|
|
|
O Baránkovi
Pri slove baránok, sa každému vybaví zviera, ktoré má vlnu, je biele, má štyri nohy a rohy. Biblický baránok sa bral vždy do úvahy ako obeta. S touto obetou vždy súvisel vek. Keď sa hovorí o baránkovi biblicky, vždy sa myslí baránok mladší ako jeden rok. Určil to Boh, pretože chcel, aby boli obetované iba najkvalitnejšie, najvzácnejšie a najdrahšie veci. Každý odborník vie, že ročné jahňacie mäso je veľmi chutné a dobré. Tí, čo obetovali takého baránka, sa vzdali toho najlepšieho, aby to obetovali Bohu. Veľmi dôležitá vec bola preliať krv. V liste Hebrejom je napísané, že „bez preliatia krvi niet odpustenia“. Pokiaľ netečie krv, niet v Božích očiach odpustenia.
Prvý krát vystupuje baránok v Starom zákone ako zvláštna, nadprirodzená obeta, v príbehu Abraháma a Izáka. Abrahám miloval svojho syna Izáka viac ako všetko ostatné. Dlho nemal deti, a keď mal 100 rokov, narodil sa mu Izák. A Boh mu povedal: „Zober svojho milovaného syna, zober toho, ktorého miluješ, na vrch, ktorý ti ukážem a tam ho obetuj.“ (Gn 22,2) A Abrahám, pretože bol muž viery a poslušnosti; muž, ktorý chcel žiť s Bohom, zobral svojho syna a putoval s ním tri dni na horu, ktorú mu ukázal Boh. Tesne pod tou horou povedal svojmu synovi Izákovi: „Poď, vezmi drevo a ideme na vrch, tam urobíme Pánovi obetu.“ Izák sa ho opýtal: „Ale otče, nemáme baránka, nemáme obetu, ktorú by sme mohli obetovať.“ Abrahám odpovedá: „Boh si nájde baránka!“ (Gn 22,7) Izák išiel vedľa neho a niesol si drevo. Netušil, že o chvíľu má byť na to drevo položený a zabitý on. Keď ho Abrahám zviazal, položil na obetný stôl a vytiahol nôž, Boh mu povedal: „Zadrž svoju ruku, pretože teraz som sa presvedčil, že ma miluješ viac ako všetko ostatné.“ (Gn 22,12) V Písme je potom napísaná jedna zvláštna a veľmi silná veta, a síce, že Boh je dojatý, pretože hovorí: „Pretože si toto urobil, a pretože si mi neodmietol svojho jediného syna, to jediné a najcennejšie, čo si mal, tak na samého seba prisahám, že ťa natrvalo požehnám a budem s tebou!“ (Gn 22,15-18) Boh už nemal možnosť viac potvrdiť to, čo hovorí, tak „prisahal na seba samého“ - na svoju nemeniteľnosť a autoritu, a povedal: „Naveky ťa požehnám!“ Čo sa stalo potom? Trochu sa okolo seba poobzerali a zbadali zakliesneného baránka, ktorého zobrali a obetovali.
O niekoľko storočí neskôr sa vrátil Mojžiš z vyhnanstva do Egypta. Boh mu povedal, že má vyslobodiť a vyviesť z Egypta vyvolený národ. Určite poznáte z Biblie príbeh o 10 – tich egyptských ranách a všetkých peripetiách, ktorými prešiel Mojžiš a jeho ľud. Keď mala nastať posledná rana, povedal Boh Mojžišovi, aby si každá rodina zaobstarala baránka. Prečítam to tak ako to je v knihe Exodus Ex 12,1-14, lebo Božie slovo má moc. Je tam napísané: „Pán povedal Mojžišovi a Áronovi: ,Tento mesiac bude pre vás počiatočným mesiacom, bude pre vás prvým mesiacom v roku. Desiateho tohto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu, pre každý dom. Baránok musí byť bezchybný, ročný samček. Vyberiete ho spomedzi oviec alebo kôz. Bude vo vašej opatere do štrnásteho dňa tohto mesiaca, keď ho celá Izraelská pospolitosť v podvečer zabije. I vezme sa z jeho krvi a namažú sa ňou obe veraje a vrchný prach dverí na domoch, v ktorých ho budú jesť... A vy ho budete jesť takto: budete mať bedrá opásané, obuv na nohách a palicu v ruke. Budete jesť narýchlo, lebo je to Pánov prechod. Pánova pascha. A v tú noc prejdem celou egyptskou krajinou a usmrtím všetko prvorodené v egyptskej krajine od človeka až po dobytok. A nad všetkými bohmi Egypta vykonám súd ja, Pán. Krv na vašich domoch, v ktorých bývate bude znamením, na vašu záchranu. Keď uvidím krv, prejdem popri vás, a nezastihne vás nijaký zhubný úder, keď budem biť Egypt. Tento deň bude pre vás pamätným dňom, a budete ho sláviť ako Pánov sviatok. Z pokolenia na pokolenie ho budete sláviť ako večité ustanovenie.“ Ešte raz prečítam verš 13: „Krv na vašich domoch, v ktorých bývate, bude znamením na vašu záchranu. Keď uvidím krv, prejdem popri vás a nezastihne vás nijaký zhubný úder, keď budem biť Egypt.“
Boh povedal - každý z vás, každá rodina, nech si zaobstará baránka desiateho Nisana a štrnásteho Nisana ho má zabiť. Tie štyri dni mali toho baránka chovať ako vo vatičke. Mali sa o neho starať a nič mu nemalo chýbať. Cieľom bolo, aby sa s ním zblížili, aby im bol vzácny. Potom ho mali obetovať, štrnásteho v podvečer, a jeho krvou natrieť boky a vrch dverí. Spodok dverí nie, aby sa náhodou krv baránka neznesvätila tým, že bude po nej niekto stúpať. Tá krv bola znamením zmluvy, že Boh niečo povedal a Izrael odpovedal – potvrdil túto zmluvu. Bola preliata krv, pretože bez preliatia krvi niet odpustenia. Baránka potom napichli na ražeň a opiekli. Nevarili ho, iba opiekli. Kvôli tomu, aby mu nebola zlámaná kosť. Zaujímavé je, že ho napichávali na dva ražne: jeden pozdĺž celého tela a kratší kolmo na ten dlhší (+). Myslím, že vás už napadá predobraz, ktorý z toho vychádza. Už veľkonočný baránok bol opekaný v tvare kríža! Už tam bolo vidieť to, čo zamýšľal Boh. Boh povedal: „Takto to budete robiť stále!“ (Ex 12,14) A Izrael vedel, že toto je cesta, kedy Boh odpúšťa, keď obetovali baránka. Boh myslel v prvom rade na srdce človeka a na to, že človek sa niečoho zrieka a dáva zo svojej hĺbky a blízkosti. Časom sa to zvrhlo a pre Izraelitov nebol problém zabiť aj 10 000 baránkov počas nejakej výročnej oslavy. A predsa to nebolo to, čo chcel Boh. Preto Boh často hovoril: „Vaše obety sa mi už sprotivili. Nechcem už tieto vaše obety, je mi z nich zle!“ Platilo to ako jediný, legitímny spôsob, ako môžeš zmývať svoje hriechy.
Keď čítame Sv. Písmo, často vychádza do popredia baránok – obeta a krv. Jeremiáš najskôr spomína o tom, keď hovorí: „Som ako baránok. Neotvorím ústa. Nechám si robiť všetko, čo so mnou robia.“ (Jer 11,19) A Izaiáš to dopĺňa: „Služobník Pána bude ako baránok. Bude ako ovca vedená na zabitie, ktorá onemie pred svojím strihačom, ktorá neotvorí ústa. Nechá si šklbať svoju vlnu, keď pôjde na smrť. (Iz 53,7)
Desiaty Nisan je zvláštny deň. Desiateho Nisana bol v Egypte prechod – Pánova pascha, a o niekoľko desaťročí bol prechod Izraela do zasľúbenej zeme, pretože Jozue so svojím ľudom prekročil zázračne Jordán. A desiateho Nisana okolo roku 30 vstúpil Ježiš Kristus do Jeruzalema. Desiateho Nisana mu všetci poklonkovali a spievali. Desiateho Nisana vstúpil do Jeruzalema Baránok, ktorého si všetci láskavo zobrali k sebe a o ktorého sa starali. A štrnásteho Nisana, presne na deň Pánovej paschy, okolo tretej hodiny, zabíjala v Jeruzalemskom chráme každá Izraelská rodina, ktorá na to mala, baránka. A keď obetovávali baránkov, počas toho bľačania, kriku, krvi a tlačenice ľudí, zomieral aj iný Baránok. Bola to zvláštna pascha, zvláštny prechod. Od tej chvíle, keď zomieral zvláštny Baránok, ktorý neotvoril ústa, išiel dobrovoľne a nevzpieral sa; od tej chvíle nemalo už bľačanie oviec a baranov v Jeruzalemskom chráme žiadnu cenu. Od večera štrnásteho nisana toho roku, kedy bol ukrižovaný Ježiš Kristus, stratili všetky obety baránkov a ich krv akúkoľvek cenu. Stali sa nezmyslom, lebo prišlo k zvláštnej pasche. Izraelský ľud prekročil ďalší Jordán a ocitol sa v Božej blízkosti. To, že už nikdy nebude obetovaný žiaden baránok, sa hovorí v list Hebrejom: „Ježiš Kristus, Baránok, trpel raz a navždy, a jeho obeta bola dokonalá.“ Bol to nepoškvrnený a čistý Baránok, bezchybný a dlho chovaný u Otca a potom obetovaný. A tiekla Jeho krv. O Kristovej krvi platí to, čo platilo o krvi baránkov - pre túto krv nám Boh odpúšťa a naše hriechy sú zmyté. A prorok Ján Krstiteľ, keď zbadal Ježiša, povedal: „Toto je Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. Toto je Ten, ktorého krv potečie a bude zničený hriech.“ V Prvom Petrovom liste, 1Pt 1,18-19, je napísané, že „my sme neboli kúpení zlatom, striebrom, alebo nejakými obetami, ale boli sme kúpení vzácnou a drahocennou krvou Baránka“.
© Mário Tomášik
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
Aktualizované dňa: 11.11.2003 13:50:13 |
|
|
 |
|
