Priatelia tak sa teším, že sa tu opäť takto vidíme. Že môžem ja vidieť vás, aj z tohto miesta, že k vám môžem hovoriť. Dneska opäť budem hovoriť hlavne pre členov spoločenstva, pretože sem chodím hlavne kvôli tomu, aby som sa prihováral k našim ľuďom, ale verím, že aj pre vás, ktorí nie ste členovia to môže niečo priniesť a že vám to môže niečo dať. Ja by som teda na úvod chcel sa opýtať našich, že aby ste zdvihli ruku, aby sme videli, že kto tu z nášho spoločenstva je, aby aj tí ostatní, ktorí nechodia do nášho spoločenstva mohli vidieť tých, ktorí sú členovia, že toto čo sú ľudia, čo majú zdvihnutú ruku, to sú ľudia nášho spoločenstva, ktorí dnes mohli prísť a prišli. Áno, ja som tiež jeden z nich, len … Mám pre vás pripravených zopár otázok. Dneska chcem hovoriť trošku o spoločenstve opäť, taká moja obľúbená téma, a ja ju tak obraciam zľava doprava a z rôznych strán. Ja by som začal možno tým, že chcel by som sa opýtať všetkých vás, teda nie len členov, ale aj vy ktorí ste tu nie členovia, že čo si myslíte, kedy príde Pán Ježiš. A ja to urobím tak kvízovo, aby to bolo také jednoduchšie, budeme zdvíhať ruky, trošku sa rozhýbeme. Ktorí z vás si myslíte, že Pán Ježiš príde ešte tento pol rok. Zdvihnite prosím ruku. Iba dve ruky? Tri? Výborne. Prosím? Áno, jeho druhý príchod. Teda, predpokladám, že to bude druhý nie? Dobre rátam? Kto si myslí, že príde tento rok? Výborne. Kto si myslí, že príde budúci rok? Fúha? Kto si myslí, že príde v roku 2014? 2015? 2020? Do 2030? Do 2050? Fúha? Ľudia, vy kedy si myslíte že príde ten Pán Ježiš? 3500? Do 3500? Je tu niekto taký? Čiže vy normálne veríte tomu, že sa nedožijete príchodu, druhého príchodu Pána Ježiša? Ako? Do 50 až 100 rokov. Sa ty dožiješ, či vtedy príde? To je také zvláštne. Dobre dobre, lebo ako ja rozumiem tomu, že Písmo Sväté hovorí, že majú k tomu predísť určité okolnosti, určité udalosti na to, aby Pán Ježiš prišiel. Ale Božie Slovo jasne hovorí, že Pán Ježiš príde ako zlodej. Že príde keď ho nečakáme a dôvod, prečo sa to pýtam je taký veľmi jednoduchý. A ja teraz poprosím prvý snímok, ktorý som si pre vás nachystal. Tam môžete vidieť prvé kresťanské spoločenstvo, ako je opísané v skutkoch v druhej kapitole. A ja to prečítam, aby sme to mohli počuť. Vy to aj vidíte. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň, prostredníctvom apoštolov sa dialo mnoho divov a znamení. Všetci čo uverili boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha, boli milí všetkému ľudu a Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení. Ja mám ešte druhý taký verš, zo skutkov tri, poďme aj na ten. A tam môžete vidieť, množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu, a nik z nich nehovoril, že niečo z toho čo mal je jeho, ale všetko mali spoločné. Medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci čo mali polia a domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili prinášali a kládli apoštolom k nohám. A rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. Toto bolo krátko potom, ako sa vylial Duch Svätý na turice na kresťanov a začali zažívať Božiu blízkosť, a krátko po tom, ako Ježiš odišiel a povedal že príde druhýkrát. A tí ľudia verili tomu, že Ježiš príde druhýkrát. Dokonca čo myslíte, podľa toho aj čo čítame, trošku to z toho vyplýva, čo myslíte, kedy príde? Čoskoro ….povedal, že ešte za ich života. Čo si vy myslíte o týchto veršoch, keď ich tak vidíte, keď ich čítate v Písme, a keď naň narazíte, čo si pomyslíte? Máme ešte v tom medzery, Luky si myslí. Poďte, hovorte! To je otázka na vás, to neviete ešte dneska. Mali nádej, po zlomení svedectva. Ten bol uvoľnený, ľudia sú to úžasné verše nie? Ja keď to tak čítam, hovorím si, toto je zvláštne. Toto bolo prvé, ako to vidíme, prvé kresťanské spoločenstvo a život prvej kresťanskej komunity. Tak to nazýva Božie Slovo. Že toto sa dialo medzi prvými kresťanmi po apoštoloch, potom ako sa vylial Duch Svätý, potom ako Ježiš odišiel a povedal že sa vráti druhýkrát. Tí ľudia naozaj veľmi bytostne verili tomu, že Ježiš sa čoskoro vráti, a preto žili to čo žili. Žili to aj preto, lebo ešte mali veľmi v živej pamäti to, čo ich Ježiš vyučoval kým tu bol. Pretože Písmo hovorí, že Ježiš potom ako vstal zmŕtvych sa ešte zjavoval a veľa vyučoval. A oni toto všetko mali v sebe, a verili, pretože Ježiš bol, o to viac verili, pretože Ježiš bol vskriesený. Urobil ten najväčší zázrak, že vstal zmŕtvych a to všetko čo predtým hovoril, čomu tak nerozumeli, zrazu to pochopili. Určite si spomeniete, teraz bola Veľká Noc a filmy ,rozprávky a vôbec tie príbehy sú také vtedy aktuálne, tak, ako sa učeníci zachovali po tom, ako Ježiš zomrel, ešte kým vstal zmŕtvych. Ako keď pribehla Mária Magdaléne, tak čo na to povedali, a potom ako bežali, a potom ako sa Tomáš zachoval a potom zrazu sa zjavil Ježiš. A toto boli všetko okolnosti ktoré veľmi silno zohrávali veľmi dôležitú úlohu v ich pochopení toho, čo Ježiš kázal. V naplnení toho, čo Ježiš rozprával, zrazu sa to naplnilo, zrazu to nebolo len také niečo, že čo to ten Ježiš rozpráva že musí zomrieť? Pamätáte si na Petra, keď to prvýkrát od Ježiša počul čo mu povedal. A určite si pamätáte, čo mu Ježiš na to povedal. Takže tu vidíme prvú kresťanskú komunitu a život prvého kresťanského spoločenstva. Keď sa prenesieme neskôr v Biblii do ďalších kapitol, tak narazíme na ďalšie, by som povedal také vyjadrenia, alebo opisy toho čo kresťanské spoločenstvo žilo. A najprv teraz prejdeme do zjavenia, pretože v zjavení Ján opisuje zjavenie ktoré prijal, kde mu anjel hovoril aby zapísal, aby napísal jednotlivým cirkvám určité listy, alebo teda nepíše sa že listy, ale aby im napísal to čo tam prijal v tom zjavení. A píše tam také zaujímavé veci, ono je to siedmim cirkvám, ale myslím že to nie je len pre tých konkrétnych sedem cirkví ale je to aj pre nás, taký odkaz pretože naozaj aj my sme si prežili naplnenie Duchom Svätým. Ten prvý Boží dotyk, to pohnutie a zakúsenie veľkej Božej lásky a nejakým spôsobom sa to po ceste stratilo. Ja za chvíľočku poviem, že Ježiš jasne hovoril o tom, že sa to môže stratiť. A že ako sa to môže stratiť, on nás o tom varuje, on o tom vyučuje. On o tom vyučoval prvú, ešte vtedy ani nie cirkev ale tie zástupy, ktoré k nemu prichádzali tak vyučoval, aj keď teda to podobenstvo vyložil učeníkom, tak sa to nejako stratilo. A stratilo sa to teda aj tým cirkvám. To prvé spoločenstvo ktoré sme videli sa zrazu, sa pozrieme o pár rokov neskôr. Ani to nie je o nejaké že stáročia, o pár rokov neskôr, ešte za života Jána, zrazu apoštoli ešte tam budeme vidieť aj ďalšie kapitoly Galaťonov a podobne kde proste vidíme že tí apoštoli musia napomenúť, alebo musia hovoriť tým prvým veriacim ktorí boli natoľko oddaní tomu, že Ježiš príde, a tomu čo Ježiš vyučoval že sa vzdávali svojho majetku. Prinášali to apoštolom k nohám sa tu píše v skutkoch tri. A rozdelilo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. Úplne žili jeden pre druhého, milovali sa a proste Ježiš im bol všetko. A ostatné veci hádzali za hlavu. Pretože tak boli naplnení Božou láskou a tak silno verili Božiemu slovu. No ale pozrime sa na to čo píše, teda, čo anjel Anjelovi efeszkej cirkvi napíš, dokonca takto to tu je napísané, a ja som tam zvýraznil zopár vecí, lebo to sú tie ktoré, na ktoré chcem teraz poukázať trošku že, aby sme mohli vidieť, že kam sa to posunulo, že tá prvá kresťanská komunita, to spoločenstvo, ktoré tak žilo, že veď predsa by nehovoril, nemal by takéto zjavenie Ján keby žili stále to čo sme čítali v skutkoch druhej a tretej kapitoly. A píše sa tam, poznám tvoje skutky, aj tvoju námahu a vytrvalosť a viem že nemôžeš zlých. Si vytrvalý, veľa sa zniesol pre moje meno a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. To je jeden z prvých príznakom, ktorý sa nám kresťanom môže stať. Že proste žijeme to svoje kresťanstvo, s verbou sa pustíme do toho, čo nás Ježiš naučil a po ceste stratíme prvotnú lásku. Čo to znamená stratiť prvotnú lásku? No inými slovami, stratiť Ježiša. Pretože doňho sme zamilovaní. A my zrazu začneme žiť, môže sa to normálne stať, že začneme žiť určité rituály bez toho, aby sme si uvedomovali, že vlastne komu sme uverili a pre koho to všetko robíme. Viete, Ježiš keď prišiel, tak napomenul Izraelitov práve z toho, že žili určité rituály, určité prejavy a úplne zabudli. Že však to všetko bolo Bohom dané pre život s ním. A oni žili len zovňajšok, vnútro bolo prázdne. A toto sa môže stať aj nám, to sa teda určite stalo Efeszkej cirkvi. Smyrnianskej cirkvi sa stalo to, že prežívalo súženie aj chudobu, ale Božie slovo hovorí, že, ale si bohatý. Taká pekná výzva je tam, že: Buď verný až do smrti ! Toto je Boží odkaz pre nás, aby sme ostávali verní, napriek tomu všetkému, čo sa tam dialo, im sa dialo, že zažívali súženie, rúhanie tých, ktorí hovoria o sebe, že sú židia, ale nie sú. Potom poďme na ďalší list, a to máme Pergamskej, a tam zase vidíme, pridŕžaš sa môjho mena, a nezaprel si vieru. Mám však niečo proti tebe. Čiže vidíte, Boh hovorí skrze toto slovo, že, áno, pridŕžaš sa stále môjho mena, a nezaprel si svoju vieru, a však, napriek tomu sa dá ešte nájsť niečo, čo môže byť proti tebe. Že tam máš takých, čo sa pridŕžajú Balamovho učenia. Ktorý učil Balaka dávať porušenie synom Izraela, jesť mäso obetované modlám, a smilniť. Čiže v skutočnosti modloslužobníkov. Krásny návod, ako keď skĺzneme do modloslužby, to znamená že od Boha, k nejakým naozaj prázdnym skutom, ktorými si chceme tak sami ako keby vydobyť niečo, vydobyť spásu, tak nás Božie slovo pobáda, preto rob pokánie. A to je úplne úžasné. To je úžasné, že toto môžeme robiť aj my. A toto poradil teda Jánovi, to zjavenie bolo práve pre Pergamskú cirkev. Ďalší list je Tyatirskej cirkvi, a tam je tiež pekne napísané, poznám tvoje skutky, tvoju lásku, vieru, službu a vytrvalosť. A aj tvoje posledné skutky sú hojnejšie než prvé. Úžasné. Keď čítame toto, tak si hovoríme, že vau. Tá cirkev je naporiadku. Čo tam môže byť? Ale vzápätí vidíme, ale mám proti tebe, že trpíš ženu Izabel, ktorá hovorí, že je prorokyňa a učí a zvádza mojich služobníkov, aby smilnili, a jedli mäso obetované modlám. A dokonca, dal som jej čas, aby robila pokánie, ale nechce sa kajať zo svojho smilstva. A potom tam je tá výzva, že len sa držte toho, čo máte, kým nepríde. Že máme byť verní tomu učenie, čo máme, ktoré sme od Ježiša dostali, a nenechať sa zviesť. Ďalšia je Sardskej cirkvi. Poznám tvoje skutky, že máš meno ako keby si žil, ale si mŕtvy. Bdej a posilňuj, čo ešte zostalo a už malo zomrieť, lebo tvoje skutky nenachádzam dokonalé pred mojím Bohom. Preto si spomeň, ako si prijal a počul, zachovávaj to a rob pokánie. Potom tam máme ešte Filadelfskú cirkev, tu sa hovorí, poznám tvoje skutky, ale nechal som pred tebou otvorené dvere, ktoré nik nemôže zavrieť. Že máš málo sily? No zachoval si moje slovo, a nezaprel si moje meno. Toto je krásne. Pretože si zachoval moje slovo a vytrval si, a ja ťa ochránim pred hodinou skúšky, ktorá príde na celý svet, a preskúša obyvateľov zeme. Prídem čoskoro. Drž sa toho čo máš, aby ti nik nevzal veniec. Toto je asi taká, z tých by som povedal najlepšia, ktorá tak najlepšie z toho vyšla, pretože ostala verná. A poslednej Laodicejskej cirkvi, poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiežby si bol studený alebo horúci! Takto že si vlažný, ani horúci ani studený, už už ťa vypľúvam z úst. Radím ti. Odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol. A biele rúcho, aby si sa zaodel. Aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl. Buď teda horlivý a rob pokánie. Je úžasné, ako Ježiš naozaj nám dáva jeden krásny nástroj. Pokánie. Pretože pokánie je v skutočnosti odvrátenie sa od hriechu a navrátenie sa na cestu k Bohu. Je to vstúpenie späť do vzťahu s ním. niekedy pokánie pre nás môže byť, že musím ako vyznať nejak tie hriechy, alebo môže to byť pre nás také ťažké, keď ten hriech spravím. Myslím veľa na seba, možno na teba, možno na to akú mám vinu, a prečo to bolo a tak ďalej. Hovorí, rob pokánie, utekaj ku mne. Daj to mne. Povedz to mne prvému. Ale čo tu chcem vykresliť je ten krásny kontrast. Vidíme tu prvé kresťanské spoločenstvo, život prvej komunity a zrazu, o niekoľko kapitol, ale iba o niekoľko rokov, alebo o mnoho kapitol a o niekoľko rokov, Ján dostáva takéto zjavenie. Ešte môžeme pozrieť v Koriťanom, v prvej kapitole a Galaťanom v tretej kapitole, to je ďalší snímok, poďme aj tam. Ďalšie také krásne veci, ktoré sú tam napísané, a vy tam za chvíľočku uvidíte. Mne sa páči že: Predovšetkým počúvam, že ste mali medzi vami roztržky. Keď sa schádzate v cirkvi. Potom ďalej, lebo každý si hneď vezme, a zje svoju večeru, a potom jeden je hladný a druhý opitý. Zoberte si, však toto je, neboli pred chvíľkou všetci tí naplnení Duchom Svätým, neprinášali svoje majetky, nevzývali Boha, nestretávali sa každý deň na lámaní chleba, proste neboli úplne nadšení z toho, čo apoštoli vyučovali. A teraz zrazu, o pár kapitol neskôr v Korintskej cirkvi proste vidíme, že to naozaj neprebehlo veľa rokov. To sa deje také, že majú tam roztržky, a že sú medzi nimi roztržky keď sa schádzate. Mne sa veľmi páči, že Paľo tam píše niekde, že nemajú vo zvyku sa hádať. A je hneď šestnásty verš, ak by sa chcel niekto hádať, my to nemáme vo zvyku. Ani v Božej cirkvi. On to hneď dáva na poriadok, ďalej keď ešte budete čítať, tak je tam celá tá kapitola je tak rozobratá, čo im tam vlastne ukazuje a vytýka. A Galaťanom, hneď prvým veršom v tretej kapitole hovorí: „Nerozumní Galaťania! Kto vám počaril?“ Veď vám pre očami bol zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný. Začali ste Duchom, a teraz končíte telom? Čiže, vidíme ten kontrast, že tu je prvá cirkev, naplnená Duchom Svätým, miluje sa, všetko chce zdieľať, má všetko spoločné. Tam neexistuje porovnávanie, ako dneska sme sa zriekali. Tam nemal žiadne miesto. Štedrosť, láska, odovzdanosť, obeta, to bolo živé evanjelium. To čo my čítame v Písme, a túžime po tom, aby to v nás bolo, tam to bolo prítomné. Ale o pár rokov neskôr, cirkvi, ktoré predpokladám, že zažili to isté, lebo tie Korintské a Galatské a tak ďalej, to nie sú tí prví, čo sme videli. Ale verím, že to boli sprievodné znaky, ktoré sa diali kdekoľvek Ježiš prišiel so svojím Duchom, kde zažili krst v Duchu Svätom a začali to prežívať, tak to boli prvé známky. Ale zrazu sa niečo stalo. Čo sa stalo? Čo sa stalo, že o pár rokov Boží ľud, Božia cirkev, prežíva tieto veci. Čo sa stalo? Prišlo k úpadku. Ja myslím, že naozaj prišlo k úpadku ich postojov, ich prežívania, ich pochopenia. Ale prečo? Poďme pozrieť sa na ďalší snímok, kde len jeden taký, takéto varovanie, o ktorom Ježiš hovoril, a máme ho v kapitole ôsmej Lukášovej, kde hovorí o podobenstve, o rozsievačovi. Toto už je priamo výklad, toho podobenstva, ktorý hovoril učeníkom, keď sa ho na to pýtali. A on tam hovorí, že to semeno, o ktorom hovoril, že bolo rozosievané, je Božie slovo. A naozaj Božie slovo prichádzalo, keď Pavol prišiel, a zvestoval proste tým cirkvám, ktoré zakladal, zvestoval Božie slovo. To ľudí zachytilo, a oni splanuli, odovzdali svoj život Bohu, zažili naplnenie Duchom Svätým, začali prežívať tie úžasné Božie veci. Začali sa odovzdávať a veriť Božiemu slovu, veriť Bohu, ale potom zrazu, niečo sa začalo diať. A tu vidíme rôzne scenáre, ktoré sa môžu diať v cirkvách, a toto je len jedna z tých častí. Ale ovocie tohto vidíme potom v tých cirkvách, ktoré sme si pred chvíľkou čítali v zjavení. A ja som tu vypichol hlavne ten štrnásty verš. To slovo, ktoré padlo do tŕnia. Pretože dnes naozaj zažívame starosti. Dokonca zažívame aj bohatstvo. Slovensko naozaj bohatne. Ja vidím, ako ľudia sa tu majú dobre. Majú sa lepšie, ako sa mali pred dvadsiatimi rokmi. Dneska, kto z vás, sa tak opýtam nemám mobil, výborne, jeden človek. Voľakedy to bolo nedosiahnuteľné. Samozrejme doba sa posunula. Proste máme mnohé benefity života. Dneska omnoho menej ľudí aj medzi veriacimi trie núdzu, ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Tieto veci, Ježiš hovorí, že sú práve tým tŕním, ktoré môže udusiť ten život, ktorý prináša to zrno. A my potrebujeme naozaj pred Ježišom žiť úprimne a otvorene a verne, aby sme videli, čo v našich životoch je to, čo dusí ten život, ktorý On do nás dáva. Takže vidíme, že v živote veriacich, prvej cirkvi, prebudených ľudí prichádzali rôzne starosti alebo rôzne iné veci, ktoré začali dusiť ten Boží život. A preto potom Apoštoli toľko vyučovali, aby vedeli tí kresťania, ako s tým jednať. Ako sa postaviť k tým príťažiam, ktoré na nich doliehajú. Ako žiť život s Ježišom a vytrvať. Preto ich povzbudzovali, vytrvajte, bdejte, nevzdávajte sa. Verte tomu, že Ježiš príde. Ja naozaj si myslím, že to je kľúčové, pretože to bdenie má význam iba vtedy, ak očakávame, že čoskoro sa niečo udeje. Ak očakávame, že Ježiš nepríde najbližších dvadsať rokov, tak naozaj môžeme byť ako to podobenstvo o tých pannách, že ešte máme čas, ešte máme čas, rok pred tým ako prídeš začneme bdieť. Teraz žijeme Pane vydane, ráno sa pomodlíme, keď to dneska nevyjde, tak snáď to vyjde zajtra. Zajtra sa pomodlím viac. Lebo však máme ešte čas, päťdesiat rokov kým nabehne, kým ty prídeš Pane, štyri hodiny denne sa budem modliť. To tak to vymakám, vyprofilujem, proste uvidíš. Kiež by to tak fungovalo že ? ale nevieme, kedy Pán Ježiš príde. Naozaj nevieme, kedy to bude a ja nechcem nikoho strašiť. Ja toto keď hovorím, tak to hovorím aj k sebe, pretože keď naozaj chceme žiť úprimne pred Ježišom, pretože on to s nami myslí tak dobre, on to s nami myslí tak dobre, že on bol ochotný stať sa človekom. Že Boh bol ochotný zobrať na seba prirodzenosť človeka, svojho stvorenia. Už ste niekedy niečo stvorili? Zo stavebnice merkur ste postavili chlapi nejaké autíčko, alebo ženy ste vyšili nejakú výšivku, urobili ste nejaké dielo svojich rúk? Predstavte si, že by ste zobrali prirodzenosť svojho diela na seba. A trošku to samozrejme preháňam. My sme živé bytosti, čo výšivka, alebo skladačka z merkuru nie je živá bytosť. Ale chcem ukázať to, ako Ježiš to s nami myslí dobre. A nie len, že zobral na seba našu prirodzenosť, a dokonca išiel za nás zomrieť. Išiel zomrieť za Teba, aby sme mali večný život, aby sme mohli žiť s ním. A on hovoril: Ľudia, ja prídem druhýkrát ! Prídem si pre vás, pre moju nevestu, ale číha tu na vás mnoho nebezpečenstva, a môj Duch bude s vami. Ja som s vami po všetky dni, ale neupadnite do týchto vecí. Nedovoľte, aby medzi vami bol svár, aby medzi vami bolo sebectvo. Aby boli medzi vami roztržky. Lebo čo sú vlastne roztržky? Hájme si svoje záujmy. Viete, keď čítame Písmo, tak tam vidíme, že jedni šomrali, hundrali, ty zanedbávaš našich. Akých našich, však v prvej cirkvi sme čítali, že v prvej cirkvi všetko mali spoločné. Tam nič nebolo ich, všetko mali spoločné. Zrazu sa niečo zmenilo, a už nemali všetko spoločné. Už sú to naši, už sú to vaši, už sú to oni. Jeden je Apolov, druhý je Pavlov. Kam sa tá mentalita posunula, čiže začala vstupovať tá telesnosť, akoby Duch Svätý začal byť vytláčaný tou telesnosťou človeka. A buďme k sebe úprimní. Kto z nás to nezažil?! A preto toto sú postoje, ktoré prinášajú ovocie, prinášajú určité správanie. A my vidíme mnohokrát to správanie. A ja za chvíľku chcem hovoriť o tom, že čo teda má byť to spoločenstvo. Lebo dnes chcem v prvom rade hovoriť o spoločenstve. Ale viete, veľmi dôležité je, kde máme ponorené korene. Kde sú naše korene zapustené. Božie Slovo hovorí, že budem ako strom sadený pri vode, že budem prinášať úrodu a moje listy budú zelené. Viete, ja mám niekedy taký pocit, že my sme ako také stromy, čo majú také zdvíhacie korene, a máme ich v tej Božej rieke, a zrazu niečo vidíme zaujímavé, zdvihneme a omočíme trošku zakúsime, tuto aká dobrá malinovečka, nacecáme sa, a zrazu sa nám zakrúti hlava. A už vidíme, a počkaj brat môj, dovoľ mi aby som ti to brvno vytiahol z tvojho, teda tú triesku vytiahol z tvojho oka. Tuto máš takú triesočku. Božie slovo hovorí, počuj čo ty, akú triesku hľadáš, ako to, že vôbec vidíš? Nebude to asi tým, že to je odraz tvojho brvna v tvojom oku? Že ti to v tom zornom uhle, ako máš to brvno, zrazu to vidíš, a vlastne však to je trieska u teba. Skús vybrať to brvno, veď ty vlastne nemáš žiadnu triesku. Veľmi dôležité je, kde máme zapustené svoje korene. A my naozaj naše korene vieme ľahko zdvihnúť. Presunúť. Sekularizmus dneska vidíte prepych, reklamy. Ja úplne žasnem, ako ma pobádajú reklamy, aby som si užil život. A aby som si naozaj nakúpil najnovšie veci. A mnohí na to máme. Hovorím si, že toto je naozaj to, čo Ježiš hlásal? Proste užiť si život? A to kedy mám chodiť do práce? To v tých reklamách nikde nie je. Videli ste niekedy v reklamách, že odmakáš si dvanásť hodín, a máte zamestnávateľov, ktorí vám dovolia robiť sedem – osem hodín? Takých už je dneska málo. A to v tých reklamách nie je. To sú všetky veci, ktoré na nás vplývajú, to je to trenie. Ktoré chce udusiť. Či už rozkoše, poď uži si! Alebo pritlačím na teba, starosti, deti ti plačú, sú neposlušné, tvrdohlavé, ráno vstávaj do škôlky, večer si zapni telku! Nevyspíš sa, choď si zašportovať! Pozri, priberáš! Urob niečo so svojou životosprávou, jedz takého vitamíny! Proste vplyvov je na nás mnoho. Takže priatelia, preto je pre nás dôležité, kde máme tie korene. Lebo ak máme korene v Božej rieke, tak všetky tieto veci sú nám vzdialené. Nebudú mať naše ucho, nebudú mať naše srdce. Našimi žilami bude prúdiť Ježišova krv. Pretože doňho máme namočené korene. A ja úprimne musím povedať, nám v našom spoločenstve, vrátane mňa, niekedy, keď vidím naše správanie, priatelia, nemáme v tom momente, keď to niekedy tak vidím, zapustené korene v Božej rieke. Keď vidím hundranie na to, ako zažívam neprijatie od svojich bratov, ako zažívam ohováranie, alebo čokoľvek. Viete, keď tie korene vytiahnem, a dám ich niekam inam, začne prichádzať taká naozaj ťažoba, také vysýchanie mojich vlastných síl a život v spoločenstve pre mňa môže ľahko sa stať bremenom. Pred nedávnom som sa rozprával s jedným človekom z nášho spoločenstva a hovorí: vieš, ja už mám toho dosť, ja už, už tých akcií v spoločenstve bolo veľa. Počuj, prosím ťa, o čom to rozprávaš? No, čo myslíš, ako veľa? Začal vypočítavať ten človek, čo všetko bolo v spoločenstve, a bol deň spoločenstva, a bolo stretko, a bol information deň a bol deň mužov a čo ja viem čo všetko ešte. A hovorím, a prečo to vypočítavaš? No vieš, lebo to už je na mňa moc. Aha… a kto sú tí ľudia v spoločenstve? To sú nejakí ľudia, s ktorými ty musíš tráviť čas? Keď si sa rozhodoval, vstupovať do spoločenstva, ťa niekto nútil? Prečo si vstupoval? Viete priatelia, spoločenstvo, krásnym príkladom spoločenstva je práve tá prvá cirkev. Ale v skutočnosti, keď sa vám spoločenstvo stáva bremenom, nie je chyba spoločenstva. Chyba je v nás, vo mne. Niečo vo mne nie je v poriadku. Ak korene boli vytiahnuté, napili sa nie z Božej rieky, nie Božieho požehnania. Ty zistíš, ja zistím, ja musím zistiť, čoho som sa napil. Ale viem, že toto nie je Boží život. Pretože keď som plný Božieho života, a vy to poznáte, ak ste zažili naplnenie Duchom Svätým, tak to poznáte, ako pozeráte na svet okolo seba. Poznáte, ako pozeráte na svojich bratov okolo seba. A keď tak nepozeráte, ako keď ste zažili naplnenie Duchom Svätým, tak nie ste naplnení až tak Duchom Svätým. Nie je problém v tých bratoch okolo vás. Takže tie korienky sledujme, kde ich máme zapustené. Pretože spoločenstvo nie je nejaká osoba. Ja som tak chcel ešte, som sa bavil s jedným človekom, zase s iným a ten mi hovorí, vieš spoločenstvo je takého, a spoločenstvo je takého a spoločenstvo robí takéto veci. A ja: zoznám ma s tým spoločenstvom prosím ťa. Kto to je to spoločenstvo. Poď, chcem sa s ním zoznámiť a chcem mu podať ruku, keď hovoríš, že spoločenstvo je takéto a takéto. Veď spoločenstvo sú ľudia! Ľudia, veď my sme spoločenstvo. A keď niekto chce povedať, že spoločenstvo je takého, tak musí povedať, tak ten Edo je takýto, alebo tá Katka je takáto, alebo ten Miško je takýto. Alebo tamten Mišo, Katka, Petra a Robo, to sú takýto. A nie, že spoločenstvo je takéto. Veď, kiež by sme mali takú jednotu. Ale tú dáva Duch Boží. A zrejme tú, keby sme mali, tak taká kritika by sa na nás nezniesla. Takže spoločenstvo sú ľudia. A my, v prvom rade potrebujeme byť priatelia. Viete, ja keď som sa rozprával s tým človekom, čo tak vypočítaval, hovorím: dobre, zober si, že si veriaci a máš partiu. Ty by si po štyroch mesiacoch začatého roka, s partiou si bol na chate, s partiou si bol na káve, s partiou si bol sa pobicyklovať, s partiou si bol proste len tak si niekam v kine, by si povedal, že ja mám tej partie dosť. Tá partia je vypočítavá, to sú povinnosti. Priatelia, ak takto pozeráš na svojich priateľov, ver mi, nie je to chyba tvojich priateľov. Spoločenstvo v prvom rade, sme ľudia, ktorí sme uverili v Ježiša Krista. A Ježiš je v našom strede. Tak tie korene sú tam, kde majú byť, a my prinášame ovocie, Ducha o ktorom sme hovorili ešte na začiatku roka. Ak to ovocie neprinášame, tak to nie je chybou bratov okolo nás, je to mojou chybou, že ten koreň nemám ponorený. Ja možné, že ani oni nemajú ponorené. Ale pravdu povediac, to že im budem nadávať, akí sú, ich nepovzbudí k tomu, aby ponorili korene do Božej rieky. Teda neviem, koľkým z vás to funguje, Božie slovo síce hovorí o napomínaní, ale o tom sa môžeme pobaviť nabudúce. Ale viem, že začneme od seba. Že Ježiš prišiel ku mne. Ježiš, keď prišiel ku mne pred trinástimi rokmi, tak v prvom rade hovoril mne, do môjho srdca. Môj koreň namáčal do seba, do svojho srdca. Takto zobral môj koreň, a vložil do svojho srdca. Ja som zrazu cítil, že Ježiš, ty máš o mňa záujem. Ty to myslíš so mnou vážne. Toto nie je len na chvíľku. Dovoľme Ježišovi, aby takto vždy náš koreň zobral a vložil do svojho srdca. Ovocie, ktoré budeme prinášať bude tu pre druhých, budú sa toho sýtiť, a budú nám za to vďační. Takže aké by teda spoločenstvo malo byť? Viete, úžasné na spoločenstve je to, že jednak poznáme Pána Ježiša. Máme možnosť mať Ducha Svätého, prijímať ho do svojich životov. A keď čítame Božie slovo, viete tam sú dobré veci, toto som vytiahol to, kde sme mohli vidieť ten kontrast toho, že prvá cirkev, a zrazu o pár rokov do čoho upadli. Ale medzi tým je mnoho kapitol, kde naozaj apoštoli vyučujú o tom, ako žiť s Bohom. A my máme tú možnosť zobrať toto a povedať, ok Ježiš. Tak keď toto je pravda, tak chcem tvojho Ducha Svätého, a idem to vyskúšať. Idem to vyskúšať na svojich bratoch. A nikde som nenašiel, žeby Ježiš nás pozýval, aby sme nadávali na svojich bratov, aby sme to skúšali, aby sme hundrali a kritizovali a frflali, ale nabáda nás práve k tomu, aby sme zakúšali svoje dary. Aby sme ich brali do rúk, aby sme ich testovali, aby sme brali do svojich rúk vieru, ktorú Ježiš vkladá do nás, a tou vierou dali jej priestor, aby bola živá, aby táto viera mohla prinášať skutky, aby mohla prinášať ovocie. A toto my v spoločenstve si môžeme dopriať ľudia. Toto môžeme na sebe praktizovať. Niekedy keď vidím, čo na sebe praktizujem, hovorím si, my tú Bibliu asi čítame naopak. A možno som dneska kritický ľudia, ale aj k sebe. Ja to vidím na sebe. A možno preletí na vás. Ale, chcem vás naozaj povzbudiť, že poďme praktizovať to, čo nás Božie slovo učí. Nezabudnime na Ducha Božieho, pretože bez neho nás to veľmi pekne vycvičí a vyfacká. Určite poznáte tú pasáž z písma, kde takí borci zaklínači išli zaklínať v Ježišovom mene, a jak dopadli. Áno, Ježiša poznám, Pavla poznám, ale kto ste vy? Tak vyzaklínali, že nahí museli odtiaľ utiecť, a dobití. Takže, berme so sebou nášho Ježiša, nášho Boha, Pána, ktorému sme dali život, ktorý nám dáva svojho Ducha. Dovoľme mu, aby tie veci, ktoré v Písme hovorí, aby sme videli ich ovocie, aby sme ich zakúšali. A to je taká dnešná moja výzva na vás, a ja poprosím, posledný snímok, ktorý dnes mám. Toto je moja výzva pre dnešný večer. Nie len pre našich členov, ale pre všetkých ktorí ste tu, a je to krásna výzva. Bratia! Pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu. Ako svoju duchovnú Bohoslužbu. A prosím, nepripodobujte sa tomuto svetu. Nenechajte sa zviesť tomu, čo vás tento svet nahovára. Aj keď vám to nahovára každý deň. A je naozaj dosť šikovný v tom, ako to nahovára. Ale premeňte sa obnovou zmýšľania. Nové zmýšľanie, nové postoje, postoje z Ducha. Duch svätý spôsobil v prvej cirkvi, že sa správali, ako sa správali. Nič iné to nespôsobilo. Nikto iný, Duch Svätý na nich zostúpil. A to bolo ovocie, a ich zmýšľanie bolo premenené Duchom Božím. Aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa. Priatelia, dneska sme hladní po Božej vôli. A nenasycovaní. A to nie je Boží plán. Amen.
Mocou milosti, ktorú som dostal, hovorím každému z vás, aby si nik nemyslel o sebe viac, ako myslieť treba. Ale zmýšľajte triezvo. Každý podľa stupňa viery, ako mu udelil Boh. Boh udeľuje rôzne stupne viery. Nezáviďme si, nekritizujme, nevyčítajme. Žime to, čo nám Boh dal. Ježiš, v Jánovi v trinástej kapitole hovorí: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. “ Ako sa to dá, o tom sme hovorili, keď som tu pár razy dozadu rozprával. Láska je ovocie Ducha. Neskúšajte to prosím bez neho. Aby ste sa navzájom vy, aj vy vzájomne milovali, ako som Ja miloval vás. Viete, Ježiš bol plný Ducha Svätého. Tu na zemi bol ako človek, a bol plný Ducha Svätého. A miloval nás. Tá láska, ktorá išla z Neho bola ovocie Ducha Svätého. Priťahovala zástupy, pretože to bola láska Ducha Svätého. A ak vy budete mať lásku Ducha Svätého, ako ovocie Ducha Svätého, budete priťahovať zástupy. Ale nerobte to pre tie zástupy. Robte to pre Ježiša. Ktorý teba stvoril, spasil, dal ti večný život a chce s tebou žiť. Lebo podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete milovať navzájom. A to je moja túžba pre môj život voči vám, pre váš život voči sebe, pre náš život v spoločenstve, pre náš život v našej cirkvi. Aby z našich úst vychádzalo dobrorečenie, aby z našich úst vychádzalo aplikovanie, praktizovanie Božieho Slova. A preto vás chcem pozvať, ak vás oslovila táto výzva, a chcete aby toto sa dialo, tak poďme do toho, a začnime pokáním. Pretože Ježiš hovorí, čokoľvek ste nerobili, pokánie je odvrátenie od toho, čo ste robili, k tomu čo vám Ja dávam. Tak poďme robiť pokánie z toho, čo sme nerobili, resp. z toho, čo sme robili namiesto toho, a poďme prijať Ducha Svätého. Poďme sa ním nechať premeniť. Naše zmýšľanie, naše postoje, aby pre nás spoločenstvo nebola nejaká osoba, aby pre nás spoločenstvo nebolo jarmo, ale aby to boli ľudia, ktorých mi Boh poslal do cesty, aby mohli žiť a jesť ovocie jeho Ducha na mne. Ak chcete sa dnes teraz so mnou modliť, tak sa prosím postavte. A ja sa budem modliť, a môžete sa aj vy pridať k tej modlitbe svojimi vlastnými slovami.
Drahý Nebeský Ocko, ja ti ďakujem, že aj tieto slová si vložil do svojho Písma. Že nie sme prví, ktorí sme od naplnenia Ducha Svätého upadli do svárov rozkolov, roztržiek a hriechov. Drahý Nebeský Ocko, ja ťa prosím, odpusť nám. My chceme aj dnes robiť pokánie, teraz chceme urobiť pokánie z toho, že sme dovolili vidieť na našich bratoch triesky v ich očiach, a nevideli sme vlastné brvno. Že sme videli ich chyby a nezačínali sme od seba. Že naše korene sme vytiahli z tvojej rieky a mysleli sme si, že to dobehneme. Ježiš, odpusť nám, že neveríme tomu, že môžeš prísť kedykoľvek. Pane, my ťa prosíme, daj nám svojho Ducha. Prosíme ťa o to, aby Tvoj Duch bol zdrojom premeny nášho zmýšľania. Aby naše srdcia neboli uzkošné, aby nezávideli, neklamali, alebo čokoľvek aj menšie. Pane my nechceme to, čo naše srdce by nemalo mať, ale túžime po tom, čo naše srdce má mať. Čo ty túžiš, aby v našom srdci bolo. A dnes tu stojíme pred Tebou Ježiš, aby si mohol prinášať do našich životov, do našich sŕdc Tvoje veci. Aby naše skutky boli naozaj zjavné príznačné ovociu Tvojho Ducha. Aby naše spoločenstvo ľudia videli ako to, že sa milujú. Že sa budeme medzi sebou milovať Pane. Pane Ty nám to vieš dať a Ty nám to chceš dať, a ja Ti ďakujem za to Pane. A ja tu dnes pred Tebou stojím spolu s mojimi bratmi a sestrami a volám k Tebe Ježiš. Daj nám to prosím, chceme sa milovať. Odpusť nám, že sme sa nemilovali, že sme na seba krivo nazerali, že sme sa na seba hnevali, že sme si vytýkali veci, odpusť nám to že sme Pane, že dovolíme našej povahe, naším črtám, ktoré si ty vložil, byť prekážkou budovania Tvojho tela, Tvojej cirkvi. Pane, že si nedôverujeme, že nedôverujeme Tebe, odpusť nám to Pane. Prosím daj, nech naša viera je živá, nech je naozaj motorom nášho života. Keď príde ten ručiaci lev, ten, ktorý kradne, aby sme sa mu vedeli vzoprieť. A mať vieru na to, že obstojíme, lebo Ty si s nami, a Ty si ho porazil. A Tebe bola daná všetka moc na nebi aj na zemi. A my sme tvoj ľud. Ježiš, tak toto túžime mať vo svojich srdciach. Byť tvojimi chrámami, ktoré Ťa velebia, a cez ktoré sa prelieva Tvoja milosť a Tvoja moc. Pane túžime viac po Tebe. Vraciame svoje korene do Tvojej rieky Pane, aby sme mohli byť živení Tebou. Pane, ja prosím, vybuduj také nejaké senzory v našich koreňoch, ktoré hneď zasignalizujú, ako náhle sa vytiahnu z tvojej rieky. A ukážu no no, nerob to! Vráť to späť! To túžime Pane mať, byť napojení na Teba Ježiš. Ďakujeme Ti, Ty si naším Bohom a chceme vykročiť tak v dôvere a viere, že Ty sa o nás naozaj postaráš vo všetkom Pane, vo všetkom a vo všetkom. Sláva Ti Ježiš. Amen
Eduard Heger
© Spoločenstvo Martindom
