Stoja proti nám rôzne démonské mocnosti a sily zla, aby nás zničili. Najprv duchovne, neskôr fyzicky. Pozrime sa na spoločnosť: vládne v nej smrť v rôznych podobách. Filmy sú plné rozličných spôsobov zabíjania, ľudia v nich sú škrtení, podrezávaní, vešaní… Oslavujeme smrť, akoby sa svetu páčilo, keď druhí zomierajú. Smrť prináša i sex skrze pohlavné choroby ako AIDS, smrť spôsobujú aj vojny, rôzne závislosti, napríklad od drog a pod. Satan pôsobí mnohými prostriedkami. Pavol VI. raz povedal: „Celé spoločnosti padli pod vládu diabla… Sex a narkotiká zabezpečili otvorené dvere pre satanovu infiltráciu do spoločnosti. Jednou z najväčších potrieb tejto doby je ochrana a obrana proti tomuto zlu. Je to satan, knieža tohto sveta.“
Satan a jeho démonské mocnosti sú veľmi rafinovaní. Používajú pravdu, ale iba jej polovicu – polopravdu. Vedia s ňou narábať veľmi šikovne a my, keď nie sme pripravení, naletíme. Preto potrebujeme poznať spôsoby a zbrane satanovho boja, ako aj spôsoby a zbrane nášho boja. Po tom, ako sa Ježiš štyridsať dní postil a tak sa pripravoval na verejnú službu, veľmi zoslabol. Vtedy k nemu prišiel satan. Videl, že je telesne slabý, a myslel si, že to bude jeho slabá chvíľa. Pretože satan nemá telo, nevedel, že keď si telesne úplne vyslabnutý, môžeš byť duchovne oveľa pevnejší. To je cieľom pôstu: získať duchovnú silu a pevnosť. Prišiel k Ježišovi a povedal mu: „Ak si Boh, premeň tento kameň na chlieb“ (Mt 4, 3). Satan dobre vedel, že on je Boh, lebo Ježiš ho stvoril a on prišiel k svojmu Stvoriteľovi. „Skrze neho a v ňom bolo všetko stvorené,“ píše sa v Liste Kolosanom (1, 16). Satanovo „ak“ je spochybňovaním pravdy. Ježiš mu neodpovedal, neargumentoval, len citoval Knihu Deuteronómium (8, 3): „Nielen chlebom je človek živý.“ Je to kniha, ktorú teológovia dnes najviac spochybňujú. Tvrdia, že nie je originálna, nie je autentická, že je to len kompilácia teológov neskoršej doby. Ježiš citoval knihu, o ktorej dnes teológovia tvrdia, že nie je pravdivá.
To znamená, že na satanove útoky nemáme odpovedať inteligenciou ani pocitmi, ale Písmom. Musíme hovoriť to, čo tvrdí Božie slovo, a nie satan alebo naše pocity, či názory spoločnosti, v ktorej žijeme. Viete, koľko ľudí hovorí, že Biblia je zastaraná, keďže sme predsa už v dvadsiatom prvom storočí?!
Satan potom zobral Ježiša a povedal mu: „Vrhni sa dolu z chrámu, nič sa ti nestane, veď ťa anjeli ponesú na krídlach, všetci to uvidia budeš slávny a začneš svoju službu…“ (porov. Mt 4, 5 – 6). Ježiš mu však povedal: „Nebudeš pokúšať svojho Boha“ (Dt 6, 16). Zaujímavé tu je, že diabol hovoril pravdu, citoval Ž 91, 11 – 12, ale vynechal kľúčový zmysel toho verša. Ježišovi povedal: „Veď Boh povedal, že ťa anjeli zoberú na ruky a neudrieš si nohu o kameň!“, ale v tomto žalme je napísané, že ak budeš kráčať s Bohom, on už vydal príkaz svojim anjelom, aby ťa chránili, aby sa ti nestalo náhodou nič zlé, dokonca aby si si ani nohu o kameň neudrel.
Keby Ježiš „náhodou“ spadol z veže chrámu, anjeli ho zachytia, ale keby sa tam vrhol sám, nikdy by to neurobili. Rozdiel je v dôraze na vec, ktorú treba urobiť. Keď my naschvál vyvoláme zlú vec, Boh nás nebude zachraňovať. Toto bolo jemné pokúšanie, prekrútené citovanie Písma. Pravda rafinovane prispôsobená vlastným záujmom. V duchovnom boji nepoužívame inteligenciu, ale pravdu, spravodlivosť, vieru, nádej, lásku, Božie slovo a modlitbu.
„Oblečte si pancier spravodlivosti“ (Ef 6, 14). Bol to ľahký pancier, ktorý sa skladal z kovových šupín, kúskov kovu pripevnených na plátne, alebo bol zložený z kovových pásikov, ktoré sa prekrývali, takže vytvárali pancier. Niekedy sčasti chránil aj chrbát, ale nie vždy. Niekedy chránil ľadviny, no nie vždy. Ochraňoval hlavne hruď a brucho. V hrudi sa nachádza srdce, pre nás veľmi dôležité. Doslovný preklad tohto verša z gréčtiny znie: „oblečte si pancier, ktorým je spravodlivosť“. Musíme sa dozvedieť, čo je tou spravodlivosťou.
Pancier spravodlivosti teda chráni srdce. „Predovšetkým stráž a chráň svoje srdce, veď z neho vychádza život“ (Prís 4, 23). To znamená, že to, čo máš v srdci, určuje beh tvojho života. Nie tvoja hlava, nie tvoje rozhodnutia. Často nevieme, čo tam máme. Čudujeme sa svojim reakciám, nevieme, prečo konáme tak, ako konáme. Problém je v srdci. To, čo v ňom je, určuje tvoje správanie a konanie. Pán hovorí, že „strom sa pozná po ovocí“ (Lk 6, 44). To, čo je vnútri stromu, začne byť na jar a na jeseň viditeľné. Ak je tam niečo zlé, potom aj ovocie bude zlé. To, čo je v našom vnútri, prejaví sa navonok. Moje deti sú dnes ešte „skryté“ vo mne. Takto sme aj my boli skrytí v Abrahámovi, a ak on je otcom viery a my uveríme, stávame sa jeho deťmi. To, čo máš v srdci, čo je tam skryté, to produkuješ. Ježiš povedal: „Čím srdce preteká, to ústa hovoria.“ To, čoho máš plné srdce, nemôžeš potlačiť, raz to povieš. „Dobrý človek z dobrého pokladu srdca vynáša dobré, zlý človek vynáša zlé“ (Mt 12, 35). „To, čo z človeka vychádza, to ho znesväcuje“ (Mt 15, 11). To, čo vychádza z úst, je zo srdca a to ťa znesväcuje alebo posväcuje, takže dávaj pozor na svoje srdce, na to, čo sa tam dostane. Musíš si ho veľmi dobre chrániť, aby sa doň nedostalo nijaké zlo. Musíme byť čistými nádobami – my sme Božie nádoby (porov. Rim 9, 20) – a musíme obmývať svoje srdce poslušnosťou Božiemu slovu. Keď poslúchaš Božie slovo, čistíš svoje srdce.
Je to preto, aby si nežil v hriechu, prijímal a spoliehal sa na odpustenie starých vyznaných hriechov. Aj toto spoľahnutie sa na odpustenie je poslušnosťou Božiemu slovu. Takto musíš stále obmývať svoje srdce. Naše čisté svedomie je spoľahnutie sa, že hriechy sú nám odpustené. Ako často sa nám vynárajú staré hriechy?! Veci, ktoré sú dávno preč. Zrazu si na ne spomenieš, zrazu ich máš vo svojej mysli – to je satan, ktorý ťa obviňuje, prináša do tvojej mysle staré veci, aby si sa obviňoval. Ty sa musíš vtedy spoľahnúť na Božie slovo. „My, ktorí patríme dňu, buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a buďme oblečení v prilbe nádeje na spasenie, veď Boh nás neurčil, aby sme prepadli hnevu, ale aby sme došli spásy skrze Ježiša Krista. On zomrel za nás, aby sme my žili spolu s ním“ (1 Sol 5, 8 – 9). Takže pancierom spravodlivosti je pancier viery a lásky.
Teraz si vysvetlíme vieru. V čo veríme? Naša viera sa upiera na spravodlivosť Ježiša, ktorý bol absolútne spravodlivý a zomrel namiesto nás. Ak tomuto veríš a konáš pokánie, znamená to, že si sa rozhodol zmeniť svoj život, odvrátiť sa od zlého a veriť v Ježiša Krista. A veriť v Ježiša Krista znamená poslúchať to, čo on hovoril. A tak máš nový život – poslušnosťou Ježišovi Kristovi. Ak máme túto vieru a konáme pokánie, sme ospravedlnení. „Všetci zhrešili a sú ďaleko od Božej slávy, ale sú ospravedlňovaní zadarmo, jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi. Jeho ustanovil Boh, aby sa svojou vlastnou smrťou stal zmiernou obeťou pre tých, ktorí veria. Svoju spravodlivosť preukázal v tomto čase, aby bolo zjavné, že je spravodlivý a ospravedlňuje toho, kto žije z viery v Ježiša Krista“ (Rim 3, 23 – 26). Toto je naša spravodlivosť: veríme, že spravodlivý Ježiš zomrel za nespravodlivých ľudí. Keď v toto veríš, Boh ťa vidí ako spravodlivého človeka. Toto je viera v spravodlivosť Ježiša Krista, ktorá sa nám stáva pancierom, ochranou.
V Liste Filipanom Pavol porovnáva dva druhy spravodlivosti a hovorí: „Chcem byť nájdený v ňom (v Kristovi) nie z vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo skutkov zákona, ale s tou, ktorá je z Ježiša Krista, spravodlivosti z Boha, ktorá je založená na viere“ (3, 9). Pavol hovorí: chcem, aby Boh videl, že sa spolieham na to, že Ježiš Kristus bol spravodlivý a zomrel namiesto mňa, nechcem pred ním vykazovať, že som všetko dokázal urobiť sám a mám vlastnú spravodlivosť. My už vieme, že mať vlastnú spravodlivosť je nemožné. Nie je možné, aby si vlastnou silou naplnil všetky dobré, morálne a sväté požiadavky náboženstva, požiadavky Desatora a Ježiša Krista. Mnohí sa o to snažia, ale takto si pancier spravodlivosti, viery a lásky neoblečieš.
Vlastná spravodlivosť znamená spoľahnutie sa, že si dodržal všetko, čo od teba náboženské príkazy vyžadovali. Pavol hovorí, že to nestačí. Protiváhou, alternatívou tejto spravodlivosti je spravodlivosť z viery v zástupnú obetu Ježiša Krista na kríži. Ak veríš, že Ježiš bol potrestaný za hriechy všetkých ľudí a ak si sa rozhodol nasledovať jeho učenie, potom ťa Boh vidí ako spravodlivého človeka.
Keď Pavol hovorí o pancieri, má na mysli ten pancier, ktorý chráni naše srdce. Hovorí: „obleč si pancier spravodlivosti“ a my sa začneme o čosi snažiť. Často dostávam na otázku: „Veríš v Ježiša Krista? Patríš Ježišovi?“ takúto odpoveď: „Snažím sa o to.“ To je šmykľavá pôda, po ktorej sa nedá kráčať. Treba si ujasniť rozdiel medzi odovzdaním sa Kristovi a uskutočňovaním svojho odovzdania. V tejto otázke nehovorím o tom, či to uskutočňuješ. (lepšie: Pokiaľ ide o vieru v Krista a odovzdanie sa mu, nemožno hovoriť o uskutočňovaní.) Keby som sa spýtal: „Uskutočňuješ svoje spasenie v Kristovi?“ Na to sa dá odpovedať: „Áno, snažím sa a dávam zo seba to najlepšie.“ Ale keď sa pýtam: „Veríš v Ježiša Krista?“, to je otázka o tvojom rozhodnutí spoľahnúť sa na neho a dá sa na ňu odpovedať iba áno alebo nie. Iná odpoveď nejestvuje. Ja som ženatý, a keď sa ma niekto opýta: „Si ženatý?“, nemôžem odpovedať: „Myslím, že som.“ Alebo: „Snažím sa o to.“ Musím povedať: „Áno, som!“ Už som sa rozhodol, už som sa oženil. Viem to, rozhodol som sa prežiť život s touto ženou. Ak veríš v Ježiša Krista, nemôžeš povedať: „Myslím si, že verím.“ Dá sa to tvrdiť len v tom prípade, ak to ešte nie je skutočná viera, ak ti ešte nie je jasné, či veríš alebo nie. V tom prípade ešte neveríš pevne, ešte si sa nerozhodol, že mu podriadiš svoj život, a toto je ten podstatný a rozhodujúci moment tvojej viery.
Ak teda veríš v Ježiša Krista, si oblečený do jeho spravodlivosti a nemusíš prinášať Bohu svoje úsilie s prosbou, aby ťa prijal, keď sa tak veľmi snažíš. Boh ťa prijal kvôli Ježišovi Kristovi, nie pre tvoju dobrú snahu. Zaiste, on bude od teba očakávať nový život a ty musíš zo seba dávať to najlepšie. Nikdy nemôžeme povedať, že sme dokonalí, ale sám vieš, či dávaš to najlepšie alebo len polovicu. Ak budeš oblečený do snahy predstaviť sa pred Bohom čo najlepšie na spôsob: „Nemáš mi čo vyčítať, Bože, ja musím ísť do neba, lebo som spravil všetko, čo si chcel“, potom satan nájde veľa trhlín v tvojej sebaistote, cez ktoré ťa bude miasť. Príde a povie: „Naozaj si presvedčený, že si bol plný lásky, keď si dával tú almužnu?“
Spoliehať sa na to, čo si dokázal urobiť pre Krista, a nie na vieru, nie je vysvedčenie do neba. A tak ak budeš chcieť mať svoju spravodlivosť, satan nájde veľa prostriedkov, ako ti poškodiť srdce. Potom začne tvoj život kolabovať. Preto existuje toľko problémov, toľko zvykových hriechov. Satan poškodzuje tvoje srdce, dostal sa ti tam. Produkuješ zlé veci. Zmena nespočíva vo väčšej snahe niečo dokázať, ale len v pokání, v zmene srdca, v tom, aby si sa nechal zasiahnuť v srdci. Preto si musíš obliecť spravodlivosť Ježiša Krista.
Keď kráčaš v istote Ježišovej obety na kríži, keď máš istotu, že zomrel za teba, potom ťa nebude trápiť satanovo obviňovanie. Keď ti bude nahovárať: „Toto je príliš veľký hriech, toto sa Bohu nepáčilo“, vtedy povieš: „Čo blázniš, veď on zomrel za všetky moje hriechy!“ Ak teda vieš, čo urobil Ježiš na kríži, môžeš mať čisté svedomie a ísť pred Boha. Keď máš istotu v kríži, potom aj keď padneš, čo sa určite stane, vstaneš a vyznáš sa nášmu Bohu, ktorý odpúšťa. V piatej kapitole Prvého Jánovho listu je napísané, že ten, kto sa narodil z Boha, nehreší. To však neznamená, že nikdy nezhrešíme, ale že zvykom kresťana nie je hrešiť, nie je to jeho životný štýl. No keď už zlyháme a padneme, keď dovolíme hriechu, vábeniam či priamemu démonskému útoku, aby nás zviedli na hriech, stačí vedieť, že treba vstať.
Istá sestra mi hovorila: „Toľko padám, toľko padám! Ale vstávam!“ A ja je nato: „Haleluja! Vari čakáš, že nepadneš? Teš sa, keď nepadáš, ale ak sa ti to stane, vstaň a choď ďalej. Vyznaj svoj pád a potom si buď istá, že Ježišova krv ťa očistí a že zasa budeš pred ním čistá a spravodlivá.“ Toto sa s tebou stane vždy pri vyznaní hriechov. Odpustené ti však nie sú pre tvoju dobrotu, to by vôbec nebolo možné. Ako by nám mohol Boh odpúšťať pre našu dobrotu? Znamenalo by to, že zhrešíš, potom sa pol roka snažíš robiť dobre, a keď prídeš vyznať svoje hriechy, povieš: „Už som pol roka dobrý, a preto viem, že mi bude odpustené.“ Hlúposť! Boh nám odpúšťa bez toho, aby sme sa o to zaslúžili dobrom. Boh nám odpúšťa, keď vyznávame svoje hriechy, je to pre jeho milosť. „Pristupujte pred Boha so srdcom očisteným od zlého svedomia“ (Hebr 10, 22).
Vyznané hriechy sú preč. „Ako je ďaleko východ od západu, tak od nás vzďaľuje naše nevernosti“ (Ž 103, 12). Je to tak ďaleko ako východ slnka od západu. Stretne sa niekedy východ so západom? Nie, nikdy. Tvoje hriechy sú ďaleko od teba a už sa nevrátia. Ak budeme vedieť o tomto odpustení v Kristovi, budeme pevní a nebudeme neistí, toto je naša duchovná obrana. Máme istotu v odpustení v Kristovi, a preto máme s Bohom spravodlivý vzťah. Boh sa na teba kvôli Ježišovi pozerá ako na spravodlivého človeka. Hovorí ti: „Áno, si úžasný, si usilovný, teším sa z toho, čo robíš“, no nie preto, že si dokázal veľa dobrého, ale pretože sa pozerá na tvoju vieru v Ježiša a touto vierou si sa ocitol v Ježišovi Kristovi. V ňom ťa Boh vidí ako spravodlivého. Teda sme ospravedlnení, sme prijatí, a to z milosti jednoduchou vierou v kríž. Nemáme svoju spravodlivosť, ale spravodlivosť Kristovu. Toto je obrana proti výčitkám Zlého, proti zlému svedomiu, proti ohováraniam.
Diabolos – satan – v gréčtine znamená rozdeľovač a tiež ohovárač. Je to ten starý ohovárač, ktorý stále vyťahuje nejaké klebety a stále ich nejako prikrášľuje, len aby na nás útočil. V Písme je o nás napísaná takáto pravda: „Toho, ktorý nepoznal hriech (Ježiša), učinil Boh hriechom, aby sme sa stali Božou spravodlivosťou v ňom (v Kristovi)“ (2 Kor 5, 21). Niekedy je dobré predstaviť si Ježiša na kríži ako hriech. To, čo tam visí, je stelesnením všetkého zla, a bolo to potrestané. Malo sa to stať tebe, mal si tam visieť ty, lebo ty si bol zlý, ty si bol hriešny, ty si mal byť zabitý. Toho, ktorý bol nevinný, Boh urobil hriechom, zavesil ho na kríž, aby si bol spravodlivý, aby si mohol žiť. Toto je spravodlivosť daná nám skrze vieru. Ty len musíš veriť, že to tak je.
Dôkazy sú v Božom slove a to nijako inak nedokážeme, len že mu uveríme. Argumenty a dôkazy pre vieru neexistujú, viera je viera. Viera je spoľahnutie sa. A vtedy nastane zvláštny proces, keď ťa Boh začne vyučovať vo viere, budeš rásť vo viere a spoznávať nové veci. Musíme byť presvedčení, kým sme sa stali v Kristovi, to je naša ochrana. Ja som Kristov vyvolený. Ja som jeho spravodlivý muž, patrím mu, som jeho dieťa, jeho brat, som jeho a musím byť o tom presvedčený. Ak nie som, príde satan a povie: „Nie, ty nepatríš Bohu.“ Treba mu povedať: „Ale čo si to vymýšľaš?! Ja patrím Bohu a nikto ma od neho neodtrhne.“ „Teraz však už nie je žiadneho odsúdenia pre tých, ktorí sú v Kristovi Ježišovi… Kto vznesie žalobu voči vyvoleným Božím (kto nám môže niečo vyčítať?!), veď Boh ospravedlňuje, kto ich odsúdi, veď Kristus Ježiš, ktorý zomrel a ktorý bol odsúdený, je na pravici Božej a prihovára sa za nás“ (Rim 8, 1. 33 – 34).
Satan ťa obviňuje, ale na tvojej strane stojí Veľký advokát, ktorý hovorí: „Nie, ja ruším všetky obvinenia proti nemu a hovorím, že je spravodlivý, lebo verí vo mňa. Otče, je ospravedlnený.“ Preto Pavol vyzýva: „Oblečte si nové človečenstvo, stvorené k Božiemu obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy“ (Ef 4, 24).
Máš sa podriadiť Ježišovi Kristovi, jeho spravodlivosti, a žiť jeho život. Vtedy sa bude skrze teba prejavovať spravodlivosť. Máš ho poslúchať a byť mu úplne podriadený. Inde Pavol hovorí: „Žite ako deti svetla; a ovocie svetla je dobrotivosť, spravodlivosť a pravda“ (Ef 5, 9). Tieto veci viery pôsobia a uplatňujú sa skrze lásku. Lásku ku Kristovi, ďalej prejavenú v živote. Citujme List Galaťanom: „V Kristovi nezáleží, či je niekto obrezaný, či nie, rozhodujúca je viera (v Krista), ktorá sa uplatňuje láskou“ (5, 6).
Čo je viera a láska? Na lásku máme taký zdeformovaný pohľad, vidíme to ako čosi nereálne, čosi mäkučké. V evanjeliu je opísaný iný druh lásky.
Zamerajme sa teraz na vieru. V ten deň, keď bol Ježiš zatknutý a keď ho Peter zradil, Ježiš sa za neho modlil. Oslovil ho nie ako Petra, menom, ktoré mu sám dal, ale menom, ktoré mal predtým a to bolo Šimon. Šimon znamená „trstina zmietaná vetrom“. Keď Peter prišiel k Ježišovi, dal mu nové meno, čo vtedy zároveň znamenalo poslanie. A Šimon sa odvtedy snažil, veď dostal nové poslanie – byť pevný ako skala. V našej kultúre to tak nechápeme, nosíme mená bez obsahu, aj mnoho slov sme vyprázdnili od ich pôvodného zmyslu a obsahu. Zamyslime sa nad svojím menom, či jeho význam napĺňame svojím životom.
Ježiš teda hovorí: „Šimon, dnes večer ma zradíš.“ On nato: „Ja, Pane? Ja som pevný ako skala, pôjdem do väzenia, aj na smrť pôjdem.“ „Nie, nie, dnes ma zaprieš, ale ja som sa modlil a prosil som za teba, aby nezanikla tvoja viera.“ Nemodlil sa za to, aby Peter nezomrel, nemodlil sa za to, aby nestratil hĺbku svojho srdca, modlil sa za jeho vieru, a predsa vedel, že ho zradí. Pretože aj keď Pána zaprel, aj keď ušiel, všetko mohlo byť napravené a pokračovať ďalej, ak nezanikla jeho viera v Ježiša. On ho zaprel, ale neprestal v neho veriť. Kým mal na sebe pancier viery, hoci vykonal zlý skutok, bol to len čiastočný pád. Ježišovi veľmi záležalo na Petrovej viere, lebo viera nám dáva víťazstvo.
Táto viera pôsobí a uplatňuje sa skrze lásku. „V Kristovi nezáleží, či je niekto obrezaný a či nie, rozhodujúca je viera (v Krista), ktorá sa uplatňuje láskou“ (Gal 5, 6). Inak povedané: v Kristovi nezáleží na tom, či niekto dodržiava všetky náboženské povinnosti, ale rozhodujúce je to, či žije z viery a či to prejavuje láskou. Útočím na obraz kresťanov, ktorí sú každý deň v kostole, ale v živote to nevidno. Neuplatňujú charakter Ježiša Krista vo svojom každodennom správaní, nežijú v pravde. V Kristovi nezáleží, či niekto dodržal to, čo treba, ale rozhodujúca je viera v Krista, ktorá sa uplatňuje láskou. Láska k nemu sa musí prejavovať v živote.
Láska ku Kristovi sa prejavuje tvojou poslušnosťou voči nemu, jeho slovu, príkazom a požiadavkám. Ježiš hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14, 15; porov. 14, 23). Znamená to: „Budete robiť, čo som vám povedal. Ak ma milujete, budete počúvať moje slovo.“ Takto sa prejavuje viera v Ježiša Krista – láskou, dôkazom ktorej je poslušnosť Kristovi. V Liste Filemonovi Pavol napísal: „Počul som o tvojej viere a láske ku všetkým bratom“ (v. 5).
Možno odteraz, keď budete čítať evanjelium, všimnete si dve veci: vieru, ktorá je spojená s láskou. Nikdy nie je láska povýšená nad vieru, pretože láska nám nedáva víťazstvo v Kristovi Ježišovi. To robí viera. Evanjelium najviac hovorí o viere, a nie o láske. Modrou farbou som si podčiarkol miesta, kde sa spomína viera, a žltou farbou miesta, kde sa spomína láska. Žltej farby je tam oveľa menej. Ježiš Kristus priniesol na zem vieru v neho, ktorá sa uplatňuje láskou, a láska je prejav viery. Keď sa budeš usilovať byť milým človekom bez toho, aby si chápal, kto je Ježiš, tvoja láska bude zlyhávať, lebo nemáš dôvod byť naplnený láskou a dávať ju ďalej. Len plnenie nejakých náboženských rituálov nestačí. Istý írsky biskup charakterizoval život katolíkov vo svojej krajine takto: „Paddy Murphy (v slovenčine môžeme povedať Jožko Mrkvička) nevynechal kostol ani jednu nedeľu vo svojom živote, ale šiel do pekla za to, čo robil v pondelok.“
Bez viery uplatnenej láskou, bez životného štýlu viery, ktorý sa prejavuje láskou, nebudeme spasení. Taká viera by bola viera teoretická, nie aktívna.
Teraz chcem poukázať na jeden rozmer lásky, na ktorý sme sa možno ešte nepozerali. „Silná je láska ako smrť… Lásku neuhasia ani veľké vody, rieky ju nezaplavia“ (Pies 8, 6a – 7). Prečo ako smrť? Smrti sa nikto nemôže vzoprieť, nikto jej nemôže uniknúť, nikto ju nepremôže. Preto je láska taká silná ako smrť, láske nikto neunikne, nikto ju nepremôže, nikto sa jej nemôže vzoprieť. Láska nás chráni pred zlými vecami, ako sú zloba, agresia, neodpustenie, závisť, horkosť, skľúčenosť, hnev, poddávanie sa, sebapresadzovanie, neprávosť, pýcha atď.
Ak máš lásku, tieto veci nebudú prenikať do tvojho života. To znamená, že pancier spravodlivosti viery v Ježiša Krista sa prejaví láskou a tieto zlé veci ti nevojdú do srdca. Kľúčom je život viery, ktorý sa praktizuje láskou. Láska je praktické rozhodnutie, nie množstvo pocitov, miloty a dobrotivosti; tie sa pridružia. Lásku má ten, kto je poslušný Ježišovi bez ohľadu na to, čo cíti. Poznám ľudí, ktorí nekonajú skutky lásky a hovoria: „Bolo by to falošné, veď ja to tak necítim.“ Potom si rob svoje evanjelium… Keď ti Ježiš povedal, že máš stáť pri človeku bez ohľadu na to, či sa ti páči alebo nie, tak pri ňom budeš – len preto, že si sa podriadil Pánovi a toto je prejav tvojej lásky, a nie tvojich pocitov. Potom k tebe príde aj moc lásky a v prítomnosti veľmi zlých ľudí zrazu budeš môcť byť kanálom Božieho dotyku. Lebo kto ma to prinúti robiť? Nikto.
Budem citovať prejavy lásky podľa 1 Kor 13, 4 – 8a: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevychvaľuje a nie je domýšľavá. Láska nekoná nečestne, nehľadá svoj prospech, nedá sa vydráždiť, láska sa vždy raduje z pravdy a nech sa deje čokoľvek, láska vydrží, verí, má nádej, láska vytrvá, láska nikdy nezanikne.“ Potrebujeme pancier viery, spravodlivosti a lásky, ktorý nikdy nezanikne, ktorý je bez trhlín, pretože keby si chcel produkovať lásku zo svojich síl, bude mať trhliny, zlomí sa na tebe. Láska vždy chráni a vždy vytrvá.
Za pancierom viery, ktorá sa uplatňuje láskou, sme bezpečne ukrytí. Ochráni naše srdce i svedomie. Boh sa ťa nebude pýtať, či si voči druhým ľuďom prechovával pocity láskavosti alebo dobroty, ale čo si uskutočnil bez ohľadu na vlastné prežívanie. Pretože ak sa rozhoduješ na základe toho, čo prežívaš, a nazývaš to láskou, klaniaš sa svojim pocitom. Nikdy nemôžeš povedať: „Ja tam nepôjdem, lebo ho neznášam.“ Musíš uplatniť poslušnosť viere v Ježiša, teda podriadiť sa jeho požiadavkám. To je láska. Láska a viera nikdy nie sú v rozpore ani v protiklade. Najvyššia je láska, ale tu na zemi žijeme vierou, ktorú uplatňujeme láskou. Po smrti viera zanikne, ostane iba láska. Ten, kto argumentuje proti viere láskou, nechápe posolstvo Novej zmluvy.
Keď zvestujeme Ježiša, preukazujeme ľuďom lásku, pozývame ich do nášho kruhu. Potom im však musíme ukázať požiadavky viery, ktorá sa uplatňuje láskou. Musíme sa meniť. Ak totiž budeme tvrdiť: „Ty musíš urobiť prvý krok, ja neprijmem, čo hovoríš“, vtedy uplatňujeme svoje nároky, a nie evanjelium Ježiša Krista. Nemôžeme ani neustále čakať na Boží dotyk, poslušnosť je každodennou záležitosťou. Pohania boli fascinovaní tým, že kresťania si nerobili zle, keď na to mali chuť. Nerobili to, pretože sa tak rozhodli. Modlime sa, aby sme poznali pancier viery, spravodlivosti a lásky a aby sme ho vedeli prakticky chápať vo svojom živote. Je to druhá časť výzbroje, ktorá je ti daná, aby ťa Zlý nezložil. Ak nosíš na sebe pravdu, ak nosíš na sebe pancier viery, spravodlivosti a lásky, potom môžeš začať víťaziť v duchovnom boji.
(Pokračovanie.)
Pramene: STOTT, J.: Efezanom. Návrat, Praha 1992.
VÁCHA, V.: Duchovní válka. KMS, 1995.
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.
EARLE, R.: Word Meanings in the New Testament (One-volume edition).
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
