Istý čas sme s mojou manželkou v Rači. Tam bol život veľmi pomalý. Mali sme veľmi tichých susedov, bol pri nás totiž cintorín . Manželka si tam rada sadla a modlila sa. Pred rokom a pol sme odišli do Ameriky. Plánovali sme tam ísť asi na rok, aby sme sa občerstvili. Tam to bolo úplne iné ako v Rači. Žili sme vo Washingtone DC, kde je život veľmi rýchly – každý používa high-tech, mobil, internet…a všetko ostatné. Vaša hodnota je potom v tom, aké máte auto a koľko stihnete urobiť za jeden deň. A celé je to o tom, koho poznáte, akých známych a mocných ľudí. Viete, aké bolo šokujúce odísť z Rače do Washingtonu? A asi pred týždňom sme sa vrátili. Prišli sme do malej dediny, ktorá sa volá Veľké Lovce – a tá je ešte pomalšia ako Rača. Totálne odlišný životný štýl. Všetky zvyšky, ktoré máme v kuchyni, sa dávajú zajacom, sliepkam a do hnoja. Celé hodiny sa pleje záhradka. To je totálne odlišný životný štýl. A asi pred mesiacom mi Boh dal slovo: “Robert, chcem, aby moji ľudia žili v prirodzenejšom životnom štýle.” A vo Veľkých Lovciach sa mi to vrátilo. V záhrade si hovorím: “Pane, dal si mi toto slovo, ale pre koho?” Neviem. Takmer v ten istý deň som bol požiadaný, aby som tu dnes večer mal vyučovanie. Preto keď som vo Veľkých Lovciach pozoroval priateľa, ako robí v záhrade, uvedomil som si, že to poznanie je pre týchto ľudí.
Môžeme sa spýtať, čo je ten organický, prirodzený život? Pokúsim sa vám vysvetliť, čo si myslím, že mi Boh povedal. Ale budem od vás trošku potrebovať pomoc. Tu v ruke, medzi prstami mám malé semiačko. Absolútne neviem, čo je to za zrno. Ani toto semiačko nevie, do čo vyrastie. Boh však vie, čo z neho bude. On ho totiž predplánoval. Vložil do neho všetky jeho vlohy, ktoré sa rozvinú. Presne tak ako to semiačko, ani my nevieme, čo z nás môže byť. Ak ste tu takí, ktorí vôbec netušíte alebo neviete, čo sa vás v živote ešte bude dotýkať, aký je Boží plán vášho života, tak nasledujúcich 5 minút bude pre vás. Takže my všetci starší, ktorí už vieme, čo v živote robíme, pre nás to nie je, dobre? Väčšina z nás si myslíme, že nám do hlavy udrie blesk z neba a povie nám, čo máme v živote robiť. To, čo vám chcem povedať je iba jeden zo siedmich spôsobov, akým vám Pán môže povedať, aký je plán pre váš život. Prorocké slovo, to je len jeden spôsob, ktorým ti Boh povie, čo máš v živote robiť. Len potvrdzuje, čo Boh robil v tvojom živote doteraz. “Od úplného začiatku som vedel, že sa narodíš”, hovorí Boh. Mal pre teba plán. Boh už naplánoval, kto budú tvoji rodičia, kde budeš žiť, akú osobnosť budeš mať. Takže pozri sa na svoj život, pozri sa, kde si sa narodil, akú osobnosť ti Boh daroval, a trošinku nahliadneš do toho, čo Boh chce, aby si robil. Narodil si sa v slovenskej kultúre, ktorá si cení hodnoty a vzťahy – tie sú na Slovensku najdôležitejšie. Pretože si sa tu narodil, Boh chce asi cez tvoje vzťahy konať v tvojom živote. A potom sú tu ďalšie okolnosti, ktoré nemôžeš kontrolovať ani určovať. Tento kruh budeme nazývať “zvrchované hranice”, ktoré Boh naplánoval, v ktorých si sa narodil. Druhý malý kruh vedľa prvého, to sú okolnosti ako napr. zlé veci, ktoré sa ti v živote stali. Napr. niekto ti niečo urobil, čo bolo hriešne a zlé. Možno tvoj otec zomrel, keď si bol ešte veľmi malý. Musíš si uvedomiť, že ešte aj skrze túto hroznú vec Boh brúsi tvoje srdce a formuje teba samého. Vy, ktorí ste boli obťažovaní ako malé deti, viete, čo znamená byť obťažovaní, a môžete pomáhať tým, ktorí boli obťažovaní. Takže pozeraj sa nielen na to, kde si sa narodil, ale pozeraj sa aj na okruh vecí, ktoré vôbec nemôžeš kontrolovať. A po ďalšie, zahľaď sa na svoje dary a schopnosti. Pozri sa na schopnosti, ktoré ti Boh dal. To je malý záblesk toho, čo Boh chce robiť v tvojom živote. Ak ti Boh dal talent robiť muziku, možno to je súčasť jeho plánu, aby si robil muziku pre neho.
Teraz máme ďalší kruh. Bohaté skúsenosti. Ty si niečo urobil a Boh to požehnal. Myslím niečo naozaj úžasné, čo vypôsobil iba Boh. Ak máš aj takúto skúsenosť, je možné, že Boh sa pokúša aj skrze toto hovoriť do tvojho života, aby si vedel, čo máš robiť. A potom Božie slovo. Na mysli mám Bibliu, ale tiež konkrétne prorocké slovo do tvojho života. Jedno z veľkých biblických slov, ktoré vám chcem všetkým pripomenúť, je veľké poslanie. Posledné slová v Evanjeliu sv. Matúša, poslanie evanjelizovať a vyučovať. Možno že ste prijali prorocké slovo, v ktorom vám Boh hovoril, že pôjdete robiť práve toto. Ako posledné uvediem potvrdenie od ľudí. To znamená, keď kresťania okolo teba vidia, čo robí Boh v tvojom živote. Spýtaš sa: “Myslíte, že mám dar evanjelizovať?” A oni povedia: “Ó, áno, jasné, že ho máš!” Oni len potvrdzujú, čo všetky tieto zhluky skúseností znamenali doteraz. Častokrát sú niektoré z týchto kruhov kombinované, stretávajú sa, alebo sa pretínajú jeden s druhým. Voláme to konvergencia. To znamená, že to ide do seba a mieša sa to. Chcem, aby sme sa pozreli na túto konvergenciu. Možno sa vám stalo čosi, keď ste mohli povedať: “Áno, zažil som niečo nádherné, Boh to požehnal a dal mi o tom aj určité slovo a niekto mi aj potvrdil, že áno, to si celý ty.”
Ak sa Boha pýtaš každý deň, aký si druh zrna či semena, tak Boh chce ku tebe hovoriť ešte aj teraz, chce ti ukázať niektoré z týchto konvergentných skúseností. Skúste Pánovi povedať: ”Áno, Pane, chcem prijať to, čo sa mi pokúšaš povedať. Amen.”
Ľud, ku ktorému Ježiš prišiel, vedel úplne všetko o pestovaní. Mnohí boli farmári. Preto i viaceré z jeho podobenstiev boli prevzaté z poľnohospodárstva, z farmárčiny. Napr. povedal, že kráľovstvo Božie rastie ako malé horčičné semeno do niečoho obrovského. A každý to pochopil. A aj vy Slováci tomu dobre rozumiete, lebo ste pestovatelia, rozumiete procesu pestovania. Ale myslím si, že mám určité pososlstvo pre charizmatické hnutie na Slovensku. A pre všetkých ľudí. A to je toto. Začali ste malé skupinky, rozbehli ste modlitebné skupinky, a to je veľmi dobre. Ale ja vám chcem pripomenúť, že ste vynechali jeden dôležitý krok. Jeden kresťan je ako jedna bunka. A táto bunka, keď má rásť, nebude rásť z jednej hneď na 12, nerozmnoží sa hneď do počtu. Každá živá vec, ktorú Boh stvoril, sa reprodukuje po jednom, čiže jedna reprodukuje druhú. Ako to, že si myslíme, že nám stačí pridať sa do skupiny niekoľkých ľudí a hneď budeme mať úžasný život? Boh hovorí nie, to musí byť veľmi organické, prirodzené. Musíte mať aj druhého človeka, druhú bunku. My vlastne potrebujeme učenícke dvojice. Potrebujeme sa pýtať Boha, koho chce, aby sme mali vedľa seba v procese učeníctva. A keď nájdete toho druhého človeka, tak Boh od vás chce, aby ste jeden k druhému boli úplne otvorení a čestní, aby ste sa navzájom vykazovali. Boh miluje, jemu sa páči, keď máme spoveď u kňaza, to je v poriadku. Ale vy potrebujete mať aj človeka vedľa seba, za ktorým potrebujete ísť ešte skôr, ako idete za kňazom, alebo potom potrebujete ísť za tým človekom a povedať mu o svojich pádoch. Potrebujete niekoho, kto sa bude s vami modliť.. Niekoho, komu môžete vyjaviť všetky svoje hriechy a on sa môže za vás modliť. Možno budeš chcieť čítať Bibliu, ale na to potrebuješ mať aj priateľa, ktorý sa ťa každý týždeň opýta: “Čítal si ju?” A keď náhodou povieš niečo vyhýbavé, on sa na teba pozrie a povie: “Klameš!” My potrebujeme takýto druh čestnosti. Myslíte si, že v skupine 12 ľudí z ničoho nič budete úplne otvorení a poviete všetko o svojich problémoch? Funguje to? Niektorí hovoria, že áno, niektorí nie. Takýto najhlbší spôsob vydanosti sa musí začínať vo dvojici, jeden pred druhým. Tieto účenícke dvojky sa potrebujú stretávať každý týždeň. Možno hodina týždenne by stačila. Ale jeden druhému musíte klásť skutočne vážne otázky: “Nad čím si premýšľal tento týždeň? Mal si sexuálne pokušenia?” Áno, jeden druhému musíte klásť takéto odhaľujúce otázky. Musíte sa jeden druhého spytovať: “Bol si v práci naozaj čestný? Alebo si tak trošku podvádzal? Zobral si si nejaké veci domov…?” Musí to byť jeden pred druhým, to musí byť vyznané. Máte okolo seba ľudí, ktorí zúfalo potrebujú spoznať Ježiša. Sú stratení, totálne stratení. A tiež potrebujete ďalšieho človeka, ktorý sa bude spolu s vami modliť za ich spasenie. Veľmi konkrétne, každý týždeň sa stretnúť a modliť sa za to. A hádajte, čo sa stane?
Nerozprávam vám tu nič teoretické. Ľudia po celom svete v rastúcich cirkvách rastú takýmto spôsobom. Celá Cirkev Kristova rastie takýmto spôsobom. Vedeli ste, že v Číne cirkev rastie rýchlejšie ako v celom svete? Je to úplne úžasné, čo tam Boh robí. A to tak, že dvaja Číňania sa modlia za jedného neveriaceho Číňana, aby sa stal kresťanom. A viete, čo sa stane? Boh zmení jeho srdce. Ten človek príde k Ježišovi a odovzdá mu celý život. A máme troch ľudí. Tento nový kresťan zúfalo potrebuje nového priateľa. Je to tak? Áno. Na začiatku boli dvaja kresťania, ktorí sa modlili za toho tretieho mesiace, možno roky. Oni ho prosto dopredu milovali, to je taká prirodzená, organická láska. A to preto, že oni sa modlili a volali za neho k Bohu a Boh túto ich lásku k nemu vylial do ich sŕdc. Takže hádajte, čo sa stane. Teraz ho oni dvaja vtiahli do svojho procesu. Povedia mu: „My čítame 30 kapitol Biblie každý týždeň. Môžeš sa k nám pridať a vyskúšať to“. On súhlasí. A potom každý týždeň sa znovu zídu a dajú mu tú istú otázku. „Čítal si Bibliu? Zmenilo ti to život? Aké zmeny? Nad čím si tento týždeň premýšľal? Bol si čestný v práci?“ A to isté sa ho pýtajú obaja. Myslíte, že tento človek bude rásť v Ježišovi Kristovi? Áno, pravdaže, pretože tu má „urýchľovač.“ Má vlastne vodu a dobrú pôdu okolo seba. Po celom svete dvaja ľudia reprodukujú, „vyrábajú“ ďalších kresťanov. A po nejakom čase sa oni traja zase modlia a príde štvrtý človek. A v tomto bode je to už priveľké pre takú otvorenosť. Ja viem, všetci Slováci sa držia v skupine. Nechcú sa rozdeľovať. Ale ako Boh stvoril každé živé bytie? Tak, aby sa reprodukovalo, aby sa delilo a delilo… rozdelíte sa, a tak vždy sa potom nájdu noví ľudia. Ďalej a ďalej sa modlia a stále rastú . Tieto malé skupinky už v sebe majú genetický kód, ktorý ich v skutočnosti rozdelí, keď sa stanú už príliš veľké. Na maličkej úrovni, medzi dvoma ľuďmi už pochopili, že je zdravé sa rozdeliť na menšie skupiny. Títo ľúdia hlboko milujú Ježiša a veria v moc modlitby, veria v moc uctievania, možno aj spolu spievajú chvály Bohu. Takže teraz už máme skupinu 12 ľudí. Také 4 trojice… Majú sa radi navzájom a život Ježiša sa vlastne vlieva do nich. Myslím, že Slovo Božie pre vás je: „Chcem, aby ste začali organicky rásť.“ Viem, že to môže vyzerať ako bláznovina, pretože keď nezmeníme naše myslenie, našu mentalitu, môže sa stať, že všetko, čo tu robí Boh medzi nami, bude nanič. Ale po celom svete Boh buduje svoju cirkev, telo Kristovo, presne takýmto spôsobom. A ja verím, že toto chce Boh urobiť na Slovensku. Ja tomu verím. Mnoho problémov, ktoré máme v malých skupinkách, by sa takýmto spôsobom vymazali. Ja tomu skutočne verím.
Mám ešte iné slovo, ktoré cítim, že mi ho Boh dal a chcem sa oň podeliť. Boh hovorí: „Ja chcem organický rast a tiež chcem, aby v každej slovenskej obci a dedine a na každej ulici, v každej jednej štvrti začal fungovať takýto organický prirodzený rast. A chcem, aby sa to dialo po celom svete“. Cítim vo svojom duchu, že Boh chce od niektorých z vás, aby okamžite začali s takýmto druhom rastu, aby ste ho spôsobovali tu. A verím, že Boh na niektoré z týchto sŕdc, ktoré tu sedia, kladie toto bremeno, aby ste začali túto organickú prácu aj v iných krajinách, aby ste išli aj za hranice. Ja osobne som žil tu – na Slovensku a myslel som si, že tu budem veľmi dlho. 4 deti sa mi narodili tu. Myslel som si, že všetky vyrastú na Slovensku…
Keď sme boli na našej svadobnej ceste, Boh nám povedal, aby sme išli na Slovensko. Naozaj verím, že Boh môže hovoriť k nám priamo, že môžeme počuť jeho hlas. Druhým naším domovským jazykom je angličtina. Prvé roky sme boli učiteľmi angličtiny. Neskôr nám Boh začal odkrývať viac z toho, čo máme robiť. Tak sme začali zakladať misijnú organizáciu „Mládež s misiou“. A pomáhali sme, aby sa Slováci dostali odtiaľto zo Slovenska na misie. Pripravovali sme ich. Začali sme robiť aj rodinné tábory. Posledné 2 roky, čo sme tu boli, sme mali aj veľké privilégium, že sme pomáhali jednej katolíckej komunite, aby existovala, aby začala žiť. Milujeme katolíkov tu na Slovensku. My sami sme protestanti. Ja som pastorom jedného zberu vo Washingtone DC. Som však iba jedným z pastorov, lebo je to veľký zbor, veľká cirkev. Pracujem len s ľuďmi medzi 20-30 rokov. 70% ľudí, ktorí medzi nás prídu, nikdy predtým nemali s kresťanstvom nič spoločné. My vlastne vytvárame prvú atmosféru, v ktorej sa môžu začať klásť prvé otázky o Ježišovi. Namiesto stoličiek máme len stoly, stretávame sa na raňajkách. Je to niečo ako kaviareň so švédskymi stolmi. Spôsob našej chvály je rocková muzika. Stále robíme rôzne scénky, dramatické predstavenia a všetkým nekresťanom sa snažíme povedať, že Boh je živý. Snažíme sa vytvárať malé skupinky, také dvojky, trojky, kde sa ľudia môžu zdieľať jeden s druhým veľmi hlboko. A Boh to požehnáva a stále to rastie. Začali sme organizovať malé skupinky a tieto vyrástli. Všetko vám hovorím zo svojej skúsenosti, zo srdca plného lásky.
Boh chce meniť životy ľudí, dokonca ja tých, o ktorých si myslíme, že sú beznádejní. Všetkých tých, ktorí majú náušnice a nožnice a všelijaké tetovačky. Tých, ktoré sú prostitútkami či prostitútmi. Ja som už videl, ako Boh zmenil životy takýchto ľudí – organickým spôsobom kresťanstva. Keď pôjdete do Washingtonu, môžete nás navštíviť….
© Robert Rummage
© Spoločenstvo Martindom
