Kto z vás sleduje správy? Keď sme bývali kedysi dávno na priváte ako stretko, ja som vždy večer zapol telku a sledoval som správy. Veľmi rád prijímam informácie. Vtedy si zo mňa niektorí robili srandu, že som ako nejaký starec, ktorý si nenechá ujsť nijaké správy, dokonca ani počasie.
Chcel by som hovoriť dnes o strachu. A ešte uvidíte o akom. Všimli ste si v posledných dvoch – troch mesiacoch, možno aj viacej, štyroch, že máme médiá plné, správy sú plné rôznych takých katastrofických scenárov alebo takých zlých správ. Všimli ste si to?
Všimli ste si, že v poslednej dobe, máme veľmi veľa zlých správ? A je to len v poslednej dobe, alebo je to už dlhšie? Ja som dnes išiel na internet a som si pár vecí tak našiel, a pár by som ich ukázal. Sú to veci, ktoré som tak viac-menej náhodne povyberal a sú to veci, ktorými sme bombardovaní každý deň. Možno si to neuvedomujete, ale náš život, naše vedomie, všetko čo máme alebo čím žijeme, sme formovaní a sme bombardovaní niekedy podvedome, že si to neuvedomíme, že napríklad cestujeme v nejakom dopravnom prostriedku a tam sa proste niečo hovorí, nejaké informácie, alebo čítaš noviny, čítaš časopis, pozeráš telku a tam idú nejaké správy alebo čokoľvek. A niekedy to nemusí byť aktívne sledovanie a nás to ovplyvňuje, že čo sa deje. Ja som teraz vybral pár vecí, niečo, čo som našiel na internete, lebo to bolo najjednoduchšie. A len tak vám chcem ukázať, že čoho sú dnes plné správy.
Môžeš dať prvý snímok. Vývoz ako motor ekonomiky začína viaznuť. Taká „pozitívna informácia“. Vedeli ste o tom? Nuž, je to zle. Poďme ďalej. Aj takáto správa bola dnes na internete. Je to pravda? Boli ste dnes pohodlní? Niektorí boli, takže je to sčasti pravdivá správa. A ešte v piatok budete vraj. Dobre, môžeme ďalej. Tragédia. Ste si to všimli v obchodoch? Nevšimli, ale je to na internete. Môžeme ďalej. Tiež taká ťažká informácia, či? Dotýka sa vás to? Ani nie, však, že Portugalsko je ďaleko. Môžeme ďalej. Kríza najviac dolieha na mladé rodiny a matky samoživiteľky. To sa nás už trošku viacej dotýka, že? Už také bližšie. Zánik eura by mal katastrofické následky. To znie tak katastrofickejšie. Môžeme ďalej. Zlá správa: Benzín na Slovensku brutálne zdražie. Našťastie mám diesel. 🙂 Ešte raz v inom znení: Benzín výrazne zdražie, nafta o pol centa. Nuž, nič pozitívne. Ešte je tam niečo? Apokalypsa vypukne. Ešte je tam niečo z novín? To je už asi posledné, čo tam bolo.
Ľudia, možno si to neuvedomujeme, ale týmto všetkým sme bombardovaní. Toto všetko nás nahlodáva. Celý svet sa správa podľa toho, čo niekto povie, alebo ako sa niekto vyjadrí a potom sú ovplyvnené celé ekonomiky a burzy a neviem čo. Sú tu ľudia, čo sa tomu viacej rozumejú, tak to nechcem tak veľmi rozvádzať, aby som nepovedal nejakú hlúposť. Ale ja som zažil to, že mnohých kresťanov sa dotýkajú veci, ako toto. Nehovorím, že aký je momentálne kurz eura voči doláru, alebo aký drahý je pomarančový džús, ale to, aká je nálada v spoločnosti, čo sa deje, čo počúvame, čo prijímame do našich myslí, a o čom sa rozprávajú kolegovia v práci, čo počúvame dennodenne v rodinách od rodičov, od súrodencov alebo od detí, že sa nás to veľmi dotýka, a že to vniká do našich životov. A ja sa vás chcem opýtať: Mal niekto z vás v živote strach? Áno? A z čoho ste mali strach? Niekedy. Z medveďa? Ja som raz mal z medveďa strach, ale našťastie som ho nevidel. Z čoho ste mali strach? Zo štátnic, aj ja som mal zo štátnic strach, veľký, dvakrát. Z budúcnosti. Z tmy. Strach z tmy. Z pavúkov, takzvaná arachnofóbia, to viem. Ešte z čoho? Má niekto z výšky strach? Z hadov? Ešte z čoho máme strach? Z pekla. Má niekto strach z nejakých ľudí? Má niekto strach z motoriek? A má niekto strach zo vzťahov? Bojíte sa vzťahov niekto? Má niekto strach z toho, že nebude mať peniaze? A má niekto strach z toho, že nás čaká nejaká skúška? Koho čaká teraz nejaká skúška, sú tu nejaký študenti? A máte strach či nie? Ja som mal vždy. Ja som mal asi 12 alebo 14 skúšok za každý semester a ja som sa na každú jednu bál. A ja neviem, z čoho ešte býva strach. A už asi stačí, už som vás dosť vystrašil. 🙂 Z choroby. Z nejakých chorôb máte strach? Už prestávame mať tu na Slovensku, nie ako v Afrike. Ale v Afrike napríklad ľudia zomierajú na nádchu, na hnačky, na smiešne choroby, čo ani nepovažujeme za choroby. Ale to som nechcel.
Ľudia, ja vám poviem, že strach je obrovský fenomén, ktorý, dovolím si povedať, že v istých situáciách alebo v istých ohľadoch vládne svetom. Strach z toho, čo sa bude diať, strach z toho, čo nastane alebo aká situácia sa blíži alebo čo nás čaká. Keď sa pozriete, vie sa že príde nejaká prírodná katastrofa napríklad, nejaký hurikán alebo niečo iné, ľudia sa boja a začnú zrazu skupovať tovar, v obchodoch nič nie je, pretože sa ľudia začnú zásobiť. Normálna vec. Začnú si nejako chrániť svoje príbytky, alebo utečú odtiaľ, presťahujú sa z toho postihnutého územia. Alebo strach napríklad v ekonomike. Ľudia sa boja. Príde fáma, že tá a tá banka skrachuje, čo spravia ľudia? Vyberajú peniaze a v tom prípade, banka skrachuje. A možno by ani neskrachovala. Ale ten strach tých ľudí ovládne tak, že sa zľaknú a povedia si: vyberiem odtiaľ peniaze. A tak banka príde o veľa peňazí a skrachuje naozaj. A to sú zaujímavé veci, ktoré sa dejú vo svete a môžeme ich vidieť v správach, môžeme ich niekedy zažiť. Boli ste niekedy niekto účastníkmi nejakej nehody? Mali ste strach vtedy? Aj ste boli niekto účastníkmi nehody, kde sa niekto zranil? Ľudia majú strach. Ja si pamätám, mnoho takých situácií, po Slovensku cestujeme veľmi veľa a niekto, kto možno nebol zvyknutý toľko veľa cestovať a na rôzne situácie dopravné, tak si pamätám, že pár krát som upozorňoval. Strašne nemám rád, keď šoférujem a niekto začne kričať v aute, lebo ja som potom nervózny, a som musel upokojovať spolucestujúcich, že nekričte, pretože zastavím, pretože sa báli, sa zľakli v rôznych situáciách. Boli rôzne situácie, pre mňa nepripadali vôbec vážne, pretože veľmi veľa cestujem a tí ľudia neboli zvyknutí na to a sa zľakli. A ja vám poviem, že ten strach, o ktorom hovorím, či je to strach z tmy, z budúcnosti alebo z nedostatku peňazí, alebo zo smrti, z chorôb, alebo čohokoľvek, zo psov… To všetko sa v nás ukladá. Postupne pomaličky sa to v nás ukladá. Možno že si to neuvedomuješ a niekedy si to uvedomuješ viac, keď sa to viac objaví v tebe. Ale Boh, Ježiš sám o sebe hovorí to, že prišiel preto, aby sme mali život a aby sme ho mali v plnosti. V Jánovom evanjeliu 10. kapitola, 10. verš – veľmi ľahko sa to pamätá, preto si to pamätám, On prišiel preto, aby sme mali život a aby sme ho mali v hojnosti alebo v plnosti. A ja sa pýtam, kde je to všetko, všetky tie problémy, všetky tie strachy – ako sa toto spája s tým, čo hovorí On? A takisto Ježiš prišiel preto a chce, aby v našich životoch bola radosť, Jeho radosť a aby Jeho radosť bola úplná, aby sme sa radovali, aby sme sa nestrachovali. Mne veľmi rezonuje v mysli taký jeden obraz, viac krát som ten príbeh počul, o prvých kresťanoch. Mnoho tisíc z nich zomrelo mučeníckou smrťou. A ich keď viedli často krát na popravisko alebo do tej arény alebo už kdekoľvek, kde mali zomrieť – oni si spievali. Všetci sa čudovali: „Ako si títo ľudia môžu teraz spievať?“ Ako títo ľudia práve v tejto situácii, keď čelia smrti, niečomu, čo pre zvyšok toho davu bolo úplne že hrozné, si mohli spievať? Oni prišli a chválili Boha. Ja si hovorím: „Pane Bože, ja sa mám super, nikto ma neprenasleduje, nikto ma nebije za to, že som kresťan a maximálne si niekto zo mňa robí srandu a ja si cez deň na Teba poriadne ani nespomeniem. Večer zaspávam s nejakou letmou myšlienkou: Pane Ježišu, požehnaj ma, vyvyšujem ťa, … Ja hovorím Bože, čo to bolo v nich? Čo to bolo v nich, že oni sa nebáli? Oni nemali problém s tým, že darovali majetky. Pane Bože, ja sa tak snažím, aby som niečo mal, aby som niečo si zarobil, aby som niečo získal, kúpil si, oni tam prišli a darovali všetko alebo teda mnoho a mnohí darovali všetko. Kde sa to v nich bralo, že sa nebáli toho, z čoho budú žiť, že sa nebáli toho, ako sa postarajú o svoje rodiny? A ja vám poviem, že to je tak nepochopiteľné, to je tak neuchopiteľné, že ma to veľmi, veľmi dlho provokuje. Tak v dobrom ma to provokuje.
Ježiš v Lukášovom evanjeliu hovorí v 21. kapitole: „A keď budete počuť o vojnách, neľakajte sa, toto musí prísť pred tým, ale koniec nebude hneď.“ Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor. Budú hrôzy a veľké znamenia na nebi.“ Deje sa to dnes? Sú vojny? Je hlad? Je mor? Sú nejaké hrôzy, zemetrasenie? Hej? Deje sa to teraz, ale ešte nebude koniec. A Ježiš nám to povedal, že toto všetko sa bude diať, že na toto všetko sa kľudne môžeme prichystať. My kresťania sa často nesprávame, nechcem aby to vyznelo moralisticky, podľa toho, ako nás Ježiš pozýva. Ako som sa pred tým modlil za to, aby sme vedeli k Bohu prísť s takou dôverou a Ježiš nás pozýva, aby sme k nemu prichádzali ako deti. Keď sme boli deti, keď sme mali 10 rokov alebo 6, dali ste otázku otcovi: „Oci a máš peniaze tento mesiac, aby si zaplatil elektrinu?“ Kto sa takú otázku opýtal?… Aj som si myslel. Alebo vás niekedy napadlo to, že „A čo keď ma zrazí auto?!“, keď ste išli s rodičmi? Ja som sa nikdy nebál, keď boli rodičia pri mne. Nikdy.
Boh nás volá, by sme ku nemu prichádzali ako deti. Aby sme mu naozaj dôverovali. On nás nepozýva k tomu, aby sme sa spoliehali na svoje sily. Chce, aby sme rozvíjali svoje talenty, chce, aby sme pracovali na sebe, chce, aby sme dosiahli nejaký úspech, aký môžeme, ale aby sme nezáviseli od toho. Aby sme vôbec nezáviseli od toho. Ja poznám niekoľko veľmi, veľmi, veľmi bohatých ľudí, asi 3. Naozaj že bohatých ľudí. Takých, že minimálne ich deti by nemuseli vôbec pracovať celý život. A niektorí sú aj takí, že ani deti jeho detí by nemuseli pracovať celý život. A vôbec nevidno to, že by si zakladali na tom, čo dosiahli a dosiahli to naozaj tvrdou prácou. A vedia dôverovať Bohu. Poznáme aj ľudí, ktorí majú omnoho, omnoho menej – nehovorím, že majú málo, a nevedia sa na Boha spoľahnúť. Ja sa pýtam, čo je ten strach v nás? Prečo máme ten strach? Prečo máš strach z tmy?
Pred tým, ako som sa obrátil, mal som asi 13 rokov, som sa veľmi bál tmy. Hej, ak si spomínam, som sa naozaj bál tmy. Ja som mal dokonca takú, neviem, či to môžem nazvať fóbia, že ak som bol v miestnosti, kde boli dvere do inej miestnosti, kde bola tma a tie dvere boli pootvorené, ja som ich vždy musel zatvoriť. Som proste nevedel vydržať tak. Som sa naozaj bál tmy. Som sa bál chodiť po tme niekde. Raz som mal strašnú, úplne že hroznú, hroznú príhodu: boli sme raz niekde opekať a samozrejme sme tam boli do tmy a nikoho nenapadlo, že keď zhasneme oheň, že bolo to v takom lesíku, že pôjdeme po úplnej tme naspäť a samozrejme, že som od strachu skoro nedýchal. A Boh toto zobral zo mňa. Boh ma viedol mnohými ďalšími a ďalšími vecami. A pred nejakým časom som spomínal to, že, ako nám Boh s manželkou, nechcem aby to vyznelo veľmi, veľmi duchovne, ale vidím to, že Boh zasiahol do našich životov, aby sme mu dôverovali a on sa postaral o to, že sme si mohli kúpiť vlastné bývanie a na budúci týždeň by sme sa tam mali sťahovať. Ale ja vám poviem, že obrovský strach som mal ohľadom všetkých týchto vecí. Kto ste kupovali byt alebo niečo, tak viete, že všeličo sa môže stať, všelijaké problémy môžu nastať a neviem čo tam a tam, a tam. A si hovorím: „Boh naozaj urobil veľké veci, ja som sa naozaj veľmi bál o mnoho vecí.“ Ja vám poviem, že za ten mesiac alebo dva čo sme to riešili som sa viac naučil o Bohu, ako za posledných 5 rokov, pretože som zažil a zažívam to, že on je dobrý Otec.
A ja sa znovu pýtam, prečo je …. strach, čoho sa bojíme? Čoho sa bojíš, keď tam je tma? Čoho sa bojíš, keď si na rýchlej motorke? Čoho sa bojíš, keď sa bojíš budúcnosti? Čo je pôvodom toho strachu? Nedôvera? Ja nehovorím, že ja mám odpoveď správnu, povedzte mi. Nedôvera, čomu nedôveruješ? Nedôveruješ Bohu? Strach z neznámeho? Nič viac? Zo Zlého – modlíme sa „zbav nás Zlého“? Z toho, že sa to nedá napraviť? To sú naozaj veci všetko, ktoré ja zažívam tiež. Neľakajte sa. Bojíme sa budúcnosti, pretože sa bojíme dôverovať, bojíme sa z toho, z toho, z toho, pretože čo keď sa nám niečo stane. Bojíme sa o seba, bojíme sa o svoju budúcnosť a ja vám poviem, že je tu niekto, kto vládne strachom. Ježiš prišiel, aby vládol láskou, aby vládol odpustením a všetkým tým ostatným, čo priniesol. Ale je tu niekto, kto prišiel, aby vládol strachom. A Božie slovo hovorí, že Ježiš smrťou zničil toho, ktorý vládol smrťou, čiže diabla a vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Vyslobodil tých, ktorých celý život zotročoval strach pred smrťou. Ľudia, nás celý život zotročuje strach. Zotročuje nás strach dôverovať Bohu. Prečo má toľko ľudí problém s desiatkami? A teraz nehovorím, že je to nejaké oficiálne cirkevné učenie, ja hovorím o tom, že ja som presvedčený, a Božie Slovo to vraví, a zažívam to na vlastnom živote, že dávať desiatky Bohu na Jeho službu, 10% z toho, čo zarobím svojou prácou, je správne, som o tom presvedčený a stretávam mnoho, mnoho, mnoho ľudí, ktorí mi povedali: „Ale mne to bude chýbať“. A ja vravím: „Nie, Božie Slovo vraví opak“. Prečo máme ten strach, že nám to bude chýbať? Prečo máme ten strach, že sa nám niečo zlé stane? Prečítajte si žalm 91. Je to žalm, ktorý sa môžeš modliť, keď máš strach. Prečo? Pretože sme zotročení tým strachom, ale ja vám chcem dnes povedať, že Ježiš svojou smrťou zničil toho, ktorý vládol strachom zo smrti. Strachom zo smrti – tam je napísané strachom pred smrťou – nielen strach pred smrťou, strach z budúcnosti, strach z toho všetkého, čo ste povedali. On ho zničil. On sa len stále tvári, že tu je. On sa len stále tvári, že má tú moc tu vládnuť nad tebou. Možno si tak vyrastal, možno si to mal tak vo svojom živote, možno ťa tak rodičia vychovali a ty si sa bál, ale na akýkoľvek z tých strachov môžeš nájsť v Božom Slove niečo. Môžeš nájsť v Božom Slove to, ako sa máš k tomu postaviť. Ak máš strach napríklad z toho, že budeš mať nedostatok, ak máš strach z toho, že nebudeš mať dosť na to, aby si sa postaral o svoju rodinu, alebo z rôznych iných vecí, prečítaj si Matúša 6. kapitolu. Prečítaj si to, ako Boh vraví, že tým, ktorí hľadajú Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, nijaké dobro chýbať nebude, alebo žalm 23: Pán je môj Pastier, nič mi nechýba, nebudem mať nedostatok. Pretože On ťa chce vyslobodiť, nemusíš mať strach zo smrti. Ja si myslím, že celý ten strach pochádza z toho, že je to strach z toho, že nie sme pripravení. Nie sme pripravení na to, aby sme ho stretli. Myslím si, že nie sme pripravení na to, že by sme sa dnes večer mohli stretnúť s Bohom. Ja som mal veľmi taký zvláštny zážitok pred vyše rokom. Po jednej Strede som išiel domov autom do Lamača a išiel som cez tunel a už som bol myšlienkami doma, som sa tešil na rodinu. A presne v polovici tunela, presne v strede som zacítil ranu. Niekto do mňa zozadu nabúral. V prvom momente som si povedal, že to je hlupák jeden, čo robí. Zrazu som pocítil druhú ranu, tretiu a už som sa točil, dostal som „hodiny“. Zrazu ďalšie auto sa tam ešte nejako kotúľa a som skríkol na Boha, že „Pane Ježišu“, nič viac som nestihol. Nič viac, zrazu sa auto zastavilo, doteraz si to pamätám, to bolo ako vo filme, vystúpil som uprostred tunela, tam presne v strede. Auto zostalo v protismere, oproti boli autá, ktoré išli za nami, ja som vystúpil a myslel som si, že sa mi to sníva alebo čo. Proste to bola taká zvláštna situácia, som sa pozrel na seba, som sa tak chytil, že fakt som celý, pozrel som sa na auto, zistil som, že to je už na vrak, pozrel som sa vedľa, tam druhé rozbité auto, vystúpil z neho pán a pozeráme na seba, že či sme v poriadku, tí ľudia prišli ku nám: „Ste v poriadku?“, za pol minúty tam bola záchranka, pozreli: „Ste v poriadku?“ a my, že „Hej, nič nám nie je, vôbec nič“ a oni, že to nie je možné, každá nehoda takáto, čo sa stane v tuneli, tak už tu niekoľko ľudí zomrelo, mali minimálne vážne zranenia. Nič sa nám nestalo, fakt. Neskôr som sa dozvedel, že do nás nabúral nejaký sfetovaný mladý muž, ktorý mal zadržaný vodičák a nemal ani svoje auto, ktoré nebolo samozrejme ani poistené a ja som si uvedomil, že „Bože, bol som takýto kúsok od smrti“. Do nás vpálil asi v 150-ke. Ja som si to vôbec nevšimol, to bol okamih. Nestihol som nijako zareagovať, nič. Vracal som sa z krásnej akcie, naozaj veľmi dobrá Streda, pamätám si na to a sme sa modlili za ochranu a Boh ma ochránil a to bola sekunda. Ešte 2 dni potom som chodil a hovorím si „Bože, ja som mohol byť už u Teba. Bol som pripravený? Som pripravený? Nebojím sa toho?“ A vtedy som si povedal, že tie strachy, ktoré mám: strach z budúcnosti, strach z toho, čo sa deje, strach z toho, čo hovoria tí a tí, som si povedal, že Pane, chcem veriť odteraz, chcem žiť tak, že ten strach nebude viac ako to, čo hovoríš ty. A chcel by som sa teraz modliť, aby sme my, kresťania, ten strach, ktorý je v nás, a obzvlášť, veľmi sa mi tak tlačí do mysli to, že my muži sme takí, že máme strach z toho, ako vyriešime veci, ako s mnohými mužmi som sa rozprával, s priateľmi, s veľmi dobrými priateľmi som sa rozprával a mnohí mali z nich strach z toho či budú úspešní, či budú mať úspech, či zarobia peniaze. Ja sa chcem modliť za to, aby tento strach odišiel preč. Pretože keď zajtra napríklad prídeš do školy a budeš mať skúšku, prvá vec, čo sa stane, je tá, že budeš najprv nervózny, to je normálne, a možno dostaneš strach, vtedy si povieš, že nemusím sa báť. Ježiš nepovedal, Božie Slovo nevraví, že my nepôjdeme údolím smrti, ale Božie Slovo vraví: „Keď pôjdem údolím smrti, nemusím sa báť.“ Božie Slovo nikde nevraví, že ťažké veci sa nestanú, Božie Slovo nikde nevraví, že som nemohol havarovať, Božie Slovo nikde nevraví, že ma nestretnú ťažké veci, ale vraví, že keď sa budú diať, strach mať nemusím. Prečo? Pretože ten, ktorý vládne strachom, prehral. Ten, ktorý nás tým ovládal.
Koľkí z vás sa báli priblížiť k Bohu, keď ste vo svojom živote cítili hriech? Prečo sme sa báli priblížiť k Bohu? A deje sa to znovu a znovu a ja som to znovu zažil. Prečo sa bojím prísť k Bohu, keď vo svojom živote cítim, že som niečo nespravil správne? A On tam nie je s palicou, On čaká ako dobrý Otec. Ten strach môže odísť. A tak isto to môžu byť strachy, ktoré sú naozaj také fóbie, strach z pavúkov, z tmy, z výšky, z čohokoľvek. Boh to môže zobrať. Boh mi zobral ten strach z tmy. Ja som sa veľmi bál z tmy, ľudia. Boh to zobral. Bál som sa neznámeho.
Drahý Pane, dávam ti toto všetko, o čom sme tu dnes rozprávali. Pane viem, že pre mnohých z nás, alebo pre niektorých z nás to neprinieslo nič nové, ale viem, že viacerí z nás zažívame strach v živote, zažívame strach, ktorý nevieme prečo ho máme, máme strach o to, čo je v našich životoch, máme strach o našich blízkych. Pane, ty si nás pozval do toho a dal si nám do našich životov milosť, aby sme mohli žiť tak, že čokoľvek sa bude diať v našich život, môžeme sa spoľahnúť na Teba. Môžeme sa spoľahnúť, že môžeme žiť v dôvere v Teba, pretože ty si Boh, ktorý sa staráš, ty si ten Jahve Jireh – Boh, ktorý sa stará. A to nemáme byť my, ktorí sa máme postarať. Pane, tá sloboda, tá spása, ktorú si nám dal, ktorú nám dávaš, je dar. Je to zadarmo. Je zadarmo a nemusíme nič platiť, pretože už je zaplatené. Je dokonané a my nemusíme nič viac pridávať. Už si dostal niekedy nádherný dar? Niečo, čo ťa naozaj veľmi potešilo? Už si dostal niekedy niečo zadarmo? Viete, ja som presvedčený, že ak sa rozhodneme kráčať v čo najväčšej dôvere v Boha, akú mu len vieme dať, akú mu len vieme zveriť, že nás bude ťahať stále viac a bližšie k sebe a bude brať z našich rúk postupne jednu, druhú barličku, tretiu, o ktoré sa opierame a bude zamykať tie zadné dvierka. Bude ich zamykať. On chce byť jedinými zadnými dvierkami pre nás. On nechce, aby sme si niečo nechávali bokom, teraz to neber nejako ekonomicky. On nám chce dávať každý deň čerstvú mannu. On dal Izraelitom čerstvú mannu na ten deň. Ak si niekto nazbiera viac ako by dokázal spotrebovať, na druhý deň sa už nedala jesť. To neznamená, že Boh chce, aby si žil v chudobe alebo aby si žil na hrane. Boh chce, aby si sa vedel spoľahnúť na Neho. On ťa bude chcieť prevádzať skúškami, ale aj takým rastom. Naučí ťa niečo, potom ťa naučí znovu niečo, potom ťa naučí znovu niečo, aby ťa neučil žiť v dôvere dieťaťa, Božieho dieťaťa. Ak chceš, modli sa teraz so mnou. Otče zober nás, zober nás Pane, možno to dnes nie je pre každého, možno sme tu niektorí, ktorí chceme sa postaviť a ísť za Tebou, ktorí Ti chceme odovzdať toto všetko, čo dnes sme si sem priniesli. Chceme ti to odovzdať so strachom, že čo sa stane. Chceme ti to odovzdať so strachom, čo sa stane a chceme ti Pane povedať: Bojíme sa, ale chcem ti dôverovať. Chceme ti dôverovať ohľadom našej budúcnosti, chceme ti dôverovať ohľadom toho, čo si pre nás pripravil, chceme ti dôverovať a vykročiť, chceme, aby si si to všetko vzal, pretože ty máš právo dať, máš právo vziať, chceme ti dať Pane náš plán so životom. Pane posilni našu vieru, posilni našu dôveru. Pane, keď svet na mnohých miestach kričí ako je zle, my chceme počúvať teba a tvoj hlas a nechceme vstupovať do tohto roku ako vstupuje svet, ako sa veľmi bojí, ako bude zle, aké budú problémy, ale chceme vstupovať Pane v dôvere v teba, chceme sa Pane spoľahnúť na teba. Vždy si ten správny plánovač, ty si ten, ktorý to nachystá. Amen.
Michal Steiner
© Spoločenstvo Martindom
