Zvelebovanie a oslava Pána
Spoločné modlitby sú nenútený spôsob, ako povzbudiť ľudí k spontánnej modlitbe. Na jednej strane prinášame chvály a ďakovné modlitby, vyznania, prosby a orodovania, na druhej strane nám Duch Svätý zjavuje a sprítomňuje Božiu lásku a vedie nás v modlitbe. Zdôrazňovanie modlitby ako bezprostredného rozhovoru s Bohom pomáha ľuďom vyjadrovať sa jednoducho a úprimne, namiesto toho, aby sa modlili tak, aby sa to páčilo ostatným. Keď spoločenstvo začína určitým časom zvelebovania a oslavy Pána, skupinka si viac uvedomí Božiu prítomnosť. Ľudia sa uvoľnia a úprimne očakávajú na Pána.
Päť dôležitých pravidiel pre dobrý čas spoločných modlitieb:
1. Modli sa nahlas, aby ťa mohol počuť každý člen skupinky.
2. Modli sa krátko, to znamená najviac dve alebo tri vety.
3. Modli sa vždy len za jednu vec.
Skupinka by sa mala v modlitbe najprv vysporiadať s jednou vecou a až potom pristúpiť k ďalšej veci. Podriaďujte sa vedeniu Ducha Svätého. Každý sa môže modliť tak často, ako chce. Keď sa niekto chce modliť za štyri veci, má sa modliť štyrikrát a tak umožniť ostatným, aby sa medzitým mohli tiež modliť. Počúvajte jeden druhého.
4. Modli sa jednoducho. Hovor s Bohom, akoby si hovoril s niekým iným: uvoľnene, úprimne a otvorene.
5. Vo chvíli ticha načúvajte Duchu Svätému.
Príklad: “Otče, ďakujeme ti za Máriu. Prosíme ťa, daj jej opäť dobrú prácu. Požehnaj ju Pane. Amen.”
Cieľom spoločnej modlitby je usmerňovaná a predsa spontánna modlitba, ktorej sa zúčastňuje každý člen skupinky.
Zvelebovanie a oslava upriamuje našu pozornosť na samotného Boha. Spočíva v tom, že Boha chválime a vzdávame mu úctu jednoducho preto, Kým je. Chválou uznávame Božiu veľkosť a moc, uctievaním velebíme jeho svätosť, lásku a milosť zotrvávame v jeho prítomnosti. Ďakujeme Mu za to, čo všetko urobil – v našich vlastných životoch, i v životoch iných – uznávame tým jeho dobrotu.
Velebenie a oslava je priblížením sa k Bohu skrze vieru v Ježiša. Je vďakyplným a bázneplným uvedomením si jeho prítomnosti, keď sa zídeme v jeho mene (Mt 18,19). Je naším rozhodnutím, či chceme Pána zvelebiť a oslavovať, alebo nie. Biblia nás však k tomu neustále nabáda (napr. Ž 96,7-9; Ž 113; Ž 135,1-3). Boží ľud bol vyvolený k zvestovaniu jeho dobrodenia (1Pt 2,9). Zvelebovanie a oslava vyjadruje pravú chválu a oslavu našich úst (Hebr 13,15). Boh rád počúva našu chválu a velebenie. V Žalmoch je množstvo povzbudení, aby sme chválili Boha, a to nielen ako jedinci, ale aj spoločne (Ž 149,1). Boh chce počuť našu chválu a velebenie!
Ježiš povedal o uctievaní Boha niečo veľmi dôležité: prečítaj si Jn 4,24. Všemohúci Boh hľadá tých, ktorí ho budú uctievať, musí sa to však diať v súlade s Jeho požiadavkami. Aby to tak mohlo byť, musíme byť stále naplnení Duchom Svätým a žiť úprimne a pravdivo v každej oblasti nášho života. Žiť vo svetle – to je tak, aby sme nič z toho, čo žijeme, konáme a myslíme nemuseli skrývať. To bude “opravdivé uctievanie”.
Keď v skupinke velebíme a oslavujeme Pána, je nutné myslieť na:
1. Vedúci môže viesť spev, dať voľný priebeh modlitebnému spoločenstvu, stanoviť istý čas na tiché zamyslenie sa, alebo aj povzbudiť ku hlasitému velebeniu a oslavovaniu. Vo všetkom ale musí byť citlivý na vedenie Ducha Svätého.
2. Cieľom kresťanského velebenia je upriamenie sa na Boha. Preto sa máme vystríhať všetkého, čo by odvrátilo skupinku od sústredenia sa na Ježiša. Zvelebovanie má vystihovať reakciu celej skupinky na pôsobenie Ducha Svätého. Vedúci má v tejto oblasti konať múdro, jemne a starostlivo. Musí dbať, aby počínanie jednotlivca nerušilo pri velebení a oslavovaní skupinku ako celok.
3. Pri speve musí vedúci dbať na to, aby bol k dispozícii text, alebo musí mať istotu, že každý z ľudí danú pieseň pozná. Keď nemôže spev viesť sám, vopred k tomu niekoho ustanoví.
Skupinka by si mala viesť modlitebný zoznam. Je potrebné si ho čo najskôr zostaviť. Do tohto zoznamu každý člen skupinky uvedie jednu dôležitú prosbu. Počas týždňa sa každý člen skupinky denne modlí za uvedené prosby.
Tieto prosby zostávajú na zozname dovtedy, kým nebudú vypočuté. O vypočutí prosieb alebo o novom vývoji situácie sa na skupinke povie pri nasledujúcom stretnutí. Skupinka poďakuje Bohu za vypočuté modlitby a dotyčná osoba do modlitebného zoznamu uvedie novú prosbu.
Môžete si urobiť modlitebnú reťaz: podľa zoznamu mien sa celý týždeň jeden člen modlí za druhého. Na stretnutí sa ho opýta na jeho potreby a tie prináša v osobnej modlitbe pred Pána. Je to dobrý prostriedok na zblíženie sa navzájom.
1. Kedy sa prvotná cirkev spoločne modlila? (Pozri Sk 2,42; Sk 4,24-31; Sk 6,6; Sk 12,5; Sk 12,12; Sk 14,23; Sk 20,36; …)
……………………………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………………………………
2. Vymenuj päť pravidiel spoločnej modlitby:
……………………………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………………………………
3. Čo sa môžeme naučiť o velebení a oslavovaní z nasledujúcich miest Biblie? (Ž 33,1; Ž 40,4; Ž 96,2-3; Ž 117,1-2; Ž 149)
……………………………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………………………………
4. Ako máme uctievať Boha? (Jn 4,24)
……………………………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………………………………
5. Používanie piesní pri velebení a oslavovaní má pri najmenšom dva dôvody. Prvý, aby sme velebili Pána. Aký je druhý dôvod?
……………………………………………………………………………………………………………………………
……………………………………………………………………………………………………………………………
Domáca úloha:
1. Sk 4,23-37
2. Sk 9,1-31
3. Sk 10
4. Sk 12
5. Sk 19,1-22
6. Rim 15
7. 1Kor 14
