Čo v tebe spôsobuje Duch Svätý?
Ako ísť vo svojom živote hlbšie? Duch Svätý nám bude zjavovať svätosť. Svätosť je záležitosť vnútra. Boh je svätý sám o sebe. Keď sa pozrieme na Boha na stránkach Biblie, vidíme, že je morálne postavený absolútne najvyššie. Je absolútne čistý, morálne oddelený. Keby sa nám Boh nezjavil, vôbec by sme nevedeli, čo je to svätosť. Keď sa zjavil, zjavila sa Božia sláva. Rôznym spôsobom, ale ľudia ju videli. V knihe Exodus sa píše, že keď Mojžiš vystúpil na horu, aby prijal Boží zákon, začalo hrmieť, celý vrch pokryli mraky a ľudia videli, ako zostúpila Božia sláva. Často to bolo v podobe spaľujúceho ohňa. V knihe Levitikus – počas cesty púšťou sa Mojžiš a Áron blížili k stanu, kde bola Archa zmluvy, a ľudia videli, ako na stan zostúpila Božia sláva. Alebo v Prvej knihe kráľovskej, keď Šalamún posväcoval chrám, zostúpila Božia sláva a ľudia popadali na zem. Prežili obrovskú neviditeľnú moc Boha, keď prišiel medzi nich.
A čo sa stalo, keď prišiel na zem Ježiš Kristus? Apoštoli jedinečne na vlastné oči videli to, čo nevideli iní. Ježiš im to raz pripomenul: „Tešte sa a radujte, pretože proroci a králi si žiadali vidieť to, čo vy.” Ján napísal: „A toto slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami, a my sme uzreli slávu jeho a to slávu, ako jednorodeného od Otca, plného milosti a pravdy.” Ján pochopil, že videl slávu Boha. Ježiš Kristus bol zosobnená sláva Božia.
Keď začneme vnútorným zrakom vnímať Božiu slávu, tak začíname chápať niečo z Božej podstaty a stáva sa to motívom nášho života. Motívom a motiváciou k tomu, aby si niečo robil. Boh je úplne iný ako my a Jeho cieľom je urobiť inými nás. Ty nemôžeš ostať, aký si. Toto je úžasná pravda kresťanstva. Boh ťa miluje takého aký si, ale nie preto, aby si taký ostal. Boh ťa chce zmeniť, aby si bol ako On. Pavol hovorí: „A my všetci s nezaclonenou tvárou vidíme akoby v zrkadle a hľadíme na slávu Pánovu a mocou Ducha Pánovho sme premieňaní na ten istý obraz, zo slávy, do slávy.” (2Kor 3,18) Boh si ťa zoberie takého, aký si, začne v tebe odrážať svoju nádheru, a to každým dňom – ako chápeš viac a viac, pretože si Jeho učeníkom. Toto je zmysel učeníctva, byť prítomný pri Ježišovi Kristovi, aby si rástol hlbšie, a bol ako On. A v skutočnosti ani nemôžme mať podiel na Božej svätosti, kým neuvidíme Božiu slávu. Na to, aby sa čosi stalo, aby sme boli zmenení, potrebujeme prijať, že Boh je plný moci a svätosti. On v tvojom živote začne zjavovať svoju slávu, a začne ťa premieňať. Ide o to, či si ochotný stretnúť sa s Ním.
Izaiáš sa stretol s Bohom. (porov. Iz 6,1-8) A čo sa mu stalo? Bolo to v roku, keď zomrel kráľ Uriáš. Izaiáš hovorí: „Zbadal som Panovníka, ktorý sedel na vysokom a vznešenom tróne a lem jeho rúcha napĺňal chrám a nad ním stáli serafíni, každý z nich mal šesť krídel. Dvoma si zastieral tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma sa nadnášal a volali jeden druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov a celá zem je plná jeho slávy.” Čo sa stalo? Od hlasu anjelov, ktorí Mu volali na slávu sa zrejme zatriasla zem, pretože sa pohli podvaly prahov a dom sa naplnil dymom. Dym je tam, kde je oheň. Bola tam prítomnosť ohromne mocného ohňa, ktorý začal spaľovať všetko nečisté, a preto tam bol dym. Vtedy začal Izaiáš kričať: „Beda mi, lebo som stratený, som človek nečistých perí a medzi ľudom nečistých perí bývam. A videl som na vlastné oči Kráľa, Hospodina zástupov.” Izaiáš v tej chvíli spoznal, že keby aj bol dokonalý, pred Božou čistotou je nečistý. A tiež vyšiel spomedzi nečistých ľudí.
Hoci sa všetci snažíme byť dobrí, pri pohľade na nádheru Božiu spoznáme, akí sme nečistí. V tej chvíli sa čosi stalo: „Tu k nemu priletel jeden zo serafínov, v ruke mal žeravý uhlík, ktorý zobral kliešťami z oltára, dotkol sa mojich úst a povedal: Hľa, toto sa dotklo tvojich perí, tvoja vina je odňatá a tvoj hriech je uzmierený. Vtedy sa ozval panovník a povedal: Koho si pošlem? A Izaiáš povedal: Tu som.” (porov. Iz 6,6-8) Toto je obraz o tom, čo sa stane, ak prijmeš a vydáš sa Duchu. Izaiáš si v tej chvíli uvedomil, že unikol smrti, lebo by neuniesol žiaru poznania Boha. Keby sme v skutočnosti naozaj videli Boha takého, aký je, zhoreli by sme. Neuniesli by sme Jeho absolútnu priezračnú čistotu. Stačilo, aby Boh jediným uhlíkom zo svojho oltára a jediným dotykom Izaiáša očistil. Toľko stačí, aby si bol čistý aj ty, a aby si ťa Boh začal používať. Úplne všetko v tebe zhorí a ženie ťa to konať. „Koho si pošlem?“ – „Mňa!“ Už nikdy nepovieš: „Ja? Taký hlupák, taký nemožný?“ To hovoril Mojžiš. Ale Izaiáš povedal: „Mňa pošli, ja viem, čo sa mi stalo.“
Toto poznanie Jeho samého potrebuješ ty a ja. Boh túži, aby si poznal Jeho vnútro. Prečo? Aby si bol premenený. Nehovorím, že sa staneme dokonale čistí. Keď začneme hľadieť na Pána, sme naplnení Jeho Duchom a stávame sa ochotnými ísť. Z Izaiáša bola vyplavená struska zbytočností. Ľudia zapálení pre Boha všetky veci považujú za zbytočné. Pavol povedal, že všetko, čo dosiahol, čo vie, sú len odpadky v porovnaní s tým, čo spoznal u Ježiša. Bol jedným z najväčších učencov zákona tej doby a povedal, že to všetko sú len blbosti. Tomáš Akvinský, stredoveký učenec, po zážitku s Bohom nebol ochotný napísať už ani slovo, a predtým popísal celé teologické traktáty tak, že niekedy diktoval naraz šiestim pisárom. Doteraz nevieme, čo zažil, ale povedal, že všetko, čo dovtedy napísal, bola len slama.
Podstatné je, že Boh túži, aby sme prežili poznanie Jeho samého. A to každý, kto Mu otvorí svoje srdce a hľadá.
Potrebujeme zažiť hĺbku Boha, cítiť Jeho veľkosť, aby sme prestali byť malými. Aby sme prestali žiadať veci pre seba. V liste Hebrejom je napísané: „Boh je oheň stravujúci.“ Beda každému, kto je neprepálený ohňom, aby ho stretol. Čo vydrží v ohni? To, čo už ohňom prešlo. Izaiáša to skoro zabilo, iba dotyk anjela ho zachránil, ale vyplavilo to z neho zbytočnosti. Aj my to potrebujeme k učeníctvu. Musíš si uvedomiť, že si na konci, že všetko, čo máš, je z milosti. Koľkokrát si myslíme, akí sme silní, čo sme dokázali… To je pokušenie. Potrebujeme vedomie závislosti. Ak to neprežívaš, vyjadruj to slovami a prenikne to do teba.
Musíme si uvedomiť, že bez Božieho zásahu by sme boli mŕtvi. Len vďaka Nemu žijeme a môžeme robiť, čo robíme. Často sa ešte potýkame s našimi problémami a hľadáme niekoho, kto by nám pomohol, v podstate len preto, že sme nezhoreli natoľko, aby sa roztavili naše putá. Pomoc druhých sa stáva často čímsi, čo nás zameriava na seba. Lebo naše odovzdanie srdca bolo povrchné, nevydali sme sa Bohu. Ak si človekom, ktorý povedal Bohu: „Všetko je tvoje, môžeš robiť so mnou čo chceš,“ zbadáš, že si úplne ľahký, že veci, ktoré ťa doteraz zotročovali, tu už nie sú. Putá, ktoré ťa držali, zhoreli a ty teraz poznáš hodnoty a zrazu vidíš ako malichernosti všetko to, čo chce obmedzovať tvoje myslenie. Jediným dôležitým sa stáva, aby aj druhí poznali Boha.
Rodíme sa čistí. (Nehovorím teraz o poškvrnení dedičným hriechom, ale o tom, že deti nepoznajú v takej miere zlo ako dospelí.) Znovuzrodenie sa deje vo vnútri Boha. Potrebujeme vidieť Boha v Ježišovi Kristovi skrze Ducha, aby sme prežili zmenu. Potom všetko ostatné stratí príťažlivosť. Najdôležitejšie a najpodstatnejšie bude, že vidíš Boha, že poznáš Ježiša Krista a že prežívaš pôsobenie Ducha. Boh ústami Jeremiáša hovorí: „Dám sa vám nájsť, keď ma budete hľadať celým srdcom.” Prežiť občerstvenie a zmenu Duchom, to nie je prežiť občasné obveselenie, isté požehnanie. To znamená čosi obrovské, čo prežívaš neustále. Si pri Ňom. Jeho prítomnosť stačí. Ak ťa teraz Boh znepokojuje v nejakej oblasti života, to znamená, že ťa vedie k ohňu.
Čo sa konkrétne udeje v tvojom duchu? „Duch človeka je lampa Jahveho, ktorá preskúmava skryté miesta tvojho srdca.” (Prís 25,27) V inom preklade to znie: duch človeka je svieca Pánova, ktorou si On svieti do tvojho srdca. Ježiš sa o to opieral vždy vo svojom kázaní. Existuje vzťah medzi Duchom svätým a tvojim vnútorným človekom. Vlastne toto je jediná cesta, kadiaľ Boh hovorí do teba. Duch Svätý žiari na tvojho ducha, a to ťa prežiaruje. Božie svetlo, Božia pravda žiari do tvojho života. My s odhalenou tvárou, s odhaleným pochopením vnútorných vecí, hľadíme na slávu Pánovu, ktorú zrkadlíme, a tak sa premieňame do slávy. Duch Svätý vezme to, čo je v Otcovom srdci a prenáša to do teba, aby si odrážal Boží charakter. Chceš, aby ťa Boh zmenil? Náš duch, ktorý je mŕtvy, po znovuzrodení je obživený Božou mocou, Duch Boží začne do nášho života prenášať Božiu pravdu, Božiu moc. Vtláča ich do tvojho srdca a ty sa stávaš iným človekom. Do tvojho srdca, aby odtiaľ prúdili von…
O tomto povedal Ježiš: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ a „Dobrý človek vynáša z pokladu dobrého srdca dobré veci, zlý človek vynáša zo zlého srdca zlé veci.” Čo máš v srdci, to z teba ide. Takto môžeš zakusovať veci, o ktorých by si inak ani nechyroval: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani na um človeku neprišlo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú!” (1Kor 2,9) Toto je spôsob, ktorým Boh zjavuje vnútorné veci. A tak ak niečo nechápeš z Písma alebo z Božích vecí, žiadaj si, aby Duch Boží osvetľoval tvojho ducha. Takže cieľom Ducha Svätého v nás je uvolniť realitu, ktorá je v srdci Božom, a tak si vďaka Duchu, ktorý komunikuje do tvojho ducha, môžeš brať, čo je Božie. Takto sa v nás obnovujú veci, ktoré sme mali na počiatku.
1. Máš duchovné chápanie. Boh nám ho zjavuje prostredníctvom svojho Ducha. „Ale my sme neprijali ducha sveta, ale Ducha Božieho.” (1Kor 2,12) To znamená, že nám ich zjavuje na duchovnej rovine. Nejde o lepšie porozumenie ale o zjavenie. Musíš sa modliť o zjavenie. Nehľadaj lepší výklad, lepšiu knihu. Keď si teraz niekde otvoríte Bibliu a nebudete rozumieť, prvé, čo treba povedať: „Duch Svätý, prosím ťa, aby si mi to zjavil.” A budeš čakať, kým sa to stane. Duch Boží veľmi rád začne brať z Božích vecí a vysvetľovať ich nie tvojmu rozumu ale tvojmu duchu. A ty začneš chápať srdcom a duchom. Duchovné chápanie je múdrosť Božia, duchovný vhľad, nie inteligencia. V Izaiášovi v 11 kapitole sú popísané viaceré atribúty Mesiáša, jeho obdarovania – to sa všetko týkalo Božej múdrosti. Božiu múdrosť dáva iba Boh. No duchovný vhľad nielen chápe, ale dáva aj schopnosť, aby si podľa toho konal. Takže ak vieš, že sa nemusíš báť, že ti bude niečo chýbať, nebudeš sa snažiť zabezpečovať sa nesprávnym spôsobom, pretože sa spoliehaš na to, že Boh ťa zabezpečí. To znamená, že sa nedáš tak ľahko odvrátiť od pravdy, ktorú si spoznal, ani oklamať povrchnými duchovnými múdrosťami. Božia múdrosť koná absolútne nečakaným spôsobom, pretože potom si vedený Duchom. A je povedané, že o Duchu sa nevie, kam ide, čo bude robiť, lebo je ako vietor. Vidíme Ho, ale nevieme, čo „vyvedie“. Ak nemáme Ducha, sme len skupina telesných, manipulovateľných ľudí. Telesný človek je ten, ktorý uveril v Boha, ale vôbec Mu nerozumie.
2. Bude sa na tebe prejavovať odraz slávy Boha. O Ježišovi Kristovi Ján povedal: „Videli sme Slávu Boha.” Ale to isté sa má diať u Jeho ľudí. Je to na tebe vidieť? V druhom liste Korinťanom sa píše, že máme zrkadliť slávu Božiu a byť premieňaní ďalej a ďalej… Musíš sa nechať usvedčovať Duchom Božím, a rásť do slávy. Kde je Boh, tam je sláva Jeho prítomnosti a kde nie je, tam je nezdar, rozbroj, tma, hádky. Svätými, ľuďmi slávy nás nerobí dodržiavanie pravidiel, ale vzťah s Tým, ktorý nám dáva svätosť. A na to musíme stretnúť osobu Boha, aby sme Mu boli podobní. Odpadnutie od prejavovania svätosti Božej nie je len porušenie nejakých pravidiel našej zmluvy s Bohom, to je odpadnutie od vzťahu. Kto z nás sa ľahko prenesie cez to, že niekto sklamal tvoj vzťah? Nikto. A ani Boh nie! Nie spasenie strácame našimi mnohými hriechmi, ale intimitu s Bohom. Čím viac robíš veci, ktoré ťa znesväcujú, tým ďalej si Bohu, Jeho intimite a pochopeniu vecí. Čo sa stalo, keď zostúpil Duch Svätý? Ľudia prežili vzťah k osobe Božej, videli Jeho svätosť a mali bázeň, kvôli ktorej si povedali: „Odteraz nechceme robiť bezbožné veci.” To nie je Zákon, to je Duch Boží. On ti dáva poznanie Božej lásky: „A Božia láska je vyliata v našich srdciach skrze Ducha Božieho.” (Rim 5,5) Niekde v Písme je: „Mocnejšia je láska ako smrť.” Nepochopiteľné prirovnanie: láska- smrť. Čo to má spoločného? Smrť je neprekonateľná, kto z nás porazí smrť? Iba jeden prekonal smrť, ktorý je Láska sama. A tak láska Božia, ktorú prijmeš, prekoná v tebe všetko. Je to najsilnejšia moc vo vesmíre. Tu niet žiadnej spútanosti. Akonáhle si prijal Božiu Lásku, tak sme oslobodení od sebaodsudzovania, odmietania sa, od neodpustenia… Pretože si oslobodený od strachu! „V láske nieto strachu, lebo dokonalá láska vyháňa strach.” (1Jn 4,18) Máš strach z Boha? Potom si Ho v skutočnosti neprijal. V tom je láska dokonalá, že máme istotu pre deň súdu – 1 list Jána. A kto sa bojí prísť na deň súdu, bojí sa zomrieť. Bojíš sa zomrieť teraz? Ak nežiješ v prítomnosti Božej, potom si naozaj nesieš svoje hriechy, potom ich nie si zbavený. Je o nás napísané, že sme Božie deti a ešte sa neukázalo, čím budeme. Ale láska Božia nás zbavuje strachu a my sa môžeme tešiť na stretnutie s Bohom, lebo keď sa zjaví, budeme ako On. Koľkokrát som už počul výklady tohto miesta absolútne prekrútené. Aj vy už ste boli strašení tým, že je síce napísané, že sme Božie deti, ale ešte nevieme, čo budeme… čiže ešte nevieme, či budeme spasení. Ale nie je to pravda, lebo o dva verše je napísané, že budeme prijatí, ak sme prijali Pána. Ak Ho milujeme, potom láska vyháňa strach. A tak to naozaj nie je Zákon, ktorý nás núti byť inými, je to láska, ktorá ťa prežiaruje, a ty chceš byť iný. To dokonalé, čo dostávaš, je teraz prítomnosť Božia. A nebudeš chcieť dosahovať veci, ktoré nemáš. Práve v tom je tvoj omyl, ak dosahuješ to, čo nemáš a chcel by si. Pretože dostaneš to, čo chceš, čo potrebuješ, čo naozaj máš mať. Kedy? Keď to máš dostať. Nijak inak. Bojíte sa, že Boh niečo zmešká vo vašom živote? Existuje jedno čínske príslovie: „Učiteľ sa zjaví vtedy, keď je žiak pripravený.“ Kedy dostaneš Božie veci? V pravý čas! A ak niečo nemáš, tak ťa veľmi prosím, nežeň sa za tým, lebo to, čo si si pripravil, je duchovná smrť! Nepredbiehaj Ducha Svätého vo svojom živote! A nechci byť iný, než On chce, aby si bol. Mne ľudia po obrátení hovorili: „Ty klameš! Nemôžeš každý deň povedať, že máš príjemný deň. Uznaj, že si človek, priznaj, že máš starosti!” Neprežili ste aj vy, že hoci by aj sekery padali, je fantastické, že dýchaš? Ide len o pochopenie a porovnanie vecí! Potrebuješ snáď viac ako máš? Nad chlebovou kôrkou sa môžeš modliť, ako si veľmi požehnaný. Toľko ti dal Hospodin na teraz. A keď budeš jesť vyprážané morky – aleluja, tak mám morky! Ale neodkladaj si ich aj na zajtra. Nežijem pre zajtra, žijem pre teraz. Hospodin na mňa dáva pozor. Lebo On keď vie, že mi niečo škodí, tak mi to vezme. A tak sú v mojom živote veci ľudskými očami pekné a škaredé, dobré a zlé, a ľudia sú láskaví a neláskaví, a peňazí je dosť a málo, a to je môj každodenný život, a ja nikdy nemôžem povedať, že mi niečo chýba, lebo On povedal, že mi nikdy nič chýbať nebude! Začni chápať tak, že keď máš Boha, tak ti naozaj nič nechýba. Nakoniec, čo môžeš mať viac? Ten, kto má všetko, už nemôže mať viac… A v tvojom živote je vždy toľko vecí, koľko tam má byť. Ak si prijal tento univerzálny princíp života, potom nebudeš nad ničím plakať, potom sa nebudeš za ničím hnať a v tvojom živote bude ohromná vyrovnanosť, tvoj život bude stále krásny. Prší? – Nádherný deň! Blýska sa?- Fantastický deň, toľko bleskov sme ešte nevideli! J Duch Svätý to vyžaruje do nás a Jeho lásku nemožno zastaviť. „Čo v stvorenstve nás môže odlúčiť od lásky Božej – nič!” (porov. Rim 8,39) A ak sa sťažuješ, potom sa zamysli nad tým, čo robíš.
4. Je to Božia vôľa, ktorú ti dáva pochopiť Duch. Pavol píše: „…a za to sa modlím, aby ste plne so všetkým pochopením vedeli, čo je Božia vôľa.” (porov. Kol 1,9) Boh vždy niečo sleduje v tvojom živote. Má zámer. A ty potrebuješ prežívať vnútorné svedectvo Ducha, aby si ho objavil. Potrebujeme do života vedenie. Viete prečo málo rozumieme Božej vôli? Pretože príliš počúvame ľudí a seba. Tieto dva hlasy zastierajú Boží hlas v mojom živote. Keď začínaš mať pochybnosti o tom, čo ideš robiť, zamýšľaj sa nad tým, či je Božia vôľa, aby si to robil. Začni byť ochotný radšej niečo stratiť, než získať niečo, čo nie je od Boha. Keď ti niekto ponúkne 2 milióny, len za malé prestúpenie proti Božiemu slovu – nikto to nikdy neuvidí – urobíš to? „Nad zlato vzácnejšie sú tvoje slová, Pane,” je napísané v Biblii. Ja neviem, ako by som sa zachoval v tej chvíli. Nevieme, ako sa zachováme v budúcnosti, vieme ako sa chováme teraz. A keď žiješ túto minútu, tak vždy budeš pri Bohu.
5. Božia moc. Autorita a sila majú pôvod v Božom srdci. Všetka autorita sveta je len chabý odraz toho, čo je v skutočnosti stvoriteľské a mocné. Tú neuveriteľnú kreatívnu moc, ktorá je u Boha, vkladá Duch Boží do tvojho života. Touto mocou Boh tvoril na začiatku a touto ťa obnovuje. On stvorí z ničoho v tebe niečo nové. A na toto musíme čakať. Ba ešte viac, On chce, aby si na tom mal účasť. „Tento poklad máme v hlinených nádobách, aby bolo zjavné, že táto nesmierna moc je z Boha a nie z nás.” ( 2Kor 4,7) V Ef 1,17-19 sa Pavol modlí, aby sme poznali moc vzkriesenia, ktorá pôsobila v Ježišovi Kristovi. Aby nám Boh osvietil oči mysle, aby ste vedeli k akej nádeji nás Boh povoláva a aká nesmierna je veľkosť jeho moci, ktorá v nás veriacich mohutne účinkuje.
5. Boží pokoj. Ježiš sám povedal, že nám dáva pokoj, aký svet nepoznal. Boží pokoj je čosi, čo musíme mať neustále vo svojom živote. Dáva ho Duch Boží. „A tento zvláštny pokoj,” je napísané v liste Filipanom, „je schopný uchrániť vaše srdcia aj vaše mysle v každej situácii vášho života.” Je to možné? A keď ti zomrú najbližší, ba viac, keď ich pred tvojimi očami budú vraždiť, je možné, aby sme mali Boží pokoj? Ak hovoríte nie, práve ste vyjadrili svoj postoj nevery. Vy tomu neveríte. Ty musíš mať pokoj, ktorý ti dáva Boh!
6. To posledné je istota večnosti. Istota toho, že budeme žiť s Bohom. Kto si je tým istý? Ja som si istý dnes, hoci neviem, ako to bude zajtra. Keby ma teraz niekto trafil guľkou do čela, idem do neba, idem k Bohu J.
Opýtam sa ťa ešte raz. Chceš Ducha Svätého? Odpoveď je na tebe.
© Spoločenstvo Martindom
