčanov! Posielam ťa! On mu odvetil: „Prepáč, môj pane! Čím mám vyslobodiť Izrael? Veď moja rodina je najbiednejšia v Manassesovi a ja som najmenší v dome môjho otca!“ Pán mu povedal: „Keď som ja s tebou, tak Madiánčanov porazíš ako jediného muža!“ Nato mu povedal: „Ak som našiel milosť v tvojich očiach, tak mi daj znamenie, že si to ty, ktorý hovorí so mnou! Ale neodchádzaj odtiaľto, dokiaľ sa k tebe nevrátim a neprinesiem ti dar a nepredložím ti ho!“ On odpovedal: „Ja dočkám, kým sa nevrátiš.“ (Sdc 6, 11-18)

Gedeon bol muž, ktorý mal strach. Aj on patril medzi tých, ktorí sa skrývali v jaskyniach a výmoľoch (Sdc 6,2) a pšenicu mlátil, aby s ňou utiekol do hôr. Sám o sebe hovorí, že je najbiednejší a najmenší. Boh ho ale napriek tomu oslovil „udatný hrdina“. Prečo ho tak Boh oslovil? Chcel sa Gedeonovi vysmievať, ponížiť ho alebo si nebodaj robil žarty? Nie. Boh ho takého videl. Videl v ňom silného a udatného bojovníka, ktorého chcel použiť na vyslobodenie Izraela od nepriateľov. Gedeonova identita sa menila tým, ako dopadal na neho Boží pohľad a povzbudenie.

Ako vyplýva z tohto biblického príbehu, našou identitou by nemalo byť to, čo si my myslíme o sebe, alebo čo si myslia druhí okolo nás, ale čo si myslí Boh.

Nedostatok vedomia našej identity spôsobuje oslabenie osobnej úcty, komplexy menejcennosti, pochybovanie o sebe. Všetky tieto problémy sa potom prenášajú do vzťahu s Bohom a inými ľuďmi.

Naša identita sa buduje už v ranom detstve, doma , v rodine. Každé dieťa je jedinečná osobnosť, má inú povahu a podľa toho k nemu treba pristupovať. Nie je to ľahké, to určite môže potvrdiť každý, kto má deti. Dieťa potrebuje v rodine získať dôveru v seba samé. Ak ju nemá, stáva sa neistým, čo sa v jeho živote prejaví hlavne vo vzťahoch a to dvoma spôsobmi:

1. Je zakríknuté, bojazlivé. Viac vníma negatíva svojej osoby, ako pozitívne stránky. Hodnotí seba na základ tých vecí, ktoré mu nejdú a nedokáže vidieť svoje pozitívne a silné stránky osobnosti. V rodine bolo napr. málo povzbudzované alebo lásku dostávalo len podmienečne a to vtedy, keď sa mu niečo podarilo. Takýto človek ťažko buduje vzťahy, je hanblivý, skôr tichý, neprejavuje sa v spoločnosti.

2. Je nad vecou, chvastúň. Má strach so samého seba, z toho, čo sa skrýva v jeho vnútri, preto vynakladá veľa energie na to, aby to poriadne zakryl. Sú ustrašení a vnútorne slabí, pred sebou to ale nemôžu priznať, preto navonok ukazujú presný opak. „Nikdy sa nemýlia“ a vinia všetkých okolo za ich neúspechy. Ovládajú druhých, stavajú sa nad druhých, neznesú kritiku. Ťažko budujú vzťahy, lebo nikto nechce mať za priateľa takýto typ človeka.

Ďalší prejav toho, keď človek nemá svoju identitu a preto ťažko vytvára vzťahy, je manipulácia. Na jednej strane manipuluje spôsobom ovládania (kontroluje, všetko musí byť ako on chce, …) alebo je obeťou (uťahuje sa, ukrýva sa za naštvané ticho, nerozpráva, …).

V súčasnosti zažívame krízu identity v tom, že ľudia sa chcú podobať na tých druhých. Svet, médiá, reklama, kolektív tlačia ženu aj muža do určitej formičky. V časopisoch máme doslova predpísané, ako sa obliecť, nalíčiť, obuť, niekedy aj správať, aby to bolo „in“. Ak vyzeráš inak, správaš sa inak, „nie si náš“. Jedinec so svojou neopakovateľnou jedinečnosťou sa stáva obeťou uniformity – „buď ako my všetci“. Pestrosť Božieho stvorenia sa tak stáva šedou hmlou a aj naša krajina stráca potenciál, ktorý Boh môže použiť pre budovanie svojho kráľovstva.

Skúsme teda vstúpiť do seba, pozrieť sa aj na bolestné miesta v nás, k čomu nám môže pomôcť aj téma tohto Nahlasu. V ďalších číslach vám prinesieme rubriku zameranú na naše vnútorné uzdravenie. Veríme, že poznaním našej identity a vnútorným uzdravením nás Boh môže viesť aj na miesta a do vecí, o ktorých sa nám dnes možno ešte ani nesníva.

Poznámka

Psychológia definuje identitu takto: „Identita je individuálna jednota a ucelenosť, v ktorej jedinec prežíva sám seba a pociťuje, že sebou zostáva v rôznosti stavov, ktoré postupne prežíva v priebehu svojej existencie.“ Vychádza z psychologických prístupov, evokuje niečo postupne vybudované, predpokladá teda identifikáciu (t. j. stotožnenie sa) človeka s určitými charakteristikami.

Latinský termín idem (to isté, totožné) tvorí základ termínu identitas a má dva významy. Prvý hovorí o rovnakosti a ten druhý o osobitosti, ktorá je stála a pretrváva v čase.

My sa venujeme identite z pohľadu kresťanského, ako identita Božieho dieťaťa. Kto som, kam idem, prečo som tu na zemi?