Malé spoločenstvá sa dostali do hlbšieho povedomia Cirkvi až po II. Vatikánskom koncile, ale tiahnú sa celými dejinami Cirkvi (pápež to nazýva kontinuitná línia v dejinách Cirkvi-ChL 29). Už aj preto, že Cirkev je samou podstatou spoločenstvo – koinonia, ako to potvrdila aj Kongregácia pre náuku viery. Okrem toho vyplýva to aj z prirodzených daností človeka, že potrebuje spoločenstvo.
Aj na pedagogike Pána Ježiša voči nám vidíme aké dôležité bolo pre neho malé spoločenstvo. On si vyvolil apoštolov zo zástupu učeníkov, pretože vedel, že takto ich bude môcť lepšie a rýchlejšie formovať a pripravovať na ich službu. Aj prvotná Cirkev sa schádzala v malých skupinkách po domoch a vo veľkom v chráme a na učení apoštolov. Mníšske hnutie tiež začalo v malých spoločenstvách a niektoré rehole majú doteraz v pravidlách, že v ich domoch nemá počet mníchov prekročiť určitú hranicu, aby sa nezotrel charakter malého spoločenstva. Ale trebárs aj v novoveku vznikali hnutia, ktoré zakladali malé spoločenstvá. Napr. sv. Filip Neri a jeho modlitebné skupinky…..
Magistérium sa k nim vyjadrilo (aspoň pokiaľ ja viem) až v tomto storočí, pretože v tomto storočí začal opätovný rozmach týchto spoločenstiev a vyplynula z toho povinnosť usmerniť ich. Zaoberala sa nimi aj biskupská synoda o evanjelizácii (1974), ktorá vyhlásila, že tieto malé spoločenstvá nazývané aj základné alebo základňové, rozkvitajú prakticky všade a sú veľmi rôznorodé. V nadväznosti na túto synodu napísal Pavol VI. apoštolskú exhortáciu o evanjelizácii – Evangelii Nuntiandi (1975), kde hlavne v bodoch 57-58 hovorí o malých spoločenstvách. Veľmi si praje aby sa rozvíjali vo vnútri Cirkvi a dáva niekoľko základných bodov na ich činnosť: majú byť miestom hlásania evanjelia, čerpať z Božieho slova (a nie z nejakých ideológií), pevne spojené s miestnou Cirkvou, zachovávať úprimné spojenie s pastiermi, nebudú sa považovať za elitu.
Ďalšie vyjadrenia Magistéria: napr. synoda biskupov o katechéze (1977), Inštrukcia Kongregácie pre náuku viery (1986), postsynodálny apoštolský list Jána Pavla II. Christifideles Laici (hlavne body 26-28), kde je napríklad v bode 26 pápežova požiadavka, aby sa miestne cirkevné autority postarali o to, aby vo farnostiach vznikali a „rástli malé bázové spoločenstvá, nazývané aj živé spoločenstvá v ktorých veriaci môžu vzájomne hlásať Božie Slovo a môžu byť činnými v službe a láske“. Encyklika Redemptoris Missio (1990) v bodoch 51 a 60, alebo aj najnovšie Všeobecné direktórium pre katechizáciu, ktoré vydala kongregácia pre klerikov (1997), ktoré hovorí o základňových cirkevných spoločenstvách v bodoch 263-264, kde sa napríklad hovorí o tom, že sú znakom vitality Cirkvi ( a odvoláva sa tu na Redemptoris Missio 51 a Evangelii Nuntiandi 58).
A na záver by som chcel pripomenúť slová nášho pastiera otca arcibiskupa, ktorý nás minulý rok na prvom arcidiecéznom stretnutí mládeže veľmi vyzýval k tomu, aby sme zakladali malé spoločenstvá, zúčastňovali sa ich a aby sme evanjelizovali a to nielen príkladom, ale aj slovom, pretože ľudia potrebujú o Ježišovi aj počuť.
Aj ja ťa chcem povzbudiť, aby si chodil do modlitebného spoločenstva (ale nie do diskusného krúžku kresťanov), pretože tam môžeš lepšie poznávať Ježiša a viac slúžiť Cirkvi.
Boh Ťa veľmi ľúbi.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo Martindom
