Ďalšou témou kurzu Duchovný boj je svedectvo o Kristovi ako zbraň duchovného boja. Nemáme na mysli svedectvo ako na súde. Stojíme na vojnovom poli, okolo nás neustále zúri vojna, ktorá je už dopredu prehratá pre stranu satana a jeho priateľov a vyhratá pre Pána Ježiša a tých, čo stoja na jeho strane. My, čo stojíme uprostred tohto bojiska, môžeme tiež prispieť svojimi zbraňami. Sami sa rozhodujeme, na ktorú stranu sa prikloníme. Jednou z našich zbraní – už nie zbraní obranných, ktoré sme preberali, ale útočných – je práve svedectvo.
Najprv skúsim s vami urobiť test. Nik z nás tu nežije sám a všetko, čo hovoríme, ovplyvňuje druhých. Začnem vám vydávať takéto svedectvo: „Boh nefunguje! Môžete sa modliť, koľko chcete, on vás vypočuje neskoro! Môžete to skúšať znova a znova, on nikdy nestíha!“ (Odpoveď jedného z prítomných: „To nie je pravda!“) Amen! Ale vidíte, toto je čosi, čo nás ovplyvňuje, a takéto reči každý z vás počúva deň čo deň, ak nie dokonca hodinu čo hodinu. Počujeme ich všade naokolo. Vidíme, že je tu čosi, čo popiera existenciu Boha, vidíme satana, ako sa snaží postaviť sa na odpor a svedčiť o tom, že Boh nie je. V každom z nás dáva na to odpoveď Duch, že totiž popieranie Boha nie je pravda. Ja verím, že Boh jestvuje.
Ak sa sem postavím a budem hovoriť, že Ježiš Kristus je mojím Pánom, že Ježiš Kristus ma vytrhol zo smrti, že Ježiš Kristus ma zachránil, že pred šiestimi rokmi zmenil môj život, tak pri tom bude vaša i moja viera rásť, Boh začne vchádzať a budovať svoje kráľovstvo.
Rozdiel medzi kázaním a svedectvom spočíva v tom, že síce obe sa opierajú o Božie slovo, ale každé z iného uhla. Kázanie sa dotýka Božích právd a hovorí ich. Svedectvo hovorí, ako tieto pravdy prežívam, čo som zakúsil a čo mi Boh dal.
Svedectvo je základom stratégie, ktorú nám Pán Ježiš Kristus dal. Mnohé obchodné systémy používajú práve takúto obchodnú stratégiu.
1.„Prijmite moc Ducha Svätého (Jn 20, 22), keď na vás zostúpi, budete mojimi svedkami v Jeruzaleme, v celom Júdsku a Samárii až po samý koniec sveta“ (Sk 1, 8). Z prvej časti vety vyplýva, že na svedectvo potrebujeme nadprirodzenú moc. Angličtina na to používa slovo „supernatural“. Niečo, čo nie je prirodzené, ale je superprirodzené, čosi, čo je za tým prirodzeným – nielen prirodzené, ale ešte prirodzenejšie. Je to moc, ktorá je taká prirodzená, že stvorila tento vesmír v jedinom okamihu, ale my sme mnohokrát slepí. Táto moc musí zostúpiť do nášho života, aby sme mohli svedčiť. Ak nemám o čom svedčiť, znamená to, že táto moc do mňa ešte nevstúpila. Znamená to, že som sa s Pánom Ježišom osobne ešte nestretol. Moje svedectvo musí byť podložené nadprirodzenou mocou Ducha.
Ježiš Kristus na svojich učeníkov najprv nechal vyliať svojho Ducha a až potom ich rozposlal. To sa stalo aj vtedy, keď posielal dvanástich alebo sedemdesiatich dvoch. A udialo sa to i v deň Turíc. Nechal vyliať moc na svojich ustráchaných učeníkov, ktorí sa stretávali v jednej miestnosti a klepali sa od strachu, kto kedy zabúcha na dvere a vyvlečie ich von. Na nich nechal zostúpiť svojho Ducha a oni vyšli a začali s odvahou svedčiť. Peter sa postavil a kázal a ľudia sa obrátili. Počuli hovoriť vo svojich vlastných, materinských jazykoch a pýtali sa ho: „Čo máme urobiť, veď ty hovoríš presne o nás?!“ Práve týmto svedectvom o Ježišovej smrti zachránil tých, čo tam stáli.
V tomto verši zo Skutkov apoštolov si ešte všimnime, že Boh nehovorí: „budete mi svedčiť“, ale: „budete mojimi svedkami“. Je v tom rozdiel. Je rozdiel medzi svedčiť a byť svedkom. Ľudia, ktorí svedčia, napríklad rozdávajú letáky a hovoria: „Mám dobrý produkt, zoberte si, je celkom fajn.“ Taký človek však príde domov a manželke povie: „To bol zase deň. Predávať takú kravinu.“ Svedok je však ten, ktorý to žije. Ten, kto svojím životom dosvedčuje, že Ježiš Kristus je Pánom, že Ježiš Kristus zomrel a vstal z mŕtvych. V čom spočíva rozdiel?
Predstavme si lenivého psa, ako sedí pred dverami a vôbec sa nehýbe. Len k miske a naspäť. Ostatné psy v dedine ho poznajú ako lenivého. Naraz jedného dňa popred neho prebehne zajac. Vyskočí a beží za ním a beží a beží… Ostatné psy to pozorujú a vidia, ako šteká. A tak sa rozbehnú tiež. Rozbehne sa aj bielo-čierny pes od susedov, aj buldog od vedľa a už ich beží tridsať cez celú dedinu. Beží prvý, ktorý videl toho zajaca, a za ním tí ostatní. Bežia za dedinu, bežia cez potok, bežia do lesa a stále ďalej. Zrazu si tí poslední povedia: „Načo bežíme, čo sa vlastne deje?“ Jeden po druhom sa začnú vytrácať, ale ten prvý stále beží. Viete prečo? Lebo videl zajaca. Bežíte aj vy? Bežím aj ja? Videl som zajaca…?
Je mnoho ľudí, ktorí po desiatich rokoch života s Pánom odchádzajú preč. Neviem, kde budem o desať rokov. Neviem, kam prídem, neviem, v čom budem stáť, ale jedno viem, že v tejto chvíli žijem v Ňom. Pretože ma zachránil, zlomil moc hriechu v mojom živote a môžem tu pred vami stáť a svedčiť o tom. Videl som zajaca. Stretol som ho pred niekoľkými rokmi, 29. októbra v Dóme svätého Martina. Neskôr prišiel jeden brat a svedčil mi a vďaka tomuto svedectvu Boh vstúpil do môjho života. Zdvihnite ruky tí, ktorí ste vpustili do svojho života Pána Ježiša a rozhodli ste sa pre neho, lebo vám niekto svedčil. Je nás málo.
Ježiš Kristus predpovedal, že náš počet sa bude zväčšovať. Chcel, aby sa to dialo tak, že prežijeme naplnenie Duchom Svätým a tam, kde sme, postavíme sa a poviem to ďalším. Tí prežijú vyliatie Ducha Svätého a to, že boli zachránení, a povedia to ďalším. Šíri sa to ako mnohoúrovňový marketing. On to od nás vlastne ukradol. Takýmto spôsobom kresťania za tristo rokov položili na lopatky Rímsku ríšu, ktorá inak kresťanov križovala a hádzala levom. Ježiš Kristus si vymyslel takúto stratégiu, aby bol takýmto spôsobom podmanený celý svet. On hovorí: „Najprv svedčte tam, kde ste, v Jeruzaleme. Potom v Júdsku, Samárii až po samý koniec sveta.“ Ako keď hodíme kameň do vody a kruhy sa šíria stále ďalej a ďalej.
Ján Pavol II. hovoril o úpadku Cirkvi a volal k prebudeniu preto, lebo napríklad aj spomedzi nás iba niektorí zdvihli ruky, že boli oslovení svedectvom iného človeka. Nesvedčíme. Vytratilo sa nám to zo života. O jednu zbraň proti satanovi je menej. Táto zbraň zvrhne satanovo kráľovstvo v nebeských oblastiach. Je to napísané v Zjavení svätého Jána: „Zrazu sa strhla v nebesiach vojna a Michael archanjel a ostatní anjeli bojovali proti drakovi. Drak a jeho anjeli bojovali takisto proti nim. Drak nebol dosť silný, stratil svoje miesto v nebesiach. Bol zvrhnutý dole, ten starodávny drak, volaný diabol alebo satan, ktorý viedol celý svet do záhuby. Bol zvrhnutý na zem a jeho anjeli s ním. Vtedy som počul mocný hlas v nebesiach hovoriť: ,Teraz prichádza spása a moc, kráľovstvo nášho Boha a autorita jeho Krista, pretože obviňovateľ bratov, ktorý neustále stál a obviňoval pred naším Bohom dňom i nocou, bol zvrhnutý dolu. Ale oni nad ním zvíťazili pre Baránkovu krv a pre slovo svojho svedectva…‘“ (Zjv 12, 7 – 11)
Obviňovateľ je satan. Každý deň stojí pred Bohom kvôli každému z nás a hovorí: „Pozri, Bože, ten tvoj, aha, čo spravil.“ Stojí tam aj Pán Ježiš a hovorí: „Tento patrí mne. Ja som za jeho hriech zomrel.“ A Otec povie: „Nechcem si jeho hriech viac pamätať.“
Boli sme zachránení. Toto víťazstvo nastalo skrze krv Baránka a skrze slovo ich svedectva, pretože nemilovali svoje životy až na smrť. Satana premáhame, keď dosvedčujeme, čo pre nás podľa Božieho slova vykonala Ježišova krv.
Je mnoho rozličných spôsobov, ako môžeme svedčiť o tom, že Pán Ježiš vstúpil do nášho života. Jednou z takých nezvyčajných vecí je Eucharistia. Je to svedectvo o Ježišovej krvi. „Lebo vždy, keď jete tento chlieb a pijete tento kalich, zvestujete smrť Pána, kým nepríde“ (1 Kor 11, 26). Toto mu opakujeme na omši pri pozdvihovaní. To znamená, že keď idem sláviť Pánovu večeru, ako to hovoria naši bratia z iných cirkví, alebo keď prichádzam pred Pána Ježiša a stojím v rade v našich kostoloch, vyjadrujem, že sa zúčastňujem na Eucharistii, teda na vďakyvzdaní. Zvestujem smrť nášho Pána, vyliatie jeho krvi, na ktorej chcem mať v tejto chvíli účasť. Je to svedectvo našej viery v jeho slovo a krv, ktorú za nás vylial. Týmto dosvedčujeme, že sa to naozaj stalo. Mám dôvod tam stáť, mám dôvod tam ísť. Účinné svedectvo o Ježišovej krvi je, keď poznám to, čo Ježiš Kristus hovorí o svojej krvi. Musím vedieť, že som bol Ježišovou krvou vykúpený zo satanovej moci. Pre Ježišovu krv mi boli odpustené všetky moje hriechy. Bola to Ježišova krv, ktorá ma očistila od každého môjho hriechu. „Keď chodíme vo svetle, ako on je vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša Krista, jeho syna, nás očisťuje od každého hriechu“ (1 Jn 1, 7). „Boli sme ospravedlnení jeho krvou“ (Rim 5, 9). Boh o nás povedal: „Tento je spravodlivý, pretože prijal môjho Syna do svojho života.“ Ježiš Kristus nás svojou vlastnou krvou posvätil, keď trpel vonku za bránami.
Ak chcem niečo dokázať, ak chcem stáť v armáde, ktorá patrí Bohu, potrebujem vziať do rúk zbrane, o ktorých sme celý čas hovorili. A útočnou, veľmi mocnou zbraňou je svedectvo.
Predstavte si, ako hlboko môže svedectvo zasiahnuť. Vo Walese v devätnástom storočí sa po svedectve istého mladého muža obrátila celá krajina, a to tak, že sa zatvárali krčmy. Osly nikoho nepočúvali, lebo boli zvyknuté na nadávanie. Zmenil sa ešte aj slovník ľudí.
Keď Smith Wiglesworth vstúpil do kupé vo vlaku, ľudia si kľakali a prosili všemohúceho Boha o odpustenie. Len keď tam vošiel, a to ešte nič nepovedal. Veľký Boží muž.
Istá mladá dáma napísala svedectvo o tom, ako išla po diaľnici a počula Boží hlas, ktorý jej hovoril: „Choď a odboč z diaľnice. Choď do nákupného centra a postav sa na hlavu vedľa automatu na kávu.“ Šoférovala ďalej, ponáhľala sa do práce. Hlas však nástojil a ona vedela, že to hovorí Boh. Nakoniec odbočila, prišla do toho nákupného centra, našla ten automat na kávu – presne vedela, o ktorý ide – a keď sa nikto nepozeral, postavila sa na hlavu a zdrhla preč. Nato zboku vybehol mladý muž a pýta sa jej: „Čo ste tu prosím vás robili?“ „Stála som tu na hlave,“ odpovedala. „Prečo?“ pýta sa jej. „Môj Boh mi to povedal,“ odpovedala. „Ja som sa chcel práve obesiť a hovoril som Bohu: Bože, ak existuješ, tak postav vedľa toho automatu na kávu niekoho na hlavu.“ Ten chlap sa obrátil a svedčil o tom spolu s ňou. Nechajte prehovoriť Boha vo vašom živote a svedčte tam, kde ste.
Mali by sme dokázať povedať svoje svedectvo za tri minúty. Minútu o tom, aké to bolo predtým, než som spoznal Pána Ježiša, minútu o tom, ako sa stalo, že som ho spoznal a vpustil do svojho života, a minútu o tom, čo prežívam teraz vo svojom živote. Počul som jedného chlapíka povedať to za jednu minútu. Dvadsať sekúnd starý život, dvadsať sekúnd o tom, ako stretol Pána Ježiša, a dvadsať sekúnd, ako je to v novom živote s Ním. Bolo to veľmi mocné svedectvo. Nič zvláštne, ale veľmi mocné. Boh koná.
Nájdite si chvíľu a skúste si doma napísať svoje svedectvo. Okrešte ho na tri minúty. Ľudia nemajú viac času. Aj tri minúty sú niekedy veľa. Neviete, kedy to budete potrebovať. Možno ešte dnes. Nechajme Pána, aby svedčil cez nás. Ak nevieš dať svoje svedectvo dohromady a myslíš si, že Boh nič neurobil, asi si ešte nevpustil Pána Ježiša do svojho života. Ak máš svoje svedectvo a myslíš si, že ho nedokážeš skrátiť, pros Ducha Svätého, aby ti s tým pomohol. Stojme pred ním. On je mocný Boh.
(Pokračovanie.)
Pramene: VÁCHA, V.: Duchovní válka. KMS. 1995.
PRINCE, D.: Duchovní boj. B. Šípek, Praha 1995.
Branislav Škripek
Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
