Krátko sa predstavím. Pred dvadsiatimi rokmi som študoval na univerzite, bol som stratený a nepoznal som Boha. Na otázky, ktoré som mal, som hľadal odpovede v drogách, sexe, alkohole a pod. Niekto mi vtedy povedal, že pravý zmysel života nájdem, keď odovzdám svoj život Ježišovi Kristovi. Ja som si len povedal: „Ale, ja som už som toľko počul o náboženstve, ja už nechcem počuť nič!” Ale ten človek mi povedal: „Nie, ja nehovorím o náboženstve, hovorím o osobe a meno tej osoby je Ježiš Kristus.” Tak som pred 20 rokmi podriadil svoj život Ježišovi. Môj život sa kompletne zmenil. Predtým som bol prázdny, ale On ma naplnil svojou radosťou. Predtým som nemal zmysel života, ale On prišiel a dal mi zmysel života. A posledných 20 rokov Mu slúžim, nasledujem Ho a idem za Ním. Stal som sa policajtom v oblasti Washington DC, ale vedel som, že Pán ma volá do plnej služby. Vstúpil som do služby pastora a 6-7 rokov som bol v Clevelande, v štáte Ohio. V roku 1992 Pán povolal mňa a celú moju rodinu do Európy.
Dovoľte mi opýtať sa, koľkí veríte v nebo? A koľkí veríte, že existuje peklo? Podľa štatistiky v Amerike 78% ľudí verí v nebo, ale iba 64% v peklo.
Niektorí ľudia veria, že pôjdu do neba len preto, že ich rodičia boli kresťania. Mnohých som sa pýtal: „Veríš, že pôjdeš do neba, keď zomrieš?” Odpovede boli: „No, myslím, že áno…” Pýtal som sa: „Prečo si to myslíš?” „No, som dobrý človek.” „Som kresťan.” „Moji rodičia boli kresťania.” alebo „Moji starí rodičia boli kresťania… Boli to katolíci a chodili do kostola. Takže, Boh ma určite pustí do neba.”
Ale Biblia to takto neučí! Krátko nato, ako som u nás v Baseli vyhlásil, že budem vyučovať o nebi a o pekle naleteli lietadlá do WTC, Pentagonu a tretie havarovalo na vidieku. Ja som o tom nevedel… Ale Boh o tom vedel! A ľudia sa zrazu veľmi vážne začali pýtať: „Existuje život po smrti?”
Kráľ Šalamún v knihe Kazateľ napísal: „Lepšie je ísť do smútočného domu ako do domu, kde hodujú.” Prečo to povedal? Odpovedá v ďalšom verši: „Lebo v tom (prvom) je koniec pre každého človeka a každý, kým žije, pripustí si to k srdcu.” My všetci raz zomrieme. Pred 200 rokmi Benjamin Franklin povedal: „Sú dve veci, ktoré sú absolútne isté: smrť a dane.” A je to pravda.
Ľudia, ktorí nastúpili do tých lietadiel ani netušili, že je to posledný deň ich života. A ľuďom, ktorí išli do WTC ráno na 9:00 do práce, ani len nenapadlo, že čoskoro pôjdu na večnosť. Takže Šalamún mal obrovskú pravdu, keď povedal, že je dobré myslieť na to, ako skončí tvoj život. Koľkí z vás chcete byť pripravení na koniec svojho života?
Na stanici CNN beží obľúbené ‘talk show’: „Larry King live”. Tento reportér si tam pozýva hostí. Sledujú to milióny ľudí po celej zemi. Minulý týždeň mal show na tému „Kde bol Boh 11. septembra?“ Mal tam 5 hostí: hinduistického učiteľa typu New Age, islamského seminaristu, židovského rabína a dvoch kresťanských pastorov. Už v prvom prepojenom telefonáte bola otázka: „Lerry, kde sú tí teroristi? Sú v pekle?” Dobrá otázka, čo myslíte? Spôsobili toľko nešťastia, povraždili toľko ľudí… A ďalšia otázka: „Kde sú tí ľudia, ktorí boli v lietadlách a vo vežiach?“ Odznelo mnoho odpovedí. Zaujímavá bola odpoveď židovského rabína. Povedal: „Odmietam veriť v Boha, ktorý by posielal ľudí do pekla.” A je mnoho ľudí, ktorí veria v to isté. Možno aj mnohí z vás sa teraz pýtate: „Naozaj verím, že by dobrý a milujúci Boh bol schopný poslať niektorých ľudí na večné utrpenie v pekle?” To je obrovská otázka, ktorú množstvo ľudí vo verejnosti má. A ďalšia otázka je, čo sa stalo tým ostatným ľuďom? Ale správne postavená otázka je: „Čo tí ľudia urobili so svojím hriechom? Mali Spasiteľa?”
Biblia učí, že každý jeden človek príde na posledný súd, a tí, ktorí sú v Kristovi, pôjdu do neba, tí ktorí sú mimo Krista, pôjdu do pekla. Mnoho kresťanov na to chce zabudnúť. Nechceme myslieť na to, čo sa stalo s mojím susedom, ktorý zomrel, čo sa stane s našimi príbuznými, keď zomrú. Ale my nemáme byť ako pštrosy, ktorí pred pravdou schovajú hlavu do piesku.
Je sedem základných omylov, ktoré veríme o pekle.
1) Milujúci Boh nikoho nepošle do pekla na večnosť. Ľudia, ktorí tomuto veria, nechápu správne charakter Boží. Boh naozaj nikoho neposiela do pekla. Ľudia sa k tomu rozhodujú sami. Boh dáva každému človeku možnosť pokánia a prijatia Ježiša Krista. Biblia učí, že Boh je svätý, absolútne oddelený od hriechu. Časťou Jeho charakteru je spravodlivosť a časťou Jeho svätosti je svätý hnev. A Boha nemožno oddeliť od Jeho charakteru. My si myslíme, že hnev, súd, vyjadruje čosi ako negatívny Boží hnev. Myslíme si, že Boh v nebi sa zrazu na niekoho nahnevá a prásk! Ale to vôbec nie je pravda. Jeho svätosť, Jeho spravodlivosť nemôže vystáť prítomnosť hriechu. To je Jeho najhlbšia prirodzenosť. Keď niekto príde do Jeho prítomnosti, je okamžite strávený ohňom. Verím, že Pán vzlyká a plače nad každým jedným človekom, ktorý neprijal Jeho zadarmo daný dar spasenia.
2) Už keď sa tam dostaneš, za 10 minút zhoríš, a je po tebe. Ale to nie je pravda! Pretože každý z nás je stvorený ako večná bytosť. Nerozumieme večnosti. Telo raz zomrie a rozpadne sa, ale náš duch, zostane navždy. A Biblia učí, že ľudia, ktorí sa dostanú na večnosť, sú si toho vedomí, sú si vedomí toho, čo sa im deje, prežívajú, cítia.
3) Peklo, to je stav ničoty. Zomrieš a je z teba „nič”. Si mimo seba, jednoducho všetko sa pominulo. Ale keď čítate podobenstvo o boháčovi a Lazarovi, vidíme, že bohatý muž dokonale chápal, dokázal myslieť, cítiť. Píše sa tam, že bol smädný, cítil ľútosť. Chcel varovať svojich bratov a sestry, ktorí boli ešte živí. A je tam napísané, že hrozne trpel!
4) Peklo je čokoľvek, čo si pod týmto pojmom predstavíš. Ani to nie je pravda. V Matúšovi 13 kapitole je napísané, že peklo je miesto hrozného utrpenia a škrípania zubov. Nie len od bolesti, ale tiež preto, že si večne uvedomuješ: „Mal som sa kajať a odovzdať svoj život Ježišovi a neurobil som to.”
5) Toto som počul strašne veľa kráť a najčastejšie, keď som bol na univerzite: Peklo, to je len veľká párty! Budem tam so všetkými kamarátmi a budeme mať z toho kopec zábavy. Ale Biblia hovorí, že peklo je miestom vonkajšej temnoty a totálnej opustenosti. A je to miesto bez Boha. Všetko dobré, čo poznáme a zažívame v našich životoch, to je len preto, že Boh je tu. Keď vyjdete von a pozriete na tú nádhernú oblohu, keď vidíte stromy, a kvety… To je prítomnosť Božia. Predstavte si, že by sme Boha zo všetkého nejako vyňali von – ostane temnota, smrť, smútok, ľútosť… hrozné…
6) Peklo je len báchorka, ktorú vymysleli stredovekí kazatelia a farári, aby zastrašovali ľudí a nútili ich chodiť do kostola. Ani to nie je pravda, pretože všetko je to v Biblii. Ježiš viac hovoril o pekle ako o nebi. Viete, čo je zaujímavé? V Biblii sú tri slová, ktoré boli používané pre peklo. V hebrejčine je to slovo šeol, čo môže znamenať aj hrob alebo smrť, v gréčtine je to slovo hades, čo malo ten istý význam. Ale Ježiš nepoužíval ani jedno z nich. Ježiš používal slovo gehenna. V gréčtine to má koreň slova Gehinnon, čo bolo údolie Hinnon, hneď vedľa Jeruzalema. Keď Ježiš o tom hovoril, všetci hneď vedeli, o čom hovorí, na čo myslí. Izraeliti v jednom období svojej histórie v tomto údolí hádzali do ohňa svoje deti ako obeť bohu Molochovi. V časoch Ježiša Krista to už nerobili, aleale kde spaľovali sa tam smeti a fekálie. Neustále odtiaľ stúpal dym, bol tam obrovský smrad, nečistota… Bolo to hrozné miesto. Ježiš často hovoril: „Nebojte sa tých, ktorí môžu zraniť vaše telo. Bojte sa toho, ktorý vás môže hodiť do Gehenny.” Peklo je skutočné miesto.
7) Peklo je miesto, kde si ty sám, nič nepočuješ, o ničom nevieš, kde len si, nič sa nedeje. Ale Biblia hovorí niečo iné. Ide o konečné miesto, miesto poslednej smrti. Biblia hovorí, že po smrti už niet žiadnej šance na pokánie. V knihe Zjavenia sa hovorí, že nakoniec bude sama smrť hodená do horiaceho jazera. Neexistuje žiadny tretí, štvrtý život, neexistuje reinkarnácia! Alebo prijmeš Ježiša v tomto živote, alebo riskuješ, že budeš hodený do Gehenny.
Pre tých, ktorí sa rozhodli prijať Krista, ktorí sa rozhodli prijať Jeho smrť na kríži za naše hriechy, ktorí veria vo vzkriesenie, ktorí vyznajú a v srdci veria, že Ježiš je náš Spasiteľ a vstal z mŕtvych, je tu nádherný prísľub neba: „Nech sa vám srdce nevzrušuje. Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte.” (Jn 14,1-4)
Ježiš sa vráti, odišiel pripraviť nám miesto. Domov. Táto zem, tento život, nie je náš domov. Sme tu len cudzinci, len tadiaľ prechádzame. V každom z nás existuje také osamelé volanie po tom, aby sme sa dostali domov k Otcovi. Už ste určite zažili, že ste museli na čas odísť z domu. Aj keď to možno bola nejaká super dovolenka, prišiel moment, keď ste si povedali: „Chcem ísť domov! Do mojej postele, domoooov.” V každom z nás, v srdci každého z nás je čosi, čo strašne túži po domove. A jedine v nebi budú naše srdcia úplne naplnené. Nebo sa nezačína až vtedy, keď zomrieme. Začína v momente, keď spoznáš Ježiša Krista! Nie je to milosť? Ježiš povedal: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.” (Jn 17,3)
A On nás volá, aby sme raz prišli domov. V Zjavení 20 kapitole (Zjv 20) sa hovorí o Knihe života. Každý, koho meno bude zapísané v Knihe života môže ísť domov, aby bol s Bohom. Ale každý, ktorého meno tam zapísané nebude, bude hodený do horiaceho jazera.
Neviem ako vy, ale ja chcem ísť domov. Čo vy? Kam chcete ísť? A čo vaši priatelia, rodina, vaši susedia? Kam idú? A čo s tým urobíte?
© Erik Tammaru
© Spoločenstvo Martindom
