Život farnosti alebo siete skupín, do ktorej skupinka patrí, sa odohráva na viacerých rovinách. Sú to veľké bohoslužobné nedeľné zhromaždenia, biblické vyučovania, detské biblické stretnutia, masové evanjelizácie, stretnutia vedúcich skupín, domáce skupinky, rôzne semináre, duchovné cvičenia, stretnutia mládeže, prípravy na manželstvo atď. Jednou z najdôležitejších vecí je domáca skupinka, a to preto, že tu je pokrytá najväčšia časť oprávnených potrieb každého človeka. Niektoré z týchto potrieb sa na inej rovine života nedajú uspokojiť vôbec, niektoré iba čiastočne. Keď bude skupinkám prikladaný náležitý význam a venovaná náležitá starostlivosť, stanú sa aj bohoslužobné stretnutia veľkou a krásnou oslavou.
Dokonalé a pravé uspokojenie potrieb Božích detí môže poskytnúť jedine Boh.
Aby to mohol pre ľudí uskutočniť, ty ako vedúci musíš Bohu uvoľniť miesto. Daj mu väčší priestor vo svojom vlastnom živote aj v živote skupinky. Urob ho stredom svojho života a stredom celej skupinky. Urob najdôležitejším jeho.
Ty sa môžeš stať iba jeho nástrojom. Keby si sa snažil Boha nahradiť, dosiahol by si iba zdanlivé výsledky. Napríklad v skupinke bude mladé dievča, ktoré túži po láske muža. Spoznala ich už mnoho, ale ani jeden jej túžbu nenaplnil. (Veď žiaden jej nemohol dať to, čo sám hľadá!) Ale jej budúci manžel sa môže stať nástrojom Božej lásky, ktorá ju konečne uspokojí. Pokiaľ jej však bude dávať iba svoju lásku, tak ju to neuspokojí.
Rovnako ovečky v skupinke majú určité legitímne potreby, ktoré však nemôže naplniť ani vedúci, ani žiaden iný človek. Títo sa môžu stať iba Božími nástrojmi. Dôležité je len jedno: ustúpiť Bohu, aby mohol konať. O potrebách ovečiek sa hovorí v Skutkoch apoštolov Sk 2,41-47:
„Oni prijali jeho slovo a dali sa pokrstiť; a v ten deň sa pridalo asi tritisíc duší. Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu a Pán každý deň pridával k ich spoločenstvu tých, ktorých povolával k spáse.“
Okrem toho, že je tu opísaný život prvej Cirkvi a prvých domácich skupiniek, sú tu vymenované tiež základné potreby každej Božej ovečky.
1. Zúčastňovať sa na učení
Na stretnutí skupinky by malo byť vyučovanie. Forma môže byť rôzna – kázanie, vyučovanie, svedectvo, skúsenosti z akcie… závisí to od tvojho obdarovania. Potreba, ktorá za tým stojí, je hlad po poznaní Boha. Ovečka potrebuje spoznávať nové veci o Bohu. Nemôže žiť len z toho, čo sa o ňom dozvedela doteraz. Potrebuje ho spoznávať stále nanovo. A má na to právo.
Naplnenie tejto potreby
Nedá sa tu určiť žiadna forma, pretože každý vedúci je obdarovaný inak. Či už budeš kázať, alebo učiť, alebo vydávať svedectvo, malo by to byť praktické. To znamená, že zvestované slovo má viesť ku konkrétnym záverom, zisteniam alebo rozhodnutiam. Pri svojej príprave maj na mysli cieľ – nasýtiť hlad po poznaní Boha.
Aby si mohol o Bohu hovoriť zasvätene a vierohodne, musíš ho dobre poznať a stále s ním niečo prežívať. Túžba po tomto ťa povedie k Božiemu slovu. Budeš ho študovať, premýšľať o ňom a aplikovať ho do všetkých možných situácií vo svojom živote, a tak sa ti stane zjavením.
Aby tvoje slovo na stretnutí skupinky nebolo iba sprostredkúvaním informácií o Bohu, ale zjavovaním Boha, ty sám najprv potrebuješ mať zjavenie o tom, aký je Boh a jeho charakter, aké sú jeho spôsoby a cesty, myslenie, plány… Toto človek získava štúdiom a aplikáciou Božieho slova v osobnom živote a spočívaním pri Pánovi.
Ak ovečky dostávajú len sprostredkované informácie, potom žijú iba plochý, povrchný život, pretože v nich nie je budovaný samostatný osobný vzťah k Bohu. Takíto kresťania sú stále ako deti, ktoré sa boja urobiť krok bez svojich rodičov.
Tvoje slovo by ich malo povzbudzovať, aby žili nový život. Malo by ich utvrdzovať, že sú nové stvorenia, že je v nich Duch Svätý. Malo by im ukazovať, kto sú a akí sú v Kristovi Ježišovi, budovať ich dôveru v Božie slovo. Malo by ich povzbudzovať a viesť k životu vo svätosti, čistote a posvätení. Toto všetko maj na mysli pri príprave.
Tu je malý príklad, ako môžu byť ľudia povzbudení v novom živote: Budeš opisovať, ako si mal strach vydávať niekomu svedectvo o Kristovi. Pretože si to naozaj prežil, tvoje slovo bude živé a ľudia uvidia, že máš rovnaké problémy ako oni. Ak budeš môcť zakončiť svoje svedectvo tým, že si v Kristovi premohol strach a zvíťazil si nad ním, pomôže im to uveriť, že so strachom možno skoncovať.
Pestuj si Boží pohľad na ovečky v skupinke – chci ich vidieť tak, ako ich vidí Pán. Budeš vidieť obe strany ich života – to, aké sú teraz pred Bohom, i to, aké budú, keď ich Boh povedie ďalej. Budeš vidieť, s čím práve zápasia – napríklad s lenivosťou, pýchou či onániou -, a uvidíš to preto, aby si im mohol slúžiť. Budeš však mať aj iný pohľad, nadčasový, ktorým uvidíš, kam ich Boh chce priviesť. Potrebuješ mať oba pohľady, pretože inak by si ich mohol začať odsudzovať a tvoja práca v skupinke by sa stala samoúčelnou a povrchnou. Budeš im len hovoriť: „Toto nesmieš, toto musíš“ a nebudeš schopný motivovať ich.
Boží pohľad na ovečky ti Boh dá počas pravidelných príhovorov za ne.
Ak na stretnutí skupinky dlhodobo chýba vyučovanie (slovo), začne sa „variť vo vlastnej šťave“.
V živote jednotlivcov sa to prejaví vlažným alebo nijakým vzťahom k Božiemu slovu. Výsledkom budú vlečúce sa problémy v osobnom živote, spoliehanie sa na človeka, pretrvávajúca duchovná nezrelosť – detstvo, alebo skôr zakrpatenosť, neschopnosť trvalejšej a zodpovednejšej služby, preberanie spôsobov tohto sveta, laxný postoj k hriechu a zatemnený pohľad naň, nemotivovanosť a nemotivovateľnosť.
Použitá literatúra:
Jiří Dohnal: Příručka pro vedoucí skupinek. Logos 1992.
