Duch Boží koná v našom živote množstvo rozličnej práce, ale zhruba sa to dá povedať v takýchto bodoch: Úplne na začiatku, kým si neveriaci, keď si nespoznal, že Ježiš je Mesiáš, kým si nespoznal jeho nadprirodzenú moc, to, že jeden z ľudí, z tých niekoľko miliárd bol veľmi zvláštny a to bol Boží Syn, Ježiš Kristus, ktorý súc Boh, stal sa človekom. Prežívam to pri mojom chlapčekovi, že Ježiš Kristus, keď mal 7 mesiacov vyzeral ako Bohdan Rastislav. Schovaný v maminom brušku a lebedil si tam, pretože sa mu tam páčilo. Sledoval, čo k nemu doľahlo z toho vonkajšieho sveta. Kto vie, či sa Panna Mária s ním rozprávala. Každopádne, vyvíjal sa tak, ako každý z nás. Bol presne také ukričané, vyhladnuté batoľa, ktoré si stále vyžadovalo pozornosť, ako my. Potreboval, aby sa o neho niekto staral, aby mal všetko zabezpečené, aby bol chránený. Keď vyrastal, naberal skúsenosti, spoznával život. Poznával skúsenosťou. Nevedel všetko od začiatku – túto svoju božskú schopnosť ako človek nepoužíval. To nebol „trojročný“ Boh, ktorý mal lážo-plážo život a všetko vedel. On musel skúsiť, že oheň sviečky páli. Mal tam pľuzgierik, plakal a mama mu to prepichla íverkom a vysvetlila mu, že tam viacej nesmie strkať prsty. A musel skúsiť, že keď sa niekde potkol, tak si rozbil nos a z nosa tiekla krv a bolelo to ešte tri dni, atď.
Skúsenosťou poznával, a tak zrel a rástol. Bol ako my, bol človekom. Duch Svätý ťa od začiatku vedie a dá ti pochopiť, že tento obyčajný, normálny človek – Ježiš Kristus – je Boh, že On je Mesiáš. Keď uveríš, že tento človek Kristus Ježiš zomrel za tvoje hriechy na kríži, budeš pred Bohom videný ako spravodlivý a tým sa do teba môže vlievať Boží život. A to je prvá práca Ducha Svätého na tebe; On je druhá božská osoba, ktorá stojí pri tebe a pôsobí na teba celoživotnými súvislosťami, aby ťa priviedol k tomu, že uveríš, že Ježiš Kristus je Boží Syn. Boží Syn bude potom v tvojom živote zjavovať ďalšiu pravdu a to, že na nebi máš Otca, ktorého si synom alebo dcérou, a ktorého poznanie máš ty prinášať druhým.
Potom, ako si uveril, ťa Duch Svätý vedie k ďalšej veci a tou je disciplína budovania vzťahu s Bohom. Musíš sa začať konkrétne, systematicky učiť tomu, ako ten váš vzťah budovať, aby ti neunikal.
Tretie štádium práce Ducha Svätého na tebe je to, že premieňa tvoj charakter stále viac, ide do detailov. Veci, ktoré ti spočiatku vôbec nevadili, po čase, tak ako ťa premieňa Boží Duch, sa ti javia ako menej správne alebo nesprávne. Jednoducho vedie ťa stále hlbšie. Jeden môj birmovný syn spočiatku, keď sme sa začali stretávať, považoval za normálne niektoré veľké hriechy. Nevedel som ako mu vysvetliť, že to robiť nemôže. Modlím sa za neho každý deň a v jeho živote pracuje Duch Svätý takým spôsobom, že začal tie hriechy spochybňovať. Tak som sa potešil, čo sa deje. Potom otvorene pochopil, že sú nesprávne. A teraz je v štádiu, že ich začína vynechávať. Je to síce ako keď auto ide na tri valce – zaberie poriadne iba občas – ale už to tu je. Je to fantastická vec, to je práca Ducha Svätého na jeho charaktere a tak to pôjde ďalej.
Ten ďalší krok, kde ťa vedie Duch Boží je, že ťa vedie ku konkrétnej službe. Musíš pochopiť, aká je tvoja práca pre Telo Kristovo, pre ľudí okolo teba, ako máš rásť. Keď si prišiel do momentu, že si povolaný k službe, potrebuješ kvalifikáciu. Akú?
Často sa domnievame, že k tomu, aby sme slúžili Bohu, potrebujeme dobré vzdelanie, vyštudovať teológiu alebo aspoň skúsenosti. Keď som mal prvýkrát do televízie vydávať svedectvo o svojom obrátení, bolo to krátko potom , prišiel k nám celý kameramanský štáb a mama z toho mala, ako sa vraví, „nervy“. Nemohla to pochopiť: „Čo si ty o sebe myslíš? Čo si ty nejaký kmeť, aby si vydával takéto svedectvo? Až raz budeš mať skúsenosti, potom môžeš hovoriť o tom, ako si sa obrátil. Čo si myslíš, že si svätý alebo čo?“ Povedal som: „No nie, nie som.“, ale veľmi ma spochybnila. Potom som si však povedal: „Nie som kmeť, nie som svätec, ale som konvertita. Obrátil som sa k Pánovi, je to pravda, nikto to nemôže poprieť a ja o tom budem svedčiť, lebo to urobil Boh. A nebudem svedčiť, čo som urobil ja, ale čo urobil BOH!“ Toto je základný rozdiel! Takže k službe nepotrebuješ ani množstvo skúseností, ani teológiu, ani množstvo známostí, dokonca ani médiá alebo povesť. Potrebuješ k tomu vydanosť.
Byť absolútne odovzdaný tomu, čo Boh chce robiť v tvojom živote a že v tom nebudeš robiť kompromisy. To je jediná kvalifikácia, ktorú naozaj potrebuješ, aby si mohol slúžiť Pánovi. A ak si ochotný byť vydaný, tak je fantastické, čo Boh s tebou môže urobiť. Predstavte si človeka, ktorý by mi bol vydaný. Povedal by mi: „Urobím pre teba absolútne všetko.“ To znamená, že ja si ho môžem použiť. Chvíľku budem toho človeka skúmať, aby som videl, aký stupeň dôvery a aký rozsah hmotných vecí mu môžem zveriť. Podľa toho aký je, aký má charakter, aká je jeho vydanosť ku mne, ako je vydaný veci, ktorú chcem dosiahnuť, podľa toho mu budem zverovať stále viac. A toto je to, čo hľadá Boh! Nehľadá ľudí múdrych, skúsených ale vydaných!
K tejto vydanosti sa po čase tvojej služby začne viazať jedna veľmi dôležitá vec: zlomenosť. Keď nie si človekom zlomeným ale si človekom vydaným – čo sa stane? Uvidel si Pána, si nadšený pre Neho a pre Jeho službu, si Mu vydaný, máš mnoho talentov a darov a vieš ako slúžiť, a aj chceš slúžiť. Ale ak nie si zlomený pred Bohom a pred Jeho vedením, začne nastávať veľa problémov. Prečo? My všetci potrebujeme autoritu a vedenie Ducha Svätého. Je napísané niekde v liste Pavla: „Ak ste naplnení Duchom, nechajte sa Duchom aj viesť.“ Ako nezlomený človek sa neľahko podriaďuješ, robí ti to problémy. Prečo? Jednoducho povedané – lebo veľa vecí ti nedá, aby si ich nechcel urobiť inak, po svojom. Prejavuje sa to určitou svojvôľou v práci. Vieš, čo máš urobiť, ale urobíš to „s dobrým úmyslom lepšie“. Lenže bez poznania súvislostí, to obyčajne vypáli zle. Namiesto toho, aby veci pomohli, veci sa komplikujú. Prečo? Pretože človek vydaný nie je ten, ktorý vedie, ale je vydaný vedeniu. A ten, kto vedie, má svoje plány, ktoré sa nie vždy musia, či dajú absolútne zdieľať s tými, ktorí sú vydaní vedeniu. Čiže tí, ktorí sú v pozícii vedúcich majú určité ciele. Duch Boží má určité ciele a On, keď potrebuje, aby si niečo urobil, nerob to lepšie ako ti povie. Inak povedané, nepredbiehaj Ducha a Jeho nápady, myšlienky, lebo veľa pokazíš. Keď si človekom vydaným, ale nezlomeným, budeš veľmi aktívny, budeš veľmi nadšený a budeš mať množstvo dobrých nápadov, ktoré sa málokedy budú kryť s tými, ktorí od teba niečo chcú. A po čase sa ukáže, že si nekonal správne.
Ak si človek vydaný ale nezlomený, k mnohým veciam, ktoré si konal a ukážu sa ako nesprávne, sa nevieš vrátiť a vyjadriť sa k nim. Bez toho, aby ti to niekto pripomínal, objavíš veci, ktoré si robil zle a ak si človekom zlomeným, po čase sa k tomu vrátiš v situáciách i pred ľuďmi, ktorých sa to týka a povieš: „Konal som zle, to čo som tvrdil, nebolo správne.“ Nezlomený človek sa k tomu neprizná. Jednoducho to prejde mlčaním. Má to svoje veľké nebezpečenstvo, totiž nezlomený človek nemôže zvládnuť pridelený post. Ľudia, ktorí sú povolaní do služby bez toho, aby boli najskôr zlomení, ak získajú určitý úspech, nedokážu ho niesť. Úspech im absolútne poškodí, zabije ich. Či je to už pridelený post, postavenie do určitej autority, alebo urobí niečo, čo je ľuďmi ocenené. Nezlomený človek ide za vlastným úspechom, siaha na Božiu slávu a nevie, čo to v duchovnej rovine znamená nedotýkať sa toho, čo patrí Pánovi. Uvedomil som si, že množstvo zlyhaní ľudí vo vysokých postaveniach je problémom charakterovým. To je prvý fakt. Druhý fakt je, že nemajú nad sebou autoritu, preto si myslia, že ich nikto nebude súdiť a vyžadovať od nich počet.
Zlomenosť je tajomstvom úspešného Božieho vedenia v tvojom živote. Ide o úplné podriadenie svojej vôle Bohu a bezvýhradnú poslušnosť vnútornému citlivému spoznaniu toho, čo chce Boh od teba. Často máme nejasno v tom, čo je Božia vôľa preto, že nie sme ochotní urobiť to, čo vieme, že urobiť máme. Koľkokrát sme v situácii, že sa pýtame tisíc ľudí, modlíme sa, ale v skutočnosti tam niekde vnútri tušíme odpoveď, ale nie sme ochotní ju pripustiť. Vyhovárame sa na neznalosť, lebo nechceme to, čo Boh žiada. Výsledkom je, že začneme robiť niečo, čo Boh nechce, ale my by sme aspoň trošku chceli. Bude to mať zvyčajne duchovný náter, ale nebude to to, kam ťa vedie Pán. Keď už vieš, čo máš urobiť, vykroč, a potom sa už nevracaj k tomu, či si konal správne alebo nie, pretože ťa to uvrhne do obrovských zmätkov. Ak si v úprimnosti konal, v tom prípade si na správnom mieste. (Aj keby si sa mýlil.) A tak opakom hriechu proti Duchu Svätému (v zmysle odopierania), je zlomenosť pred Duchom. A ak nie si zlomený, Boh si ťa nemôže efektívne použiť, nemôže ti zveriť viac. Preto Ježiš Kristus hovoril: „Ak ste boli verní nad málom, ustanovím vás nad mnohým.“ (Mt 25,21-22) Ak nie ste verní nad vlastným, kto vám zverí Božie? Myslím si, že v tomto je skrytá neefektivita Cirkvi, naša neschopnosť, vlažnosť Cirkvi, malosť zborov. Mnohé skupiny na Slovensku by mali byť omnoho väčšie. Hovorím teraz o živých ľuďoch, ktorí poznajú znovuzrodenie, o živých skupinách kresťanov. Hovorím o prebudení v katolíckej cirkvi, ktoré by bolo väčšie, ak by sme my, ktorí poznáme Pána, boli viac zlomení a dokázali sa naozaj nezastavovať.
Prečo teda potrebujeme Ducha? Ak si tu teraz na tomto mieste a cítiš, že ti v živote niečo chýba, skús sa nad tým zamyslieť a buď úprimný. Možno by si otvorene priznal, že ti chýba moc, že si ešte nevidel uzdravenie po vlastných modlitbách alebo nejakú zmenu. Že si čítal veľa vecí, ale ešte si ich nevidel. Alebo cítiš, že nie si celkom slobodný. Alebo nie si celkom otvorený, nevieš to. Ja sa niekedy usmievam, keď mi ľudia hovoria: „Ja ti tak závidím, ty si tak otvorený človek.“ Bratia a sestry, ja nie som otvorený človek, som taký ako každý sme sami v sebe – zatvorený, hanblivý, neochotný kohokoľvek púšťať do svojho súkromia. Ja sa to učím a niečo som sa naučil. To je moje kresťanstvo, nič viac. To nie je mne daná vlastnosť – otvorenosť, moja úžasná povaha. To som to urobil, lebo som pochopil, že to je cesta, aby boli druhí otvorení mne. Mám obrovské množstvo priateľov. Ale okrem toho mám málo súkromia (to je služba), ale mám tiež požehnanie ako málokto iný. Každý človek, ktorý sa otvorí a vydá, chce slúžiť, dostane obrovské požehnanie. Prečo? Lebo sa to vracia ako bumerang. Ba viac. Ja som zasial iba jednu malú mincu a mne sa vracia 30,60,100-násobne. To je duchovný zákon, duchovná realita. A tam, kde mám svoje hranice, svoje obmedzenie, to je moja nezlomenosť, moja neochota ísť ďalej.
Keď si pozerám knihy úspešných autorov, vravím si: „Ten toho dokázal, to je úžasné, ako je to možné. Ako to, že si ho tak Duch používa?“ Jednoducho. Otvoril sa Mu. Vzdal sa svojich hraníc. Bol ochotný ísť ďalej. Zabudol na svoju kariéru, dom, byt, auto a čo ešte všetko nebude mať v živote. To sú naše obmedzenia. Niekto mi vraví „Ja sa bojím, vieš, ty máš ženu, tebe je dobre, ale čo ja, kedy budem mať ženu?“ „Keď si ju nájdeš! Aký problém, prosím ťa? A keď ju nebudeš mať tak čo, už nebudeš slúžiť Pánovi? Ja som si ju tiež nepýtal.“ Ja vám úprimne poviem, ja som sa nechcel ženiť. Mne Pán povedal, že sa mám oženiť. Kedysi som išiel za kňaza, aj ma prijali. Keď sme sa pri prijímačkách rozprávali, tak som začal vnímať, že Duch Svätý mi povedal: „Braňo, ďakujem za vydanosť, to stačí. Budeš laikom.“ Potom prišiel moment, že som sa oženil. Dnes som spoznal, že manželstvo je fantasticky krásne, len pre jednu skutočnosť. Chcem ho žiť na 100 %. Možno, že len na 30 %, ale to sa teším na tých zvyšných 70 %. Po moje hranice teraz ho žijem naplno a som fantasticky nadšený. Úprimne si myslím, že keby som ostal sám, bol by som v službe efektívnejší, mal by som viac možností. Deň čo deň chodím za synom, radšej by som stál na ulici a reval evanjelium na stratených, ale ja musím ísť za synom, modliť sa: „Aleluja, Pane, požehnaj tento inkubátor. Pane Ježišu, urob veľké veci.“ Musím to robiť, lebo Boh ma poslal do manželstva. Keď On povedal, že to mám urobiť, tak je to efektívnejšie ako to, čo by som ja chcel, a tak som stratil to, čo by som chcel. Nechcelo sa mi celý život tráviť s mojou ženou a v istých chvíľach som nespokojný, že to robiť musím, ale v iných chvíľach som nekonečne šťastný. To je požehnanie manželstva, ktoré mám.
Takže chýba ti niečo v živote? Máš nejakú hranicu? Možno vo vzťahoch s ľuďmi nie si čohosi schopný. Máš to vo svojom živote? Buď teraz úprimný, lebo na konci budeme zúročovať túto úprimnosť. A už teraz, pri tejto úprimnosti sa určuje hranica, ktorou ťa dnes Duch naplní. Ty musíš vnútorne, osobným spôsobom spoznať moc Ducha preto, aby v tebe býval. Ježiš povedal: „On príde, bude pri vás a vo vás.“ (Jn 14) Duch Boží je veľmi jednoduchý. Keď ťa naplní, do tvojho života sa dostane zvláštna jednoduchosť a nekomplikovanosť. Bude tebou pulzovať zvláštna pokojná radosť. A potom je to niečo, čo by sme mohli nazvať plnosťou, alebo nasýtením, čo v tvojom živote začne pulzovať. Pavol sa modlil: „…aby ste plne so všetkým porozumením poznali Jeho vôľu, aby Ježiš Kristus vierou prebýval vo vašich srdciach.“ (Ef 3) Čo potrebujeme od Ducha a čo nám dáva je 1.vnímanie Boha. To je veľmi základná skúsenosť každého kresťana, ktorý uveril v Ježiša Krista. Máme duchovné vnímanie. Ty si ho uvedomuješ. Ako? Uvedomuješ si ho citom, silou, uvedomuješ si bázeň pred Ním, Jeho majestát. V Skutkoch Sk 2,43 je napísané: „… zmocnila sa ich bázeň, keď na nich zostúpil Duch svätý.“ To je pravda.
2. pociťuješ dynamiku moci. Môžeš povedať to, čo je v Písme napísané. Kvôli Nemu, s Ním. Nebojím sa to povedať. V Bohu môžeme robiť veci, ktoré by sme sami nedokázali. Nejde o nafúkanú sebaistotu, že ja to dokážem, to je pokorné vedomie toho, že On to robí vo mne. A nakoniec, každý zázrak pokoruje teba ako sprostredkovateľa, pretože si uvedomuješ, že si to nebol ty. Ak si nezlomeným človekom, tak ťa to začne nadúvať: „Hej, hej, uzdravil som ho. Počuli ste to už aj vy? Dobre hej, dohodneme sa ešte.“ Boh ti neodníme dar, nie, ale bude ti na záhubu.
3. je to vedomie prítomnosti Božieho kráľovstva. Ty vieš, že žiješ v Božom kráľovstve. Vieš to? Je to reálna skúsenosť v tvojom živote? Žiješ v božom kráľovstve? O toto sa hádal Ježiš s farizejmi, keď im hovoril: „Božie kráľovstvo nie je tam, alebo tam, Božie kráľovstvo je vo vás.“ Ono je vo vás. To je Duch Boží, ktorý je vo vás.
4. skúsenosť darov Ducha. Náhle zistíš, že máš niečo, čo si nemal a funguje to. Nezávisle na tebe je to tu a pôsobí to. Niektoré zistíš náhle napr. išiel si sa modliť a namiesto: „Ó Bože, aký si úžasný,“ si začal vyslovovať rôzne akoby zmätené slová. Niektorí ľudia zistili, že keď sa išli s úprimnou vrúcnosťou modliť, začali bľabotať. Je to dar jazykov, hrozne kontroverzný a mnohými teológmi neprijímaný dar. Ale je tu. Iní spoznávajú dary postupne a každý z nás už pozná svoje dary. Minimálne jeden máš a ďalšie sa ti odhalia postupne. Ja som nevedel, že mám dar hovoriť a ovplyvniť ľudí. Zistil som, že to funguje, a tak som začal na ňom pracovať. Nevedel som, že mám možno malý dar a že sa bude zväčšovať. Už nado mnou vraveli, že budem mať také a onaké dary, ešte sa neprejavili, ale ja na to čakám. Mám malý dar uzdravovať. Niekoľko ľudí sa uzdravilo, zvlášť, keď som sa modlil za chrbtice. Stačilo, že som sa chvíľku modlil a niekoľkoročná liečba skončila, chrbtica bola napravená. Zistil som to čírou náhodou.
5. je to vzrast chvály a vzývania v tvojom živote. Máš chuť chváliť Boha. Ty Mu chceš ďakovať. Toto je veľmi jasný indikátor. Keď prídeme do spoločenstiev, pozeráme sa, ako sa modlia a tam hneď vidieť, či tí ľudia poznajú Boha a sú mu blízko. Spoločenstvo, ktoré skončí asi po 15 minútovej modlitbe ako: „Ďakujeme Ti, Pane, za slnko, za trávu, za to, že sme mali čo jesť a prosíme Ťa za to, za to, za to, za to… Otčenáš, Zdravas a Sláva.“ – je úplne jasné, že títo ľudia neprežívajú blízkosť Pána tak, aby Mu boli nekonečne vďační.
6. zjednotenie s inými. Úplne nové spoločenstvo medzi ľuďmi a to je to, čo sme tu hovorili na začiatku, nie na základe denominačno-teologického súhlasu: „Si náš, ľúbime ťa. Nie si náš, no, ešte uvidíme, či ťa budeme mať radi. Ale áno, ty náš oddelený brat a sestra, pravdaže, len nemáš to, čo by si mal mať. Prosím ťa, zbav sa tohto, poprípade prijmi toto a toto, a potom ťa budeme mať radi a budeš náš človek.“ Zjednotenie s inými mi hovorí, že vďaka tej istej skúsenosti Ducha Božieho, si môžeme byť blízki a môžeme sa spolu modliť.
Ako je možné otvoriť sa pôsobeniu Ducha? Predstav si, že ideš po ulici a stretneš známeho človeka, ale úprimne povedané, nemáš ho veľmi rád. Samozrejme, že mu to nepovieš, veď kto by už bol taký neslušný. Tak sa porozprávate: „Nazdar, joj, ako som ťa už dávno nevidel. Pravdaže, dobre sa mám a čo hento, toto…?“ A téma ide ďalej, ale si rád, keď to skončí. Strih, taká istá situácia, tá istá ulica, podobná chvíľa, oproti človek, ale tohto miluješ. Čo spravíš? „Nazdar, tak dávno som ťa nevidel. Júj, som úplne nadšený, že ťa stretávam, človeče ako sa ti darí…“ A téma môže byť tá istá, potom sa rozlúčite, lebo musíte ísť, ale v tebe zostáva niečo z toho človeka. Doma s nadšením povieš, že si ho stretol, ako sa má a čo zažil. Ten druhý ťa ovplyvnil. Práve takto komunikuje Duch Boží s tebou, pretože si stvorený na Boží obraz.
Ako si z Neho môžeš odniesť čo najviac? Otvorenosť. Bez otvorenosti z Neho neprijmeš, nedáš sa Mu. Boh koná ticho, osobne a veľmi vnútorne. V Písme sú zaznamenané slová Ježiša: „Ten, kto uverí, z toho vnútra potečú prúdy živej vody.“ Duch Boží je pripodobnený živej vode. Čo tým chce Boh povedať? Hron je malá, úzka riečka. Keď sme sa však do nej postavili, bola to úžasne silná riava a ja som sa nevládal držať na nohách, skoro ma to strhlo. Ježiš chcel povedať, že máš reálne poznať moc pulzujúceho života. Čo to znamená? Že On spôsobuje životnú silu. A Biblia tvrdí, že bez tohto nepoznáme Boha naozaj.
My sme v Biblii pripodobnení nádobe, tak si predstavme pohár. Ty si pohár. Na čo je pohár? Obsahuje nejaký nápoj. Ty máš obsahovať Boha. My máme byť výrazom Ježišovho života tu na zemi a touto mocou máme konať. Ja som výraz Boha na zemi. Na mňa sa majú ľudia pozrieť a povedať: „Niečo za tým je! Tak nejako vyzerá Boh. Tak nejako koná.“ Je to fakt. To má byť o nás pravda. My sme nádoba, ktorá je naplnená Bohom, a tak keď niekde prídem, ľudia musia vidieť Boha. Touto mocou máme konať.
Čo sa ale stalo s nádobou? Nádoba je poškodená. Hriech ťa poškodil, hriech našich prarodičov spôsobil, že sme poškodení. Prečo? Hriech spôsobil, že prepúšťame, tečieme. V skutočnosti neudržíš moc vo svojom živote, a preto On ťa nemôže zase naplniť. Nedarí sa Mu to. Dokonca si z vnútra špinavý. Nalial by si do špinavého pohára džús? Napil by si sa? Nie. A tak, ak si z vnútra špinavý, Boh ťa nemôže naplniť, ale chce ťa najprv očistiť. A to nielen z vonku, čiže byť kresťanom len podľa predpisov, ale byť kresťanom, o akom hovoril Ježiš Kristus. Nebyť zákonníkom, ale mať obsah zákona v sebe.
Niektorí z nás sa bojíme nechať sa naplniť. Prečo? Pretože máme pukliny, máme zranenia, hovoríme, že to nedokážeme, že by Božia moc od nás odchádzala. Čo urobíme my s puknutými pohármi? Vyhadzujeme ich. Lenže Boh puknuté poháre nezahadzuje, On ich uzdravuje. Spasiteľa a uzdravovateľa nepotrebujú zdraví, „nepuknutí“, ale tí, ktorí majú problémy. Ducha Božieho potrebujú tí, ktorí teraz „tečú“, ale keď príde Duch Boží zapchá tvoje problémy – praskliny a budeš zacelený. Potom ťa môže začať napĺňať. Aj Ježiš prišiel pre chorých, nie pre zdravých.
Potrebuješ Ducha, aby si prijal:
7. moc byť Božie dieťa: „Ktokoľvek ho prijal, stal sa Božím dieťaťom.“ (Jn 1,12) V citáte je uvedené slovo autorita. Máš autoritu byť Božie dieťa. Teraz ide o to, ako sa správaš, čie dieťa si. Máme v komunite takého malého psíka, a niektorí z neho robia mačičku – a to svojím prístupom. Stále ho hladkajú. No keď ho nebudeme vychovávať ako strážneho psa, tak sa v dospelosti bude správať ako blbec. Nechá sa pohladiť každému zlodejovi, ktorý príde. Ale keď sa mu budeme venovať, tak to bude pes, ktorý pozná domácich a trhá zlých. Máme byť a rásť podľa svojho určenia a potom budeme mať moc.
8. Budeme mať moc nasledovať Krista a my všetci, ktorí sme už kresťania nejaký čas vieme, že to nie je ľahké. Prichádzajú mantinely a hranice Božieho kráľovstva a sú tu veci, ktoré robiť nesmieme. Často sa ospravedlňujeme. My máme moc rozhodovať sa, ako sa správať alebo nesprávať. Buď sa necháš unášať, alebo necháš Jeho, aby ťa sformoval do novej podoby. Takže moc nasledovať Krista v následnom kresťanskom živote, lebo po čase je to už veľmi ťažké.
9. potrebuješ moc premôcť satanskú autoritu a to mnohí kresťania nevedia. Vzniká tu jeden problém a to rozdelenie v teologickom vysvetľovaní, či pri modlitbe za ľudí, ktorí trpia nejakým démonským útlakom, môžeme povedať démonovi: „Ja ťa vyháňam.“ Jeden teologický prúd (katolícky aj nekatolícky) tvrdí – samozrejme, to ti patrí, iný tvrdí – nie, to nesmieš, môžeš len povedať: „Pane Ježišu, prosím Ťa, vyžeň toho démona,“ a potom čakať, čo urobí Pán. Jedno aj druhé platí, jedno aj druhé funguje, ale použiť máme to, k čomu nás uschopňuje a vedie Duch Svätý práve v tej chvíli modlitby. Neprekračujme svoju autoritu ani pomazanie. Ak nevieš, ak nemáš autoritu na to, aby si toho démona vyhnal, potom ťa napadne a poškodí. Ale je napísané v Božom slove, že ten, ktorý je v nás je väčší ako ten, ktorý je vo svete a ak ti ten, ktorý je v tebe povie: „Vyžeň ho, ja ti na to dávam autoritu,“ potom to musíš urobiť.
V našom spoločenstve sme mali túto spontánnu skúsenosť s oslobodzovaním, čo nie je vyháňanie ani exorcizmus. Exorcizmus sa uplatňuje u ľudí, u ktorých sa vyskytuje ťažká posadlosť dobrovoľne vydaného človeka Satanovi. Katolícka cirkev tvrdí, že toto je rezervované katolíckym biskupom. Správne. Neradno sa s ničím takým zahrávať. Nikto z nás to nerobí, ale obyčajné poviazanie, ktoré máme každý z nás pre nejaké príčiny, tak nato má autoritu každý kresťan – viď Lk 10. To povedal Ježiš Kristus, to hovorí stará cirkevná tradícia. Svätý Anton pustovník jeden z najväčších exorcistov v histórii bol laik. Ak budeš poznať túto moc premôcť Satana a vieš, čo je to moc svedčiť, druhí sa obrátia. Nie preto, že ty si úžasný rečník, ale preto, že to chcel Duch Boží a dal ti tú moc. Potrebuješ tú skúsenosť. Pravda prežitá je pravda účinná. To, čo si čítal v knižke, si budeš pamätať do konca toho vyučovania. Pravdu, ktorá je živá v človeku, ktorý hovorí, si zapamätáš. Duch Svätý prináša túto skúsenosť Boha a tvoj život bude bibliou, ktorú čítajú druhí ešte skôr, než objavia tú naozajstnú.
10. Potom potrebuješ istotu. Duch Boží ti dáva istotu vo veciach, ktoré hovoríš. Istotu o vzkriesení, o kríži, o uzdravení. On ťa uvedie do všetkej pravdy.
11. Smelosť. Koľko ľudí hovorí: „Ale ja sa neodvážim.“ Prijmi Ducha. Čo si myslíš, že ja sa odvážim? Keď sme išli evanjelizovať na ulice, tak sme sa báli. Vždy, keď ideme, bojíme sa. To je naozaj tréma, ale potom si uvedomíš, že si iba „Boží oslík“, že jediné, čo máš urobiť, je postaviť sa tam a dovoliť, aby tvoje telo bolo Jeho nástrojom. Prestaň byť taký dôležitý a budeš veľmi smelý. Raz na audiencii dôležitých kardinálov, sa Jánovi XXIII. jeden sťažoval: „Excelencia, ja ani nemôžem spávať, tak ma zožiera starosť o Cirkev.“ Pápež odpovedal: „Brat môj, prestaňte byť taký dôležitý a budete môcť dobre spávať.“ Nechaj teda Pána hovoriť.
12. Potrebuješ dostať chápavosť duchovných vecí, ktorú dáva iba Duch Svätý. Inak budeš naozaj študovať tri dni a tri noci, aby si pochopil jednu drobnosť. Keď sa budeš chvíľu modliť, Duch Boží ti to zjaví a dá pochopiť. Je to jednoduché.
13. Potrebuješ mať mnoho príležitostí a tie ti chystá On. Keď si prijal Ducha nemusíš sa starať, kam pôjdeš evanjelizovať. Zvláštne príležitosti sú zvláštne chvíle, kedy vieš, že máš hovoriť a nemôžeš inak. Ak to vtedy porušíš, ak je tvoja zlomenosť taká malá alebo neochota taká veľká, potom strácaš určitú blízkosť Jeho vedeniu. Ale toto potrebuješ zažiť. Posledné, čo potrebuješ prežiť, je
14. Láska. Si smädný po Bohu? Musíš absolútne chcieť. Dovoľ Bohu konať čokoľvek chce – teraz, v tejto chvíli, na tomto mieste, bez toho, aby si sa pýtal, čo to bude. Keď Mu nepovieš úplné áno, tak tvoje hranice budú určovať tvoje obdarovanie. Iné tajomstvo kresťanského úspechu neexistuje, len povedať: „Chcem všetko.“
Potom – otvor sa. Nechaj Ho, aby to naozaj urobil. To je jeden fakt, že chceš, ale otvor sa, uveď to do reality. A toto je zápas. Prečo? Pre tvoje zvyky, to, v čom si pohodlný, v čom je ti dobre. Niektorí ľudia majú totálny strach, že keď sa vydajú Pánovi, budú sa musieť postiť. Hrozné, že? Úprimne povedané, pôst je veľmi krásnou skúsenosťou. Sú to iba nové hodnoty nového kráľovstva. Iní máme problémy s okolnosťami života: „Čo si o mne ľudia pomyslia, neblázni, ja nemôžem byť taký fanatický…“
Ďalší bod je veľmi konkrétny – prijmi. Niektorí čakáme a čakáme: „Duch Boží, naplň ma, som otvorený.“ A je to tu. Kto chce tisíc korún, ten si ich musí prísť zobrať. Ani najsrdečnejší milionár ti ich nebude pchať do vačku. Keď nemáš toľko osobnej dôstojnosti, aby si si ich zobral, budeš žobrák. Koľkí ľudia sú v živote chudobní, lebo si „nemôžu vziať…“?
Po štvrté a najpodstatnejšie – poslúchaj. „S bázňou a s chvením uskutočňuj svoje spasenie.“ hovorí sv. Pavol vo Flp 2,12. Keď prestaneš poslúchať, zase budeš prázdnou nádobou – uzdravenou, peknou, čistou a prázdnou.
Nechaj sa napĺňať neustále. Dnes ráno, zajtra ráno, kedykoľvek a nechaj, aby cez teba prúdila moc. Idem e sa teraz modliť. Ak naozaj chceš teraz prijať Ducha, buď absolútne vydaný tomu, čo teraz urobí. V tejto minúte v druhej, tretej, štvrtej a tomu, čo bude robiť potom. Keď sa ti to zajtra stane, budeš možno vyhlásený za blázna, ale bude to tvoja prvá hodnota v tom tvojom novom „vydaní sa“ Duchu Svätému. Je ťažké dávať na známosť, že som kresťan. Je veľmi ťažké nosiť na sebe znamenia Božieho kráľovstva. Je ťažké vyznávať Ježiša, nechať sa zosmiešňovať, ale keď to nebudeme robiť, zastaví sa prílev nového bohatstva.
Štyri kroky. 1. Chci. Alebo – buď smädný.
2. Otvor sa a buď ochotný, keď povieš v tento moment: „Otváram sa Duchu Svätý, čokoľvek urobíš, chcem to. Bez predstáv, bez toho, či ma uzdravíš, bez toho, či mi dáš tri milióny alebo bez toho, či si nájdem manžela alebo manželku. Bez toho, či uzdravíš moju neplodnosť, bez toho, či ma nezavrú, pretože sa budem musieť priznať k mojim zločinom… Otvor sa, nech urobí, čo chce.
3. Prijmi, že keď si požiadal, tak dal. Len si to zober. To je rozhodnutie, že to prijímaš.
4. Poslúchaj. Začne dnes večer, nie zajtra ráno.
PRAMENE: Bob Gordon: Duch Svatý, (vyd. Albrechtice) a i.
© Spoločenstvo Martindom
