Aby bola tvoja služba úspešná a plodná, musí byť tvoj charakter cibrený. V 1Tim 3,2-7 sú popísané kritériá kladené na vedúceho v cirkvi. Slovo „biskup“ nebolo vo vtedajšej dobe chápané tak ako dnes, preto môžeme tento citát použiť ako kritériá vedúceho. Vedúci vedie najmä príkladom svojho života. Tento text nie je vlastne žiaden „vyšší štandard“, takýto by mal byť každý kresťan – iba „schopný učiť“ a „nebyť novoobrátenec“ sú špeciálne požiadavky na nového vedúceho. Písmo nám nestanovuje nedosiahnuteľné ciele, keď nám hovorí, že máme byť svätí a dokonalí (Mt 5,48 a 1Pt 1,16) – znamená to, že sa to dá. Každý z nás je však na tejto ceste niekde inde. Vedúcimi môžu byť iba tí, ktorí tieto nároky spĺňajú aspoň v určitej miere a usilujú sa v nich rásť. Ak teraz zistíš, že niektorú z požiadaviek nenapĺňaš, neklesaj na mysli – dozvedel si sa to preto, že Boh chce na tebe v tejto veci pracovať! Dôležité je, aby si ho nechal v sebe pôsobiť a budovať tvoj charakter. Zdieľaj sa o tom aj s ľuďmi vo vašej skupinke a popros o úprimnú pomoc a príhovorné modlitby.
1Tim 3,2-7:
„Biskup musí byť bezúhonný, muž jednej ženy, triezvy (striedmy), rozvážny, slušný, pohostinný, schopný učiť, nie pijan ani bitkár, ale mierny, nie neznášanlivý(hádavý), ani chamtivý, musí dobre viesť svoj dom a deti držať v poslušnosti a v celkovej mravnej čistote. Veď kto nevie viesť svoj dom, ako sa bude starať o Božiu cirkev?! Nemá to byť novoobrátenec, aby nespyšnel a neprepadol diablovmu odsúdeniu. Musí mať aj dobré svedectvo od tých, čo sú mimo, aby neupadol do opovrhnutia a do diablovho osídla.“
Bezúhonný: Vzhľadom na verš 7 ide asi o to, aby bol bez výčitiek zo strany cirkvi – tu konkrétne tých veriacich, ktorí môžu tvoj život objektívne posúdiť, pretože sú ti blízko. Jedná sa o trvalo oprávnenú výčitku – zotrvávanie v nejakom hriechu, závislosti, hneve…
Muž jednej ženy: Ak si v manželskom stave, podmienkou pre službu je stopercentná vernosť partnerovi. Týka sa to aj myšlienok a predstáv spôsobených tvojou vlastnou fantáziou, alebo prichádzajúcich ako pokúšanie od diabla. Každé oddanie sa sexuálnemu potešeniu mimo partnerský vzťah je hriechom. Máme mať svoju myseľ pod kontrolou Ducha Svätého a v tejto oblasti máme žiť v posvätení. Neznamená to, že nám žiadne sexuálne pokušenie na myseľ nepríde, ale my môžeme a dokážeme takéto veci v Ježišovej moci odmietať a nevpúšťať si ich do mysle. Veľmi často však my sami nechávame svoju myseľ a oči otvorené kadečomu, nechránime sa dosť ostražito pred týmito (i „nevinnými“) útokmi. (Pozri Rim 12,2, 2Kor 11,3, Ef 4,17-18, Ef 4,23, 1Jn 2,16, Mt 5,29, Mt 6,22-23, Ž 119,37) Ak si slobodný a nerozlíšil si zatiaľ, že tak máš ostať, vedz, že tvoj budúci partner chodí niekde po svete, alebo okolo teba a aj keď ho ešte nepoznáš, máš mu byť stopercentne verný.
Triezvy (striedmy): Ide tu o fyzický spôsob žitia. O tvoj spôsob stravovania sa, obliekania, o spôsob odpočívania – jednoducho nie je možné, aby vedúci trpel obžerstvom, nemiernosťou v pití, či zábave, neprimerane sa obliekal (márnivo, vyzývavo, poburujúco…), alebo trpel závislosťou na práci, či naopak lenivosťou. Musíš vedieť dobre využívať čas – na prácu, odpočinok, zábavu i spánok. S časom treba dobre hospodáriť. (Ef 5,15-17, Kol 4,5) „Využívať čas“ neznamená robiť čo najviac vecí, ale robiť iba tie, ktoré robiť máme, pretože to odo mňa chce Boh. Keď hovoríme „Už som to nestihol, neostal mi na to čas,“ nehovoríme pravdu – alebo sme to robiť nemali, alebo sme namiesto toho robili niečo iné, čo sme robiť nemali. Boh nám vždy dá čas i schopnosti na úlohy, ktoré nám dal. My si však priberieme všetko možné a potom nestíhame, chodíme neskoro, sme zábudliví, nespoľahliví, vyčerpaní a nesústredení. Nie sme takto veľmi príťažlivým príkladom služby, preto je dôležité aby sme raz za čas rekapitulovali, čo robíme, napísali si všetko na papier a odrezali tie činnosti, ktoré nenesú ovocie.
Použité z knihy: Jiří Dohnal: Příručka pro vedoucí skupinek; Logos 1992.
