Prečo hovoríme o Božej výzbroji? Je to jednoduché: pretože sa nachádzame v duchovnom boji. Nie v boji na fyzickej rovine, proti zlým ľuďom či nepriateľom, pretože to by sme nepotrebovali duchovné zbrane. Na to by nám stačili poriadne svaly alebo pár silných kamarátov a nemali by sme problémy. Nás však čaká boj nie proti ľuďom – telu a krvi –, ale proti kniežatám a duchovným mocnostiam – démonom. Potrebujeme zbrane, predovšetkým preto, lebo sami by sme v tomto boji nikdy neobstáli. Pretože tieto mocnosti sú silnejšie, múdrejšie, inteligentnejšie, nemali by s nami nijaký problém. Preto nás Písmo vyzýva, aby sme si obliekli Božiu výzbroj. Musíme si vziať niečo nadprirodzené, aby sme mohli poraziť silnejšieho nepriateľa. Nedeje sa to automaticky – „Som kresťan, tak mám Božiu výzbroj.“ Písmo vyzýva: „oblečte si Božiu výzbroj“. Čaká sa tvoja aktivita, musíš niečo urobiť, nespadne to z neba.
Niekto si povie: „Ja som poctivý, skromný kresťan, ja nebudem mať žiadne boje.“ Nie je to však tak. Každý, kto vstúpil do Krista, už má na sebe jeho uniformu a tým je zaradený do jeho vojska, ktoré bojuje proti mocnostiam zla. Keď diabol zbadá tvoju uniformu, vie, že si jeho nepriateľ, a bude s tebou bojovať. Problémy nebudeš mať len vtedy, ak si totálne vlažný kresťan, ktorý sa o nič nesnaží, len sa občas búcha do pŕs, že je kresťan. Ak si taký, určite nebudeš mať problémy, pretože diabol ťa už má a nemusí s tebou bojovať. My, čo sme sa vydali za Kristom, však vždy narazíme na duchovný boj. Keď sa obráti manžel, manželka ho neraz ide zničiť a naopak. Ten, kto sa obráti k Bohu a odovzdá mu svoj život, aby ho Boh viedol, určite vstúpi do duchovného boja.
Efezanom 6, 17: „Vezmite si prilbu spásy a meč Ducha.“ Tieto dve zbrane spolu úzko súvisia, pretože meč dokáže používať iba odvážny človek a odvážny je len ten, kto má prilbu spásy. Solúnčanom 5, 8: „Vezmite si na seba prilbu nádeje na spásu.“ Jedna vec je prilba spásy a druhá prilba nádeje na spásu. Ukážeme si, ako spolu úzko súvisia. Kniha múdrosti 5, 18: „Oblečie si ako pancier spravodlivosť, ako šišak (prilbu) si nasadí pravdivý (spravodlivý) súd.“ Uvidíme, ako s tým súvisí táto spravodlivosť. Zo skúseností zrelých kresťanov vieme, že väčšina duchovných bojov sa odohráva v mysli, v hlave, preto ju musíme mať dobre chránenú. Keď Pavol opisoval túto výzbroj, bol vo väzení a mal vojakov pred očami, preto dobre opisuje ich uniformu. Tak ako on vieme, že väčšina bojov sa odohráva v hlave, preto musíme mať špeciálnu ochranu mysle, inteligencie, zmýšľania.
Vojenská prilba mohla byť kožená a pokrývala celú hlavu až dozadu, alebo kovová, a to buď z bronzu, alebo zo železa. Nikdy nebola z medi, pretože meď je poddajná. Táto prilba bola veľmi pevná, takže sa nedala prebiť mečom. Dala sa preťať len ťažkou sekerou alebo kladivom. V tej dobe sa používali aj takéto zbrane a ten, kto mal túto prilbu na hlave, mal veľmi veľkú výhodu, pretože kým sa na neho niekto zahnal ťažkým kladivom, už mohol byť dávno mŕtvy. Táto prilba mala zvnútra jemnú výstelku, aby netlačila alebo aby vojak odolal nárazom. Okrem toho chránila aj nos a občas i oči.
Súvisí to s tým, že tvoj život s Kristom musí veľmi ovplyvňovať aj to, ako sa pozeráš na svet. Nielen to, že sa dokážeš nepozerať na veci, ktoré sú hriešne, ale i to, že sa dokážeš pozerať na veci Božími očami. Preto je to prilba, ktorá zakrýva celú hlavu.
Spása sa týka večného života. Znamená to byť zachránený, vyslobodený. Grécke slovo pre spásu má význam „záchrany“, akoby vytiahnutia z vody. Keď Ježiš dakoho uzdravil, povedal mu, že je spasený, zachránený. Máme tu teda širší význam. My to vzťahujeme len na to duchovné, ale spása znamená oslobodenie, záchranu, vytrhnutie od Zlého… Je dobré, keď vidíme, že to zasahuje do každej oblasti nášho života – fyzickej, duševnej, duchovnej –, teda do nášho modlitbového života, manželského života, do financií. Do tohto všetkého Boh hovorí a chce upraviť našu myseľ, aby chápala všetky tieto veci a riadila sa podľa nich. Toto je teda spása, ale v tom najdôležitejšom význame je to večný život. Život, ktorý môžeme žiť už tu.
Nasadiť si prilbu spásy znamená dať si na svoju myseľ čosi, čo ti hovorí, že si spasený. Spása znamená predovšetkým večný život a kresťan by si mal vedieť odpovedať na otázku: „Som spasený? Som zachránený Bohom?“ Tu totiž nastáva duchovný boj v tom najdôležitejšom zmysle slova. Možno často zažívate dačo podobné a hovoríte si: „Ó, čo len so mnou bude, Boh ma možno neprijme…? Čo sa so mnou stane, keď mám takéto hriechy? Boh so mnou nepohne, Boh ma nemá rád. Boh nemá o mňa záujem.“ Alebo si v ťažkej depresii si poviete: „Už ma nikto nemá rád, nikto mi nepomôže.“ To je ten najväčší útok na tvoju spásu, na to, že si prijatý Bohom. Písmo hovorí, že si bol si vytrhnutý z moci tmy, ponorený do Ježišovej smrti a vyzdvihnutý do jeho vzkriesenia (Ef 1-2kap ???, skôr Rim 6, 3-4, alebo Kol 2, 12). Ježiš prišiel k tebe, prebýva v tebe a bude v tebe prebývať, vlial do teba nový život a stal si sa členom Božej rodiny. Neviem, či si niekto z vás uvedomuje, že patrí do tej najelitnejšej rodiny na svete. Je veľa bohatých rodín, veľa slávnych rodín, ale nikto nepatrí do takej dobrej a slávnej rodiny ako ty. A často prichádza pokušenie a Zlý ti hovorí: „To je len obrazné, neber to doslova.“ Začne ti podsúvať sebaľútosť, hovoriť, že večný život nestojí za nič, a ty stratíš vedomie toho vzácneho, čo máš, alebo ťa privedie k tomu, že si začneš hovoriť: „Boh je zlý, trápi ma, ničí ma.“ Veľa ľudí, ktorí naštartovali na ceste za Pánom, má mnoho vlastných predstáv, ktoré sa im nesplnia, a preto sa začnú stávať malomyseľnými. O chvíľu príde satan, boh tohto sveta, a začne im hovoriť, že život s Bohom je samé odriekanie, samé trápenie. „Nemôžeš hrešiť. Čo vlastne z toho máš?“ A podobne. Ľudia zatrpknú a potom nadávajú na Boha. Neraz sa to stane aj tým, čo slúžia Bohu vpredu. Slúžia a slúžia Bohu a druhým, ale strácajú kontakt s Bohom a často skončia v zatrpknutosti voči Cirkvi a blížnym, len preto, že si dobre nenasadili prilbu spásy, ktorú Boh odporúča.
Toto je spása. Sú to veci, ktoré sa netýkajú pocitov ani zážitkov, ale Božieho slova a toho, čo ti Boh hovorí. Keď Boh povie, že ak uveríš a budeš pokropený vodou v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, vstúpi do teba Boží život, staneš sa Božím dieťaťom, členom Božej rodiny, Kristovým spoludedičom, budú ti patriť zasľúbenia – tak je to pravda. Či to prežívaš, či nie, alebo si myslíš, že je to len pre niektorých – nezáleží na tvojich pocitoch. Spása je vec Božej pravdy, toho, čo hovorí Boh. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa píše, že spása je vlastnenie pravdy. A toto je pravda o tebe, pretože Božie slovo je neomylné a hovorí, že si v Božej rodine. Ak si to necháš vyhovoriť, budeš mať vo svojom živote veľké problémy.
Druhý aspekt: List Solúnčanom spomína prilbu nádeje na spásu. Prvým aspektom je, že si sa začlenil do Krista a máš milosť kráčať za Pánom, a druhým je nádej na spásu – nádej v to, že keď skončíš pozemskú púť, Boh si ťa zoberie k sebe, že ti povie: „Poď ku mne.“ Nemáš sa strachovať. V Písme stojí, že sa máme tešiť na druhý Kristov príchod. Keď nastane, začnú sa diať hrozné veci a každý z nás predstúpi pred Božiu súdnu stolicu. Ak sa netešíš na Ježiša, potom nemáš nádej na spásu a bol by si radšej, keby neprišiel alebo keby ešte veľmi dlho čakal. Písmo však hovorí, že sa máš tešiť a radovať sa v deň svojej smrti, lebo Ježiš prichádza za tebou. To je nádej na spásu – a touto nádejou berieme Zlému tú najväčšiu zbraň, ktorú má v rukách. Zlý nás nemôže strašiť ničím väčším, ako je smrť. Keď si dáš prilbu spásy, keď budeš vedieť, kto si, keď naďalej pôjdeš s Ježišom, nebudeš mať strach zo smrti. A Zlý ťa už nemá čím strašiť. Čím by ti nahnal strach, keď jeho najväčšia zbraň sa práve zlomila? Keď príde táto chvíľa, môžeš s radosťou kráčať za Pánom, a preto ti Boh hovorí, aby si si dal prilbu spásy. To znamená mať si Kristovo zmýšľanie. Mať Kristovu myseľ je tá najväčšia prilba spásy. Nedaj si vziať tieto dva aspekty – to, čo si, a to čo s tebou bude.
Božie slovo ťa o tom jasne uisťuje a s tým súvisí aj tretí verš: keď bude Pán bojovať, oblečie si prilbu spravodlivého súdu. Ty totiž pôjdeš na súd a tento súd bude pravdivý, podľa Ježišovej spravodlivosti; podľa toho, či si s Kristom, či máš jeho zmýšľanie, či si spravodlivý, či kráčaš podľa neho.
Veľmi dôležitou vecou je výstelka prilby. Ako som hovoril, veci týkajúce sa spásy sú veľmi tvrdé fakty, či sa ti to páči alebo nie, pretože viera je niečo veľmi tvrdé a jasné, niečo, čo sa týka neviditeľných vecí, neviditeľných prísľubov – bez ohľadu na to, čo sa deje. Preto môže byť niekedy ťažká. Výstelka v prilbe spásy je Božia prítomnosť, lebo keď tvrdo zotrvávaš na týchto faktoch, keď si brániš svoju spásu, keď nedovolíš, aby bola spochybnená, a nedovolíš, aby bolo spochybnené Božie slovo v tebe, tak zakusuješ Božiu prítomnosť. A Božia prítomnosť sa často dá zažiť len uprostred tých najväčších útokov. Dostaneš po prilbe spásy „dobrú pecku“, ale ty tam máš výstelku, ktorou je Božia prítomnosť. Boh k tebe príde a povie: „Neboj sa, ja som s tebou, všetko je v poriadku.“
Spása je dar. Milosťou sme spasení, hovorí svätý Pavol. Jedným z pokušení Zlého je, keď ťa presviedča, že nebudeš spasený, pretože si zlý človek a popáchal si v živote množstvo hriechov. Spása je však z milosti. Boh sa rozhodol prísť k tebe, dať ti vieru a zmazať tvoje hriechy Ježišovou krvou. Máš mu za to ďakovať a viesť radostný život plný Božích skutkov, a nie hovoriť: „Idem si zaslúžiť spásu.“ Spása sa nedá zaslúžiť. To je moderná heréza – kedysi sa v Cirkvi už objavila a nazývala sa pelagianizmus.
Duchovný boj sa teda najčastejšie odohráva v mysli. Neraz to vôbec nie je jednoduché, môžeš sa modliť aj postiť, no boj neprestáva. Musíš sa vedieť postaviť proti útočníkovi, musíš ho vedieť zahnať. Musíš sa vedieť pokoriť a poprosiť svojich priateľov o pomoc. Celé je to o tom, či máme Kristovo zmýšľanie. Máš Kristovo zmýšľanie, máš prilbu spásy – alebo nemáš Kristovo zmýšľanie, nemáš prilbu spásy. Pavol sa pýta, čo nás odlúči od Kristovej lásky. Nič – ani smrť. Ani bolesť, ani utrpenie. Daj si prilbu spásy a povedz si: „Nič ma nemôže odlúčiť od Kristovej lásky.“ Máme moc nad svojou mysľou, ty máš moc nad svojou mysľou, pretože tvoja myseľ je podriadená duchu. „Zbrane nášho boja nie sú telesné. Máme moc boriť nimi hradby, ktoré sa dvíhajú proti poznaniu Boha… Máme moc zaujať do poddanstva každú myseľ, aby slúžila Kristovi“ (2 Kor 10, 3 – 5). Máš moc zaujať svoju myseľ pre Krista, máš moc premeniť ju, keď budeš prosiť Boha. Zmeň svoju myseľ a odídu z nej veci, ktoré ti spôsobujú problémy, neveru, odpadnutie od Boha, úzkosti, depresie, sebaľútosť. Odíde všetko, čo nám bráni kráčať za Pánom. A to je dobrá správa, pretože v Druhom liste Korinťanom sa tiež píše, že satan oslepuje mysle ľudí, aby pochybovali a neuverili. Ty môžeš prichádzať s Božou mocou, môžeš ničiť toto oslepovanie. Môžeš prinášať oslobodenie každej mysli pre Krista.
Maj Kristovo zmýšľanie, buď k nemu pripútaný.
(Pokračovanie.)
Pramene: STOTT, J.: Efezanom. Návrat, Praha 1992.
VÁCHA, V.: Duchovní válka. KMS, 1995.
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.
EARLE, R.: Word Meanings in the New Testament (One-volume edition).
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
