Ako budovať spoločenstvo – Spoločenstvo Martindom

Mať modlitebné spoločenstvo je veľmi dôležité pre duchovný rast a duchovnú formáciu. Nie je žiadna iná voľba ak chce človek duchovne rásť. Najväčším požehnaním potom, čo nájdeme Ježiša je nájsť brat brata a sestra sestru, s ktorou môžeme hlbšie zdieľať svoj život. Je to súčasne pomoc v boji proti telu, svetu a diablovi.

Hovoríme o skupinkách. Prečo ich máme? Veľké modlitebné stretnutie aj liturgia svätej omše môžu byť veľmi neosobné. Ľudia prídu, modlia sa, spievajú, vypočujú si prednášku či kázanie a odídu. To je samozrejme veľmi dôležitý prvok rastu, ale keď chceme rásť, potrebujeme menšie modlitebné skupiny, kde sa ľudia môžu hlbšie zdieľať.

V Sk 2,46 Písmo hovorí, že prví kresťania chodili do chrámu, tam načúvali apoštolom a spolu sa modlili, ale potom sa schádzali po domoch, kde lámali chlieb a mali spoločenstvo. Je to teda veľmi dôležité, rozdeliť sa do malých skupín a stretávať sa verne týždeň čo týždeň. Nemôžete poznať dav ľudí osobne. Zoberte si napríklad Ježiša: slúžil zástupom, ale vybral si dvanástich a prelial do nich svoj život a oni poznali Ježiša veľmi dôverne a potom sami získavali ďalších učeníkov. Mnohí kresťania si myslia, že cieľom Cirkvi je získavať ľudí pre Krista; je to však hlbšie. Cirkev má Ježišovi získavať učeníkov. Učeník je človek, ktorý chce byť v každej oblasti života ako jeho Majster. Učeníctvo je pre nás niečím veľmi dôležitým k rastu.

Aký je účel skupiniek?

1) budujú našu vieru a prispievajú k nášmu spoločnému rastu povzbudzovaním a tým, že si tam navzájom zdieľame vieru a Božiu múdrosť. Môžeme tam diskutovať o tom, čo sme počuli pri modlitebnom stretnutí, alebo kázaní v kostole a pozeráme sa, ako to môžeme prakticky uviesť do svojho života. Je tu aj fakt, že sa zodpovedáme jedni druhým. Vydávame si účty. Lebo ľudia prídu na stretnutie či do kostola, vypočujú si kázanie či prednášku, možno sa im to páči, ale dva dni potom ako sa stretneme a opýtali by sme sa aké bolo to vyučovanie, sú prekvapení a premýšľajú, pretože to Božie slovo vliezlo jedným uchom dnu a druhým von. Vôbec o sebe navzájom nevieme, čo sa deje v našich životoch, koľko kto z tej pravdy pochopil a dokázal aplikovať. Jeden vedúci sa nemôže starať o 30-40 ľudí. Tu vidíme, že duchovný rast je veľmi pomalý a ľudia nerastú k zrelosti. Toto zdieľanie sa nás núti premýšľať o rôznych veciach a preto rastieme. Keď si len píšeme poznámky a necháme ich v zošite, naveky to tam ostane. Ale keď viem, že o 4 dni neskôr budeme na skupinke o tom diskutovať, som nútený sa k tom vrátiť a preštudovať si to. To je úžasná pomoc, vedie ma to stráviť to Slovo a aplikovať ho do života, aby to pomohlo mne i súrodencom. Ďalej je skupinka miestom, kde sa môžu vyjasniť problémy a nepochopenie z vyučovania. A iba z toho miesta, kde rastieme v jednote a vzájomnom povzbudzovaní, láske, rastieme v Kristovi, iba odtiaľto môžeme vyjsť a slúžiť druhým.

2) Skupinky nám pomáhajú rásť k láske, vzájomnej úcte a službe. Učíme sa pomocou vzťahov a pestujeme nový životný štýl. Kresťanstvo nie je len niečo ako: ja a Ježiš – to nefunguje. Hneď ako prídem k Pánovi Ježišovi, chce ma vteliť do svojho Tela. A ako v ľudskom tele je dôležitý každý úd, ak jeden nefunguje, trpí celé telo, tak aj tá skupinka pomáha formovať Kristovo telo. V skupinke získavam pomoc, povzbudenie, ale tiež napomenutie od bratov a sestier. A toto prináša zmysel a rast na mojej ceste s Ježišom.

3) Na skupinke mám odvahu zdieľať aj moje slabosti a boje a moji súrodenci mi v tom pomôžu, modlia sa za mňa, posilnia ma a pôjdu so mnou. A ak mám odvahu zdieľať svoje zápasy s druhými, oni sa ma po čase opýtajú: ako sa ti darí, ako ti to ide, je nejaké víťazstvo, či ťa to ešte stále obťažuje? Keď Pán Ježiš hovoril podobenstvo o rozsievačovi, nie každý mu rozumel. A apoštoli, pretože boli s Ním v užšom kruhu, mali odvahu sa ho na to opýtať a On im to vysvetlil.

4) Tvoje dary z talent, ktorými ťa požehnal Boh, sa v skupinke vynesú na povrch a ty tu máš slobodu ich použiť a rásť v nich. V malej skupinke je omnoho jednoduchšie užívať jazyky, či dar proroctva, či sa modliť za uzdravenie, a táto sloboda sa neskôr prenesie do väčších zhromaždení. A aj vedúci má prehľad aké dary sa medzi ľuďmi objavili. Toto poznanie môže priniesť do riadiaceho tímu, aby sa o tom vedelo a mohli tých ľudí postaviť do služby.

SKUPINKA NIE JE:

1) Nie je miesto, kde jeden dáva prednášky a ostatní počúvajú. Kde je 1-2 experti a ostatní sa snažia získať odpovede na svoje otázky.
2) Nie je to debatný krúžok kde každý prednesie svoj názor a bude na ňom trvať a druhým dokazovať, že ich názory sú zlé a iba ja mám ten najsprávnejší.
3) Zloženie by malo mať 7-10 ľudí, nie menej, max. 12.

Na skupinke musí byť vedúci a asistent. Aká je úloha vedúceho?

1) Vedúci je poverený ako dozor nad skupinkou a dáva pozor, či je dochádzka pravidelná. (Smiech). Je to ten, čo prináša tému diskusie, vedie ju a trošku koriguje, je zodpovedný za všetku činnosť skupinky a dáva pozor ako to funguje.

2) On alebo ona sú osobne zodpovední za každého člena skupinky a jedenkrát za dva týždne sa s nimi osobne stretne, kým príde čas, že sa dokáže otvoriť pred celou skupinkou, lebo nie je zo začiatku možné, aby sa otvoril viac ako jednému či dvom ľuďom. Preto je vedúci skupinky takým osobným pastierom a stará sa o teba. A preto je skupinka taká malá, aby bol čas, aby sa vedúci mohol osobne stretnúť s každým členom a porozprávať sa o jeho osobných problémoch.

Preto ak si vedúcim takej skupinky, musíš byť úplne oddaný Ježišovi, ale aj im, oni sú tvojou prvou prioritou. Toto je prístup, ktorý mal Ježiš k svojej skupinke. Po svojej službe ich bral bokom a dával im ďalšie vyučovanie, dával im svoj život. Toto robila aj prvá cirkev a preto rástla a silnela, my sme to dnes stratili a preto dnes Cirkev trpí. Každú nedeľu chodíme do kostola a sme si cudzincami, vôbec sa navzájom nepoznáme. Bratstvo a sesterstvo, spoločenstvo tu úplne chýba.

Preto sa s ľuďmi musíme stretávať zvlášť a zdieľať sa omnoho hlbšie, aspoň raz za 14 dní. Pozor, vedúci tu nie je na to, aby tu panoval a niekam ľudí tlačil. Jediné, čo má robiť je ukazovať na Božie Slovo a navrhovať to, čo si myslí, že Pán pre tohto brata či sestru chce a musí im dať slobodu, aby sami robili svoje rozhodnutia. Každý z nich je sám zodpovedný za svoje rozhodnutia. Vedúci za nich nerozhoduje.

Vedúci skupinky musí mať Ježišove srdce a myseľ. Prichádza, aby bratom a sestrám slúžil. Musí k nim mať veľkú lásku, byť k nim pripútaný, pozdvihovať ich k Pánovi v modlitbe. Vedúci skupiny sa musí pozerať na súrodencov v skupine ako na súčasť vlastnej rodiny, nielen ako na členov skupinky. Duchovný rast a povzbudzovanie bratov a sestier je preňho na prvom mieste.

Niekedy je treba si urobiť oddelené stretnutia, zvlášť muži/mladíci a zvlášť ženy/devy. Prečo? Pretože muži majú iné problémy ako ženy. A rozhodne nebudeme mať slobodu zdieľať svoje vnútorné boje (i intímne) pred ženami a naopak. Ďalšie veľké nebezpečenstvo: pretože sme ľudia a sme slabí, tak miesto toho, aby sme sa sústredili na Pána, sústredíme sa na druhých. Potom sa skupinka veľmi rýchlo rozpadne na dvojice. Aby sa to nestalo, majte aj oddelené stretnutia, pretože takto majú viac spoločného na zdieľanie.

Hlavným účelom skupiniek je hlboko a úprimne sa zdieľať so svojim životom. Ak sa ľudia takto stretávajú, mali by mať na to silný dôvod, pre nás je tým magnetom, čo nás spája Ježiš. Stretávame sa preto, aby sme prehĺbili svoj vzťah k Nemu a aj našu skúsenosť s Ním, preto všetko naše zdieľanie aj diskusie by mali smerovať k Ježišovi. Toto je úlohou skupinky.

Vedúci tam nepanuje, len vytvára podmienky a zaistí, aby skutočne každý mal priestor sa vyjadriť a niečo povedať, najlepšie je, keď vedúci sám povie svoj názor ako posledný, lebo keď začne on, mnohých tým ovplyvní, nedá im slobodu mať svoj názor. Nie je tu priestor pre nejakého tichého pozorovateľa. Vedúci sa musí na stretnutie v modlitbe pripravovať a za súrodencov sa tiež pravidelne modlievať. A podľa toho s čím sa ľudia zdieľajú, vedie modlitbu za jednotlivých ľudí, za ich problémy.

Vedúci skupinky sa pozerá tiež na to, kto tam má dar vedenia, či predpoklady k vedeniu, pretože naše skupinky porastú k zrelosti len do takej miery, v akej medzi nami Boh vzbudí vedúcich. Preto vedúci nie je na to, aby priľnul k svojej pozícii a držal sa jej ako kliešť, ale pozoroval súrodencov, hľadal a skúmal, či majú určité dary a dával možnosť, aby prevzali jeho úlohy. Jeho prianím je, aby jeho členovia mohli mať svoju vlastnú skupinku. Pretože ak Pán privedie do skupinky po určitej dobe ďalších členov, musí sa rozdeliť a vytvoria sa ďalšie skupinky.

Vedúci sa musí pripraviť na skupinku aj tým, že študuje, aby bol pripravený na otázky a schopný odpovedať na problémy a riešiť ich. Nemusí vedieť všetko. Vedúci si musí uvedomiť, že čokoľvek je mu ľuďmi zverené alebo na skupinke zdieľané, je prísne dôverné a on to nemá s nikým rozoberať. S jednou výnimkou, v prípade, že brat alebo sestra so mnou zdieľa nejaký problém a ja si skutočne neviem rady, potom idem za tým, kto je nado mnou, s kým ja zdieľam svoj život a jedine za tou osobou, kto má viac skúseností a múdrosti pre ten prípad a jedine jemu to poviem a jedine tam hľadám ďalšiu radu a múdrosť.

Ak niekto k vám príde s týmto a dáva vám podmienku: Ja ti to poviem, ale nehovor to nikomu, musíš povedať: Prepáč, ale musíš mi dať dovolenie, ak ja si nebudem vedieť rady, že to poviem tomu, kto je nado mnou, ak nechceš toto prijať, tak mi, prosím ťa, svoj problém nehovor.

Aký je zmysel tohto asistenta? Tým účelom prečo tam je, že:
– on sa učí. Ten vedúci si pripravuje niekoho, kto môže prevziať jeho miesto, zaúča ho do vedenia
– vedúci často nemá čas, aby bol osobne partnerom pre všetkých členov skupinky pre zdieľanie, aby osobne pastoroval všetkých členov skupinky. V tom prípade, ak je asistent dostatočne zrelý, môže pomôcť pastoráciou polovice ľudí.
– pre vedúceho je to tiež úžasná ochrana pred panovačnosťou, pred pocitom, že ja mám odpoveď na všetko, pred pýchou. Je v tom veľké zázemie, keď mám brata, s ktorým môžem konzultovať svoje rozhodnutia, pretože veľmi často Boh bude hovoriť skrze neho. To ma drží v pokore a zabraňuje to vyvyšovaniu sa.

Členovia skupinky
Zásady:

1. OTVORENOSŤ:
Musím uznať, že Boh ma priviedol práve medzi tie sestry a bratov a On ma tam chce formovať a viesť ma ku zrelosti skrze nich. Preto ja musím otvoriť svoje srdce a byť otvorený všetkému, čo sa deje v skupinke. Toto presne znamená, že musím otvoriť svoj život, byť ochotný otvoriť ho pred súrodencami. Vzájomné otvorenie nebude automatické, pretože sa ešte dobre nepoznáme. Máme potom trochu strach: čo si o mne pomyslia. Toto je miesto, kedy vedúci musí udať tempo skupiny. Ak tam sám vedúci vystupuje s prehnaným sebavedomím, že v jeho živote je už všetko vyriešené, žiadne problémy, tak potom zablokuje ostatných, nebudú sa zdieľať. Ale ak vedúci bude úprimný a otvorí nám svoj život, ukáže nám svoje problémy a boje, potom si členovia povedia: on je ako my a otvoria sa veľmi rýchlo. Toto nám pomôže chodiť vo svete – ako hovorí Písmo. A chrániť sa pred telom, svetom a diablom.

2. DÔVERNOSŤ:
pre členov skupinky platí, že čokoľvek sa tam dôverného preberá, zdieľa, je jedine pre vás. Samozrejme, dobré veci, ktoré prinášajú slávu Pánu a povzbudenie, tie môžeme zdieľať s inými, ale to negatívne, to je len pre vás. Pretože akonáhle vás bude nejaký člen podozrievať, že neviete udržať tajomstvo, už sa neotvorí a celý účel skupinky bude narušený. Viete, ako hovorí apoštol Jakub: Jazyk je ten najslabší úd tela, ktorý nevieme ovládať, ktorý je na tom najhoršie. A preto sa musím znovu a znovu rozhodovať a mať úctu k Pánovi týmto spôsobom a ku svojim bratom a sestrám a povedať: to, čo ste mi povedali, nebudem s nikým zdieľať.

3. NASADENIE:
Idem do toho: ”Ak chcem, aby tá skupinka rástla, aby som i ja rástol, musím sa plne nasadiť do života tej skupinky, musím sa tam odovzdať.” To znamená, že napríklad moja dochádzka tam nemôže byť ovplyvňovaná mojimi citmi: Dnes cítim, že by sa mi chcelo, tak idem a keď sa mi nebude chcieť, tak nepôjdem. Len veľmi zriedka, keď sa stane niečo veľmi vážne alebo veľmi dôležité, tam môžem nebyť. Pán vždy hľadá našu vernosť, nie úspech!!

4. PRÍPRAVA:
Vedúci skupinky vám povie jeden týždeň vopred, o čom sa bude hovoriť na ďalšej skupinke, aká bude téma a tak ja, ako člen by som mal prísť pripravený. Mal by som sa modliť za svoju skupinku a študovať tému. Takže prichádzam, aby som dal, nielen aby som dostal. Ako člen skupinky by som si mal vážiť a ctiť vedúceho toho vedúceho, ktorého Pán postavil nad teba. Ak máš niečo v srdci proti nemu, tak to nehovor druhým okolo, lebo budeš tú skupinu rozbíjať, v pokore bež rovno za vedúcim a povedz to jemu. Ak si o tom budeme hovoriť s členmi skupinky, tak podkopávame jeho vodcovstvo tou negativitou a nikdy to už nebude skupinka, akú chce Pán. Behom zdieľania, keď sa rozprávame – nie je to miesto na hádky, nestaviame sa, neútočíme proti názoru druhého. Ak niekto niečo povie, nebudem stále oponovať. Trpezlivo počúvaj názor, ktorý má tvoj brat či sestra a ak máš čas, tak mu môžeš potom vysvetliť svoj.

5. LÁSKA:
To je účel skupinky, ako Ježiš hovorí: Milovať Boha a milovať sa navzájom. Ak sme skutočne podriadení, máme myseľ Kristovu, tak uvidíme, že tá láska bude skutočne rásť. A skutočne, každý z nás môže úprimne povedať: mám tu týchto bratov a sestry, môžem s nimi počítať, oni stoja pri mne. Ďakujem Ti Ježišu, ďakujem Ti za nich. A na tej našej ceste s Pánom to bude úžasná sila.

Stretávame sa 1x týždenne v skupinke. Čo sa tu deje (podrobnejšie):

3 ČASTI STRETNUTIA:
a)Chvála a modlitba.
b)Biblické zdieľanie, diskusia.
c)Zábava, spoločenstvo. To všetko v čase 2-3 hodiny.

Takže v skupinke máte chvíľu na modlitbu, zdieľanie, ale potom je jednoducho čas na relax.

a) MODLITBA, UCTIEVANIE – vedúci má veľmi dôležitú úlohu, pretože on vedie tých ľudí a oni budú nasledovať, napodobovať jeho. Takže spôsob, akým on chváli Pána Boha, by mal byť slobodný, mal by byť sám sebou. Môže chváliť Pána so zdvihnutými rukami, niekedy sa Pánovi radostne spieva, dôležité je vyvýšiť Pána za Jeho veľkosť, lásku a moc. Venujte tomu dostatočný čas, Boha teší naša chvála a my pritom duchovne rastieme do blízkosti Bohu.

b) BIBLICKÉ ZDIEĽANIE, DISKUSIA – Pravidelne čítajte na pokračovanie nejakú časť Písma a rozoberajte, čo vám to hovorí do života. Každého určite osloví aspoň jeden verš. Stačí ho aj prečítať. Vedúci si musí tú kapitolu dopredu preštudovať a v modlitbe popremýšľať nad diskusiou. Čo tu Boh hovorí pre život? Pán hľadá vašu vernosť. Niekedy je potrebné aby vedúci pripravil vyučovanie na určitú tému. Ak si spočiatku netrúfa sám, môže si niekoho pozvať, ale nemá to byť teologická prednáška, ale slovo do života. Buď verný a uvidíš, že budeš mať zrazu potrebu skutočne študovať Božie Slovo. Pretože ty musíš živiť to stádočko a tým porastieš v chápaní Božieho Slova a budeš ich môcť kŕmiť.

Ak ale v tento moment môžeš dať len toľko, daj toľko. Nehovor si: Musím byť ako nejaký známy kazateľ a hovoriť hodinu. Daj tú trošku, ktorú máš. A pretože si dal, Boh ti dá viac. Takto porastieš: dávaj, dávaj … A keď tú pravdu dávaš ďalej, ona porastie aj v tvojom srdci. Pamätaj: BOH SA DÍVA DO TVOJHO SRDCA. Miluješ tých ľudí, ktorí prichádzajú do skupinky? Staráš sa o nich, máš o nich záujem? Túžiš po tom, aby boli uzdravení, zocelení? Musím vedieť, že aj keby som bol vynikajúci rečník, keby Boh nehovoril v tej chvíli, to moje slovo nemá žiaden účinok. Často si myslíme: sú to moje schopnosti a plynulosť mojej reči, ktorá je účinná. Je to presne pravý opak: je to Boh. A Pán samozrejme očakáva, že s týmto budem zodpovedný a budem sa pripravovať. A On potom môže požehnať i to málo a úžasným spôsobom sa dotkne ľudí.

Môžete v malej skupinke rozhodnúť, že budete spolu študovať napr. jeden z listov apoštola Pavla alebo evanjelium alebo žalm. Takže kým sa stretnete, rozhodnete sa, o čom budete nabudúce hovoriť, aby ste mali niečo, čo budete študovať a pripravovať si behom týždňa. Musí tam byť ale i čas pre osobné zdieľanie. Vedúci môže proste klásť otázky (aj inými slovami): ako si porástol vo svojom vzťahu k Pánovi? – ako si bol verný svojmu životu modlitby, ako sa ti darí v modlitbe? Aké máš praktické skúsenosti za posledný týždeň s Pánom? Lebo ak skutočne kráčaš s Ježišom, vždy máš niečo.

c) ZÁBAVA, SPOLOČENSTVO – uvariť si čaj, normálne sa porozprávať. Priniesť niečo pod zub a baviť sa. Pretože kresťanstvo, to nie je len neustále niečo duchovné. Ježiš išiel na svadbu. Bol pozvaný na večeru niekam a išiel. Takže sa musíme naučiť uvoľniť sa jeden pred druhým a hovoriť o normálnych záležitostiach nášho života. A Pán vás takto bude zjednocovať, budete si bližší. Normálne sa baviť, čo sa deje v škole, doma, atď. – to je tá zábava, spoločenstvo.

ORGANIZOVANIE SKUPINY

Musí tam byť vedúci, ale má okolo seba skupinku bratov a sestier, taký vedúci tím, ktorí majú spolu s ním za tú modlitebnú skupinu zodpovednosť, rozhodne nie jeden človek, ktorý robí všetko. Záleží to na veľkosti tej skupiny – ak máte 10 ľudí v skupine, tak traja z nich budú v tom vedúcom tíme. 20 – 30 ľudí, 6 -7 vedúcich v tíme.

Kto by mal byť v tíme vedúcich? 1. Sú to tí, ktorí skutočne preukazujú oddanosť a vernosť tomu spoločenstvu. Boh im požehnal dary a vodcovstvo, majú schopnosti vedúcich. Musíš sa skutočne modliť a rozlišovať, kým vyberieš ľudí do tej skupinky. Ak to nebudú vhodní ľudia, budú sa neustále medzi sebou hádať a bojovať, bude veľmi ťažké dokonca sa ich zbaviť. Je dobré napr. povedať: Prijímame ťa do vedúceho tímu napr. na 6 mesiacov alebo na rok. A potom sa znovu modlite a rozlišujte, kto z nich by mal pokračovať. Po nejakom čase všetci z nich ako keby odstúpili a znovu rozlišujete, kto by tam mal ostať a pokračovať a kto nie. Títo všetci ľudia by už pred tým mali vedieť, že majú čas a sú k dispozícii pre tú modlitebnú skupinku, že majú čas byť vo vedúcom tíme.

To nie je vec prestíže, to neznamená, že ja som lepší ako ostatní. Vodcovstvo v poňatí Ježišovom je, že ten vedúci prichádza slúžiť, sú to služobníci tej skupinky. Ten vedúci tím sa stretáva zvlášť raz za týždeň, aby sa modlili spolu a rozlišovali, čo Pán chce robiť na tej modlitebnej skupinke, kam ich vedie, kto povedie modlitbu, kto celé stretnutie, kto bude mať vyučovanie, slovo, kto zariadi miestnosť – všetky praktické detaily. Ale snažte sa zamestnať koľko ľudí je len možné v službe skupinke. Ak niečo praktické pre tú skupinku robím, mám pocit, že tam skutočne patrím, keď tam prichádzam a len pasívne sedím, tak nemám pocit, že je to moje vlastné. V tých väčších skupinách majú tím zdravičov – niekoľko ľudí, ktorí stoja pri dverách a zdravia ľudí, ktorí prichádzajú, zvlášť keď prídu noví, ukážu im kde si môžu sadnúť a tak. Môžete si zariadiť svoju vlastnú knižnicu, kde si požičiavate knihy, pretože tie sú drahé. Jeden sa stará o označenie, iný o police, iný o spevníky…

Ako sa tak asi vedie také modlitebné zhromaždenie?

Vedúci má veľkú prácu na začiatku, musí nejako pozdvihnúť ich ducha k Bohu, musí im pomôcť, aby zložili náklad svojich starostí na Pána Ježiša, vyvýšiť Ježiša v ich strede a ukázať na Neho, hovoriť im: ”Hoď svoju starosť na Pána, odlož to, buď teraz slobodný pred Ním a očakávaj od Neho niečo.” Vždy uznaj, že bez Ducha Svätého, bez Ježiša nemôžeš urobiť vôbec nič a preto hneď na začiatku Ho tam pozývaj do vášho stredu a vyber vhodné piesne k tomuto začiatku.

Potom prejdete ku chválam, znovu vyber vhodný úsek z Písma, ktorý bude motivovať ľudí ku chválam. Nie je moc dobré, keď spievame pieseň, potom nič a zase pieseň – keď je to presekávané. Opakujte trebárs celú tú pieseň, zvlášť tie kratšie, pretože keď prvýkrát spievaš, prechádza to mysľou, až druhýkrát to prechádza do srdca. Musí to byť citlivé.

A teraz prichádza chvíľa na uctievanie. Znovu pripomeň ľuďom tú svätú Božiu prítomnosť, že Boh je hoden našej chvály, chce naše uctievanie, túži po ňom a veďte ich k uctievaniu v Duchu Svätom, k modlitbe v jazykoch.

A po tejto chvíli uctievania – najprv v piesňach, potom v jazykoch, potom nechajte ticho. A potom povzbuďte ľudí, aby sa otvorili tomu, čo by im chcel povedať Pán. Ale pamätajte: TO NIE JE KÁZANIE. Pán ti môže dať na srdce nejakú časť Písma a tak ty vystúpiš a len ho prečítaš, to je všetko. A zase vedúci ma nechať ľuďom čas, aby to nejako prijali. A potom znovu sa otvoriť ďalšiemu slovu. Dve, tri stačí, preto vedúci musí riadiť (viesť) tento čas. Ak to nie je miesto z Písma, môže to byť i myšlienka, ktorú ti Pán kladie na srdce. Slovo povzbudenia, nádeje, napomenutia. Tieto slová by mali byť zapisované a potom neskôr ten papier vziať na stretnutia vedúceho tímu.

Po chvíli načúvania prichádza majú byť modlitby za rôzne potreby ľudí – kto čo má ťažké. Nevenujte sa len jednému človeku, občas sú ľudia, ktorí všetko ovládnu len svojimi problémami. Tomu treba zabrániť. Potom sa prihovárajte za potreby iných – vašich blízkych, farnosť, nejakú službu, ktorej sa venujete… Celá modlitba potrebuje byť vyvážená – chvály a uctievanie, prosby aj príhovory, ale nechajte sa viesť Duchom Svätým – niekedy skupinka len chváli a ďakuje Bohu, pretože prežívajú veľkú vďačnosť. Ale nemali by to byť len samé prosby. Vedúci musí byť citlivý.

Potom je na rade biblické zdieľanie alebo vyučovanie. Povzbuďte ľudí, aby si na tieto stretnutia brali svoj zápisník a urobili si poznámky. Prečítajte pasáž a nechajte 7 min ticha na meditovanie. Prečítajte to ešte raz a potom postupne hovorte. Každý by sa mal zdieľať. Keď nič nevie, nech prečíta verš, ktorý sa ho dotkol, alebo ktorý nechápe. Potom sa uzavrie piesňou.

Toto je taký všeobecný priebeh, ale buďte otvorení Duchu Svätému. Môže sa stať, že už pred chvíľou uctievania Pána bude chcieť, aby ste prosili napr. za uzdravenie ľudí. To neznamená, že vedúci pôjde a bude vkladať ruky na všetkých ľudí, pretože dar uzdravovania je v každom kresťanovi: Všetci, ktorí ste chorí, nech sa posadia, ostatní vstanú, zhromaždia sa okolo nich a budú na nich vkladať ruky a modliť sa za uzdravenie. Vy ako vedúci ich k tomu vediete. Ďakujete Pánovi za to, čo robí skrze tých ľudí. Niekedy pred časom uctievania vás Pán vedie k modlitbe príhovoru, kde jedni druhých povznášate k Pánovi, modlíte sa za svoju dedinu, mesto. Môže tam byť krátka doba príhovoru. Veľmi často po takomto stretnutí prídu ľudia pre zvláštnu modlitbu, potrebujú ju. Takže by ste si mali aj takto slúžiť.

Pretože v skupinke budú rôzne typy pováh, budú tu rôzne problémy.

Rôzne typy ľudí:

1. Zhovorčivý – čo robiť s takouto osobou? Keď som ja vedúci skupinky, tak musím zaistiť, že každý bude mať príležitosť sa zdieľať, každý bude mať priestor niečo povedať. A ak nedáte pozor, tak tá ukecaná osoba bude ovládať celé to stretnutie a vo väčšine prípadov budete mať aspoň jedného takého. Dajte si pozor, nech to nie ste vy sami. Bez toho, že by ste ho urážali, jednoducho povedzte: tak nech teraz niekto iný povie svoj názor. Povedzte mu trebárs hneď na začiatku: ”Dnes budeš len počúvať a na záver urobíš hodnotenie.” On sa bude cítiť dôležitý, ale musí počúvať, čo je pre neho veľmi ťažké. A ak sú v tom kecaní vytrvalí, potom mimo tej skupinky im povedzte, že to nie je dobré. (Pamätajte si, že ako vedúci nemáte nikdy nikoho napomínať pred ostatnými). A keď budete spolu, s láskou mu povedz: ”Pozri, ty zaberáš veľa času so svojim zdieľaním i keď hovoríš dobré veci. Ostatní tiež potrebujú mať svoj čas a priestor.” A týmto spôsobom ho privediete k zmene.

2. Tichý – druhý extrém, vôbec nič nepovie. Tu zase s láskou, bez nejakého nátlaku, dávať konkrétnejšie otázky tomu človeku, aby vedel, na čo odpovedať. Aby bol nútený niečo povedať, zdieľať sa. A ak zistíte, že je to nejaký vážnejší problém, že to pretrváva, tak potom si toho človeka vziať bokom a možno bude potrebovať aj vnútorné uzdravenie. A povzbudiť toho človeka, aby sa cítil rovnocenný a rovnako dôležitý ako ostatní.

3. Neistý – pretože si je neistý sám v sebe, keď sa ho na čokoľvek opýtate, vždy povie: ”Ja neviem.” Bojí sa urobiť chybu. A tak sa ho snaž povzbudiť konkrétnejšou otázkou: ”Ako sa toto vzťahuje k tvojmu konkrétnemu životu?”
Položte mu otázku na ktorú sa nedá odpovedať iba ”áno” alebo ”nie”.

Častosť:

1x týždenne má byť modlitebné stretnutie a aspoň 2 hodiny. Neustále trvajte na presnosti, ľudia musia prísť včas, v tom momente, kedy začnete mať pravidelne oneskorenie, pretože čakáte na nejakých ľudí, povzbudzujete všetkých, aby prichádzali neskoro. Musíte začať včas i keď tam všetci nie sú. I keby tam bolo pár ľudí, začnite.

A neskôr ich znovu povzbuďte ako vedúci a znovu im povedzte, prečo majú chodiť včas. Keď idete do kina, určite prídete včas a nie o pol hodinu neskôr. Ak máš schôdzku so svojim dievčaťom či chlapcom, budeš tam o polhodinu vopred. A ak budeš mať niekde stretnutie, určite si zaistíš, aby si prišiel včas, tak prečo nie pre Ježiša – Pána pánov, Kráľa kráľov? A tiež je dôležitá vec: ako vedúci musíš neustále smerovať ľudí k Ježišovi a zdôrazňovať im: Sem neprichádzate kvôli mne, kvôli ostatným, ale kvôli Ježišovi. Inak veľmi ľahko môžete začať lepiť ľudí na seba a nie na Pána. A keď odídu, tak zrazu už nemajú Pána vo svojom živote.

Možno niektorí máte malú skupinku, kde je málo ľudí, tak nestrácajte odvahu, to porastie, môžete prežiť krásne chvíle pri modlitbe (3 ľudia môžu krásne spievať). Máte tú chvíľu uctievania, načúvania Pánovi, zdieľania Jeho slova. Hovoríte o časti z Písma, trebárs 10 minút a potom máte čas spolu sa zhovárať, priviesť niekoho, nejakého nového člena. Som si istý, že Božia láska sa ho dotkne. Preto musíte vynaložiť nejaké úsilie a pozvať nových na modlitebné stretnutie. Evanjelizovať je naša povinnosť, preto pozývajte svojich priateľov, pozývajte ich znovu, strávte s nimi nejaký čas behom týždňa, kedy im poviete svoje svedectvo. Ježiš za nich zomrel, Duch Svätý sa ich dotkne a oni sa stanú časťou tej skupinky. Takto vaša skupinka porastie. Ak vy nepôjdete a nepozvete ľudí, nikto nepríde. Aj keby to bola len hodina, keď dáte do toho život, keď pozvete Ducha Svätého, tak Boh tam bude pracovať.

Môžete začať v malom, hoci len dvaja z vás môžu začať svoju skupinku. Ak budete verní v malom, Boh vám dá veľké veci. Vezmi si jedného brata či sestru a rozhodnite sa, že sa každý týždeň zídete, budete sa zdieľať o živote a modliť sa spolu. A majte to bremeno evanjelizácie, to, že budete túžiť po tom, priviesť druhých k Ježišovi. Veďte ich k pokániu, ku viere v Ježiša. Modlite sa pre nich o krst Duchom Svätým. Učte ich prijať dary Ducha, aby po nich túžili. A takto Boh pridá ďalších členov k vašej skupinke.

Takže nemusíte strácať odvahu, Duch je vždy s vami, aby vám pomohol. Hlavná vec je: mám chcieť priviesť druhých k Ježišovi, mám túžiť priviesť druhých k Nemu. Ak túto túžbu nemáš, tak pros Boha, nech ju vloží do tvojho srdca. To všetko je dielo milosti, dielo Ducha Svätého v našich životoch. A uvidíš, keď budeš dávať a žehnať druhým, budeš sám naplnený. Požehnanejšie je dávať než brať, hovoril Pán. A preto len tú trošku, čo si sa už naučil, hneď daj druhým. Je to taká dobrá skúška, test toho, ako ti leží na srdci Božie kráľovstvo. Pretože dobrá správa je vždy niečo, čo sa má zdieľať.