Cirkev vždy odsudzovala rozličné formy venovania pozornosti diablovi. Je chyba, keď sa niekde o tejto téme veriaci nič nedozvedia, ale je správne, keď mu nie je venovaná prílišná pozornosť. Cirkev ho nikdy nespravila ústrednou témou svojho kázania, lebo by prevrátila dobrú správu evanjelia o vzkriesenom Kristovi na posolstvo o strachu zo Zlého. Príliš veľa kázania o Zlom by vyvolalo veľkú sústredenosť na neho a mnohí by mali strach – a to je jeho kráľovstvo. Tam by on získaval pôdu a mohol by pôsobiť. Svätý Ján Zlatoústy (4. stor.) v kázni adresovanej kresťanom v Antiochii povedal: „Zaiste ma vôbec neteší rozprávať vám o diablovi, ale vyučovanie na túto tému mi dáva možnosť poučiť vás o niečom, čo vám bude nanajvýš užitočné.“
A bolo by nešťastným omylom správať sa k tejto otázke tak, akoby bola už história ukončená a akoby vykúpenie už dosiahlo svoju plnosť; akoby už nebolo viac treba viesť zápas – boj, o ktorom hovorí Nový zákon a majstri duchovného života.
Štvrtá časť výzbroje spomínanej v Ef 6, 16 je štít viery, ktorý máme mať vždy. Vojaci tej doby používali dva druhy štítov – ľahký (malý, okrúhly, pripevnený na ľavej ruke) a ťažký. Pavol tu používa výraz pre ten ťažký štít. Opíšeme si ho: bol oválny, veľký – s rozmermi 2,1 x 0,75 m a zakrýval celého človeka. Mal veľkosť asi ako úzke dvere, ktoré dnes používame zvyčajne na komore, na WC a pod. Skladal sa z dvoch vrstiev lepeného dreva, bol potiahnutý plátnom či kožou, niekedy aj obitý kovom. Bol zvlášť vytvorený na to, aby uhasil ohnivé šípy. V tej dobe sa používala veľmi nepríjemná zbraň – šíp namočený do smoly, zapálený a vystrelený. Proti tomuto bol najúčinnejšou ochranou veľký štít. Vojaka takmer dokonale chránil. Pokiaľ sa nevhodne nevystrčil, nebolo možné zasiahnuť ho.
Keď sa akýmkoľvek spôsobom postavíme satanovi na odpor, bezpochyby na nás zaútočí. Je to úplne normálna vec. Medzi kresťanmi sa možno stretnúť s názorom, že je lepšie ničomu, čo sa týka diabla, nevenovať pozornosť, „lebo na teba zaútočí“. Toto sa, žiaľ, často myslí tak, že keby si si dovolil niečo mu spraviť, veľmi zle skončíš. Treba jasne povedať: je absolútne normálne, že na teba nejako zaútočí, a tiež je absolútne normálne a nevyhnutné, že máš vedieť, čo treba urobiť. Takéto útoky ťa okrem iného môžu aj potešiť, keď si uvedomíš, že sú znamením tvojho približovania sa k Pánovi a že diabol nechce, aby si niečo dôležité objavil, a tak postúpil dopredu. Keď priletia šípy Zlého ako útok na teba, treba sa skryť za štít viery.
Ako sa skrývame za štít viery? Vieme, ako vyzeral. Bol ťažký a bolo treba s ním vedieť správne zaobchádzať, správne ho umiestniť.
Jestvujú dva základné druhy viery, jeden z nich nám v boji vôbec nepomôže. Prvý: viera v Boha. Uznávam, že existuje nejaký Boh – snáď aj ten kresťanský – alebo, že je „niečo nad nami“. Ide o vieru typu: „veď ja verí“ alebo: „veď pochádzam z kresťanskej rodiny“. Druhý: viera v Boha v zmysle dôvery Bohu. Spolieham sa na neho a dôverujem mu, pretože ho poznám.
Ten prvý druh viery má aj satan a démoni – a nepomáha im to, trasú sa strachom, ako sa píše v Jakubovom liste (2, 19). Oni vedia, že Boh jestvuje, vidia ho, ale boja sa ho. Je to neosobná viera, vedomie o Bohu; toto však človeku nepomôže, nie je to žiadna ochrana pre život. Satan vie, že Boh je, ale nestal sa jeho priateľom, nemá v neho dôveru.
„Štít viery“ je práve dôvera v Boha môjho života. Istota v Bohu, ktorého poznám a ktorému sa úplne zverujem. Som si istý, že tento Boh ma neopustí. Vyžaduje si to, samozrejme, aby som ho takého poznal, a tak ho musím začať poznávať, musím na tom pracovať. Musím sa učiť spoliehať sa na Boha v každej oblasti a v každej okolnosti života. Dvíhať tento veľký štít viery doslova znamená poznávať Boha, spoliehať sa na neho vo všetkom, čo prežívam, a konať na základe toho, čo povedal. A to aj vtedy, keď nerozumiem tomu, čo sa deje.
Skúsme si zobrať papier a vypísať si prísľuby, ktoré sú v Písme, žiť ich a privlastňovať si ich. Sú tam pre teba – opakuj si ich tak, že do nich dosadíš svoje meno, alebo ich vyslovuj o sebe. „Slovo Božie vo vás zostáva, a tak ste zvíťazili nad Zlým,“ píše sa Prvom Jánovom liste (2, 14). A ty vyznaj: „Slovo Božie vo mne zostáva, a tak som zvíťazil nad Zlým.“ Vyhlasuj tieto prísľuby a svoje práva v ťažkostiach a zlých okolnostiach života. Veci vyzerajú zle, ale aj tak budem konať to, čo poznávam vierou, ba aj keď s tým nie celkom súhlasím. To znamená nepýtať sa: „Prečo?“ alebo: „Prečo práve ja?“ To by bolo reptanie, a nie spoliehanie sa na Pána. Z Písma je úplne jasné, že nás postihnú aj zlé obdobia. Pán sa nikdy nepýtal, či to tak bude, (???, nerozumiem; túto časť by som dala preč, význam to nezmení) jasne hovoril, že to tak bude, že nám bude ťažko. Ale stále máme byť zrnom, ktoré žije a rastie pre neho.
Máme mať istotu o Božej dobrote a vedomie, že jeho plány a vedenie nám slúžia vždy na dobré, aj keď sa to tak nezdá. Veď ani deťom sa nezdá, že trest, zákaz alebo výprask je pre ich dobro. Máme sa spoliehať to, že „všetko slúži na dobré tým, ktorí milujú Boha“ (Rim 8, 28) a že Boh povedal: „nikdy sa ťa nezrieknem, ani ťa neopustím“ (Hebr 13, 5). Znamená to vedieť, aký si Bohu vzácny. Vieš, aký si Bohu vzácny? Odpovedz si. Dôležité je „milovať Boha“ a to je milujúce podriadenie sa Bohu. „Krásny život“ nie je to isté ako „ľahký život“; život je ťažký, ale nádherný, lebo je krásny Božou prítomnosťou.
O takomto štíte platí, že uhasí všetky šípy Zlého, ktorý bude útočiť na myseľ (bude ti podsúvať myšlienky a koncepcie proti Bohu a zvádzať ťa, aby si im veril), na srdce (lebo čo je v ňom, to z neho vyviera), na telo (fyzické i duchovné zdravie), na materiálne zabezpečenie, majetok, financie, najbližších. Jednoducho na akúkoľvek oblasť, ku ktorej sa bude môcť dostať. Štítom viery treba ochrániť všetkých a všetko, za čo ti dal Boh zodpovednosť. My nie sme podrobení týmto útokom – treba zdvihnúť štít a zvolávať Pánovu ochranu.
Čo sú horiace šípy Zlého? Sú to jeho snahy poškodiť nás a tie sa začínajú snahou urobiť človeka malomyseľným – obviňovaním, falošnými pocitmi viny, pochybnosťami, pokúšaním na neposlušnosť, vzburu, žiadostivosť, svojvôľu a strach. Keď sa tieto veci začnú v nás objavovať a ozývať, to prilietavajú horiace šípy Zlého. Vtedy zdvihnime štít viery. Vzývajme Pána. Boh sám je štítom pre tých, čo sa k nemu utiekajú (porov. Prís 30, 5). Vierou utekáme k nemu, aby sme našli úkryt. Vzývajme meno Ježiš, volajme, že on je náš úkryt, v ktorom chceme nájsť záchranu pred týmito vecami.
Viera uchopuje Božie zasľúbenia v čase pochybností a depresií a viera sa tiež chápe Božej moci v čase pokušenia. Viera sa v tomto zozname uvádza dva razy: ako pancier spravodlivosti, viery a lásky a ako štít. Rozdiel je v jej použití. Pancier je viera pre osobnú spravodlivosť a prijatie u Boha. Štít viery slúži na ochranu a zabezpečenie nás samých, ako aj všetkých a všetkého, čo nám Boh zveril.
So štítom viery sa treba naučiť narábať, lebo táto zbraň sa používa aktívne. A občas nás náš veliteľ bude skúšať, či sa vieme vierou chrániť na tých miestach života, ktoré sú často nechránené (keď vojak štít odložil a bojoval inak, mal niektoré časti tela nechránené), a či vieme dôverovať v ťažkých situáciách, aj keď sme v pokušení myslieť si, že nás Boh opustil, a aj keď sa nám nedarí.
(Pokračovanie.)
Pramene: STOTT, J.: Efezanom. Návrat, Praha 1992.
VÁCHA, V.: Duchovní válka. KMS, 1995.
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.
EARLE, R.: Word Meanings in the New Testament (One-volume edition).
“Christan Faith and Demonology”. In: L´Osservatore Romano, English Edition, No. 28, July 10. 1975.
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
