Nie pijan: Grécke spojenie vyjadruje „ten, ktorý vysedáva pri svojom víne“, alebo „odovzdaný vínu“. Samozrejme tu nejde o absolútnu abstinenciu, ale o zákaz opilstva. Nie je možné, aby mal vedúci skupinky problémy s alkoholom. Voči pitiu a opilstvu nemôžme pripúšťať žiadnu benevolenciu. Písmo hovorí, že alkohol nesmieme požívať rovnakým spôsobom, ako pohania – hľadať v ňom radosť a veselie. (Pozri Ef 5,18; 1Pt 4,3; Rim 13,13)
Nie bitkár: Iné slová, ktoré to vyjadrujú: „útočník“, „bojachtivý, bojovný, agresívny, vyzývavý“, „násilný“. To sa dá posúdiť podľa toho, ako jednáš s ľuďmi, ktorí zmýšľajú inak, ako ty – či už vo veciach náboženských, alebo svetonázorových. „Spravodlivosť Božiu hnevom nepresadíš.“ (Jak 1,20) Ako sa správaš pri styku s ľuďmi, ktorí s tebou nesúhlasia, protirečia ti, alebo aj útočia, aby vyvolali konflikt? Necháš ich dohovoriť? Dokážeš mať láskyplný prístup? Vieš byť milý aj na takýchto ľudí? (Pozri Prís 12,18; Prís 16,32; Prís 18,13)
Mierny: „vľúdny“, „jemný, ohľaduplný – pozorný“, „zdržanlivý“, – toto všetko pri jednaní s ľuďmi, najmä na skupinke. Miernosť nie je utiahnutosť z obavy, aby sme sa niekoho nedotkli. Ani dobrota nie je benevolencia voči hriechu v mene lásky či pokoja. Mierny človek je rozhodný v Božích veciach. Keď nastane v skupinke hádka, vie rázne zasiahnuť, ale nekoná ani nehovorí v hneve, ani vznetlivo, ale vľúdne. Keď vidí hriech je rozhodný a jednoznačný, keď napomína, nie je nahnevaný, ale mierny a čo najviac nestranný. Flp 4,5: „Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom…“ (Pozri Prís 15,1, Prís 15,18)
Nie neznášanlivý (hádavý): „svárlivý, hašterivý“. Nejde o to, že sa nikdy nedostaneme do sporu, (Ef 4,26 – „ak sa hneváte, nehrešte…“), ale ide o to, ako sa pri tom správame. Vedúcim nemôže byť ten, kto si myslí, že má pravdu vždy iba on. Človek sa háda preto, že chce presadiť seba, alebo svoju pravdu. Môže nastať situácia, kedy naozaj pravdu má, ale chce ju presadiť za každú cenu. Chce, aby ju druhí uznali, vnucuje ju a vtedy už nekoná v láske. A keď nekoná v láske, nekoná ani v pravde, pretože Ježiš je Pravda aj Láska. Opakom hádavosti nie je úslužnosť či poddajnosť a ústupčivosť, ale umenie vypočuť si iný názor so zaujatím a snahou porozumieť – Jak 1,19: „Každý človek nech je pohotový k počúvaniu, ale pomalý k reči a pomalý do hnevu.“ Tiež sem patrí umenie vysloviť svoje názory jasne a jednoznačne a pritom ponechať poslucháčom slobodu prijať ich, alebo odmietnuť alebo skritizovať.
Ani chamtivý: „bažiť po niečom“, „nie milovník peňazí, slobodný od lásky k peniazom“. V Amplified Bible je uvedený význam, ktorý to zahŕňa: „nenásytný po bohatstve a pripravený dosiahnuť ho aj pochybnými cestami“. Istým spôsobom to vyjadruje aj slovo „zištnosť“. Tu ide o naše motívy. Bažíš po tom, aby si bol uznávaný a vynikal, alebo chceš slúžiť – až tak, že si to druhí ani veľmi nevšimnú? Chceš si vyliečiť pocity menejcennosti tým, že ťa budú ľudia uznávať a rešpektovať, alebo chceš rešpektovať a uznávať ty ich? Chceš, aby Duch Svätý asistoval tebe, alebo chceš asistovať ty Jemu, s vedomím, že výsledky a sláva bude prisúdená Jemu?
Dávať sa dá aj zištne, aj keď to môže vyzerať veľmi čisto. Hrať sa to dá aj pred sebou samým, preto potrebujeme usvedčovanie od Ducha Svätého, aby sme boli od týchto vecí čistí. Nesmieme dávať (či dary, či službu) ani za dobrý pocit (kvôli dobrému pocitu). Tvoja pravica nemá vedieť čo robí tvoja ľavica. (Pozri Mt 6,1-5)
Nesmieme sa hnať za peniazmi a majetkom tak, že sa nezastavíme ani pred obchodovaním nečistými spôsobmi. Majetok nás nesmie vlastniť – ani túžba po ňom.
Použité z knihy: Jiří Dohnal: Příručka pro vedoucí skupinek; Logos 1992.
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
