„… zúčastňovali sa na lámaní chleba… deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb…“ (Sk 2,42, Sk 2,46).
Za slávením Eucharistie sa skrýva potreba prežívať a vidieť svoju závislosť od obety Pána Ježiša Krista a závislosť od jeho tela.
Keď sa ovečka zúčastňuje na bohoslužbách v chráme, uvedomuje si a prežíva spolupatričnosť s Kristovým telom, ktorým je jeho cirkev.
„Tak ako telo je jedno, ale má mnoho údov, a ako všetky údy tela sú jedno telo, aj keď je ich mnoho, tak je to i s Kristom. Lebo my všetci… boli sme jedným Duchom pokrstení v jedno telo a všetci sme boli napojení tým istým Duchom“ (1Kor 12,12-13).
„Ako je v jednom tele mnoho údov a nie všetky majú rovnakú úlohu, tak aj my, aj keď je nás mnoho, sme jedno telo v Kristovi a jeden druhému slúžime ako jednotlivé údy“ (Rim 12,4-5).
„On je hlavou tela – totiž cirkvi… on má prvenstvo vo všetkom“ (Kol 1,18).
„Všetko položil pod jeho nohy a ustanovil ho za zvrchovanú hlavu cirkvi, ktorá je jeho telom…“ (Ef 1,22-23).
„On je hlava, z neho rastie celé telo pevne spojené kĺbmi, navzájom sa podopierajúcimi, a buduje sa v láske podľa toho, ako je každej časti dané“ (Ef 4,15-16).
(Pozri aj Ef 5,23-30.)
Prítomnosť na bohoslužbách človeku umožňuje lepšie chápať tajomstvo Krista a cirkvi (Ef 5,32) a napĺňa ho zvláštnym pocitom bezpečia, keď čelí úkladom tohto sveta.
Naplnenie tejto potreby
Je veľmi dôležité, aby celá skupinka mala možnosť často prežívať túto sviatosť spoločne. Pri slávení Eucharistie ľudia zvláštnym spôsobom zakúšajú jednotu s Kristovým telom. Nielenže ju prežívajú, ale ju aj sami demonštrujú. Tu sa prehlbuje chápanie jednoty Kristovho ľudu, významu a dosahu Kristovej obety, ceny a moci jeho krvi, ale aj ohavnosti ľudského hriechu.
Kontakt s Božím ľudom napĺňa ovečku vedomím spolupatričnosti s Kristovým telom. Vo svojom malom spoločenstve prežíva spolupatričnosť s malou rodinou Božích detí, vytvára tu blízke vzťahy. Pri Eucharistii však ide o vedomie spolupatričnosti s gigantickým telom Pána Ježiša, ktorého súčasťou je miestna farnosť.
Na stretnutí skupinky je veľmi potrebné vyučovať o bohoslužbách a sviatostiach, aby sa liturgia vo svojej bohatosti prežívala hlbšie a nestala sa pre ľudí nepochopiteľnou či prežívanou povrchne a jednostranne.
Dôležité je aj to, aby vaše vzájomné vzťahy boli stále vo svetle, preniknuté úprimnosťou a láskou – iba potom budú pre vás spoločné bohoslužby veľkým požehnaním.
Použitá literatúra:
Jiří Dohnal: Příručka pro vedoucí skupinek. Logos 1992. (Upravené.)
