|
|
|
Boj 11
Chvála, ako ďalší druh útočnej zbrane v duchovnom boji. Pozrieme sa na chválu v tom zmysle, akým spôsobom uvoľňuje Božiu moc. V Písme často nájdeme slová chvály voči Bohu spojené s bázňou z Boha a s posvätnou hrôzou z toho, čo Boh vykonal. Keď zažiješ obrovský Boží skutok, zrazu ťa prenikne strach z Boha. Táto bázeň - strach z Boha ťa preniká a ty začneš zrazu Boha chváliť.
Chvála žiada Boha, aby nadprirodzene zasiahol a zároveň sa ozýva vtedy, keď niečo veľké Boh urobil. Ex 14,28-30: Prenasledovanie Izraelitou Egypťanmi. Mojžiš vztiahol ruku a more sa otvorilo a keď do týchto vôd vošli Egypťania, vody sa vrátili, prikryli vozy a jazdu celého faraónovho vojska, ktoré vošlo za Izraelitami do mora. Nezostal z nich ani jediný. Izraeliti prešli prostriedkom mora so suchou nohou. Ex 14,30: ”Ľud sa bál Hospodina a uveril Pánovi a jeho služobníkovi Mojžišovi." Čiže toto je popis toho, ako Boh usmrtil Egypťanov a keď to ľudia videli, báli sa.
A ako reakcia je zapísaná celá 15. kap. (Ex 15) - ona celá je piesňou chvály. V. 2: "Hospodin je moja záštita a pieseň. Stal sa mojou spásou. On je môj Boh a ja ho velebím. Boh môjho Otca a ja ho vyvyšujem.” Vv. 10 11: "Zadul si svojim duchom a more ich zavalilo. Potopili sa ako olovo v nesmiernych vodách. Kto je medzi bohmi ako ty, Pane? Kto je ako ty, taký veľkolepý vo svätosti, hrozný v chvályhodných skutkoch konajúci divy?” Vv 20-21: ”Tu zobrala prorokyňa Miriam, sestra Áronova, do ruky bubienok a všetky ženy vošli s ňou s bubienkami v tanečnom rytme a Miriam striedavo s mužmi prespevovala. Spievajte Hospodinovi, lebo sa slávne vyvýšil. Zmietol do mora kone aj s jazdcami." Miriam vyvyšovala Božiu veľkosť nad nepriateľmi. Mala vtedy asi 100 rokov.
V 2Paralipomenon 20kap. je zaznamenané, ako na zbožného júdskeho kráľa Jozafata sa dohovorili spojenecké vojská nepriateľov a bolo ich veľmi veľa. Kráľ zvolal národ, pretože sa bál. 2Krn 20,6-12: ”Zvolal ľud do Jeruzalema a na nádvorí chrámu volal na Boha. Hospodine, Bože našich otcov, či snáď nie si ty Boh na nebi, ktorý vládne nad všetkými kráľovstvami rôznych národov? Máš v rukách moc a bohatiersku silu a nikto sa ti nemôže postaviť naprotiveň. Či si to nebol ty, môj Bože, ktorý si vyhnal obyvateľov tejto zeme pred Izraelom, svojim ľudom? Ak na nás príde niečo zlého, či meč súdu, či mor, či hlad postavíme sa pred tento dom a pred teba, pretože v tomto dome prebýva tvoje meno a vo svojom súžení budeme k tebe volať a ty nás vyslyšíš a zachrániš. Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Nemáme silu proti tomuto veľkému množstvu. Nevieme, čo máme robiť a preto hľadíme na teba."
Jozafat hľadal u Pána pomoc, vyvýšil ho, pochválil ho, povedal, čo všetko veľké urobil a potom povedal, ´my potrebujeme tvoju pomoc´. Čo sa stalo? Ako odpoveď na Jozafatovo volanie a zhromaždenie ľudu sa v 14. verši (2Krn 20,14) dočítame: "Tu zostúpil uprostred zhromaždenia duch Hospodinov na Jaksiela, /jedného z prorokov,/ a ten hovoril: Pozorne počúvajte všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema a ty kráľ Jozafat. Toto vám hovorí Pán. Nebojte sa a nedeste sa toho veľkého množstva. Boj nie je váš, ale Boží." Ako odpoveď na volanie v núdzi, zostúpil Boží duch a povzbudil ich. Nepovedal im, ´oni sa tam pomlátia a vôbec nebudú proti vám bojovať´. Nie, povedal im, choďte, bojujte a uvedomujte si, že bojuje Pán. Bolo to vojensky, technicky a strategicky samovražda.
Čo urobili oni? "Potom povstali lévijci z Kehatovcov a Korachovcov, aby chválili Pána, Boha Izraela, hlasom veľmi mocným." Keď videli ako jeden z ich ľudí bol prepadnutý duchom Božím a ako prorokoval, tak povstali a začali volať na slávu a radovali sa z Boha a vyvýšili ho. Potom na druhý deň za včasného rána vytiahli na Tekojskú púšť. Keď vychádzali, Jozafat sa postavil a povedal. "Počujte ma Júdejci a obyvatelia Jeruzalema, verte v Hospodina, svojho Boha, a budete nepohnuteľní. Verte jeho prorokom a bude vás sprevádzať zdar. Po porade s ľudom, rozostavil pred Hospodinom spevákov, aby chválili jeho velebnú svätosť. Šli pred ozbrojencami a prevolávali: Chválu vzdajte Hospodinovi, jeho milosrdenstvo je večné." To vyzeralo ako kamikadze.
Stalo sa toto (2Krn 20,22-23): "V ten čas, keď sa dali do jasotu a chvál /oni tam dokonca jasali!!/ vyslal Pán zálohy proti Amončanom a Moabcom. Oni sa postavili proti obyvateľom Seiru, aby ich vyhladili ako prekliatych. Keď potom skoncovali s obyvateľmi Seiru, pomohli jedni druhým do skazy.” To znamená, že sa povraždili. Teológovia tvrdia, že sa pomiatli. Pán vyslal medzi nich anjelov takých, čo ich postrašili a oni sa pomiatli a pobili sa navzájom. Výsledok, v.24nn: ”Keď vstúpili Júdejci na výšinu s výhľadom na púšť, obrátili sa smerom k tomu zhluku, zbadali len mŕtve telá, ako ležia na zemi. Nikto nevyviazol živý. Potom prišiel Jozafat a jeho ľudia a zbierali korisť. Našli pri mŕtvych telách množstvo majetku a vzácnej výzbroje. Získali pre seba toľko, že to nemohli uniesť. Korisť zbierali tri dni. Štvrtého dňa sa zhromaždili v doline, kde začali dobrorečiť Bohu a tá dolina sa volá Beraka, čo znamená dobrorečenie. V.28: "Prišli s harfami, citarami a trúbkami do Jeruzalema, do Hospodinovho domu." Nakoniec mali z toho veľký karneval. Čo sa stalo navyše? V.29: ”Strach pred Bohom doľahol na kráľovstvá všetkých zemí keď počuli, ako Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela.” Toto bol výsledok.
Čo robí chvála? Chvála v tej chvíli uvoľnila Božie vojská, Božiu moc. Boh vyslal svojich anjelov do nepriateľského tábora. Kráľ Dávid si natoľko uvedomoval, aká dôležitá je chvála, že v 1Paralipomenon sa môžeme dočítať v 1Krn 23,5 že: "Dávid postavil štyritisíc vrátnikov a štyritisíc ďalších a oslavovali Pána na nástroje, ktoré dal k oslavovaniu Pána vyrobiť." Štyritisíc ľudí chválilo Pána. Boli tam len na to, aby spievali Bohu, vymýšľali nové pesničky a hrali. Mali družstvá, ktoré sa striedali a stále chválili Pána. Vv 30-31: "Aby nastúpili každé ráno ku vzdávaniu chvál a oslavovaniu Hospodina a práve tak aj večer." Čiže každé ráno a každý večer iné družstvo vystriedali tých ´vyspievaných´ a zase začali spievať celú noc, atď.
V Ž 22,24 sa hovorí: "Kto sa bojíte Pána, chváľte ho. Kto máte bázeň z Hospodina, chváľte ho. Ctite si ho všetci, potomci Jakubovi a celé Izraelovo potomstvo nech pred ním žije v bázni." Tí, ktorí si ctíte Pána, máte bázeň z Neho, (to znamená rešpektujete Ho), tak chválou reagujte na Jeho veľkosť a na ten posvätný strach, ktorý z Boha ide.
Chcel som týmto poukázať na paralelu medzi Božím majestátom, Jeho skutkami a Tvojou chválou. Niekedy sa môže stať, že chváliš Boha, pretože si zažil obrovské Božie skutky alebo vyvýšiš Boha a chváliš ho a potom vidíš veľké Božie skutky.
V 4 a 5 kap knihy Zjavenia (Zjv 4; Zjv 5)sú popísane obrazy chvály a zvelebovania, ktoré konajú rôzne stvorenia v nebi. 4 kap: "Pred trónom bolo more, ktoré iskrilo ako kryštál a uprostred okolo trónu boli štyri živé bytosti plné očí spredu aj zozadu. Všetky štyri bytosti, jedna ako druhá, mali po šiestich krídlach a mnoho očí a bez ustania dňom aj nocou volajú: Svätý, svätý, svätý. Svätý je Hospodin, Boh všemohúci, ten ktorý bol, ktorý je a ktorý prichádza. A kedykoľvek tie bytosti vzdávali česť, slávu a vďaku tomu, ktorý sedel na tróne a ktorý je živý na veky vekov, padá tých dvadsaťštyri starcov na kolená a klaňajú sa mu, ktorý je živý na veky vekov. Potom položia svoje koruny pred trónom a hovoria . Hoden si Pane a Bože náš prijať slávu a česť aj moc, lebo ty si stvoril všetko.” V Zjv 5,11: "A videl som ako okolo trónu a tých bytostí a starcov stojí množstvo anjelov. Bolo ich na tisíce a státisíce. Počul som ich mocným hlasom volať: Hoden je Baránok ten obetovaný prijať moc, bohatstvo , múdrosť, silu, poctu, slávu a dobrorečenie a všetko tvorstvo na nebi, na zemi aj pod zemou, v mori, všetko, čo v nich jest volalo tomu, ktorý sedí na tróne a Baránkovi: Dobrorečenie, česť a sláva i moc na veky vekov.” Toto boli obrazy toho, čo sa deje v nebi. Tam je všetko stvorenstvo zaujaté chválou Boha. Oni stále chvália Boha a vyvyšujú Toho, ktorý je živý naveky vekov, ktorý má v rukách všetku moc, česť, dobrorečenie, bohatstvo, silu, slávu...
Chvála je duchovná zbraň, ktorú máme a my, keď ju používame tak víťazíme nad Satanom. Keď Boha chválime, vtedy je moc démonov a Satana úplne spútaná a on nemôže mať kontrolu nad tebou samým, ani nad životnými situáciami, v ktorých sa nachádzaš. Sk 16,22-40 je popísané, ako boli Pavol a Sílas uvrhnutí do väzenia. Zvestovali Pána Ježiša Krista a naraz sa im stalo asi takéto niečo: ”Dav sa obrátil proti nim a sudcovia im dali strhať šaty a rozkázali ich zbičovať. Keď ich dôkladne zbičovali, zavreli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa toho rozkazu zavrel do najbezpečnejšej cely a pre istotu im dal nohy do klady.” My by sme si povedali, že mohli mať strach, mohli byť neistí, mohli byť rozčúlení... My ale vieme, že to tak nebolo. V srdci nemali postoj sťažovania sa, nemali postoj strachu. Naopak, v srdci im prýštila chvála a oslava Bohu. Verš 25: "Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spevom oslavovali Boha. Ostatní väzni ich počúvali. Tu náhle nastalo veľké zemetrasenie a celé väzenie sa otriaslo až do základov. No naraz sa otvorili všetky dvere a väzňom spadli putá." Veľký strach prežil pán žalárnik - verš 29: "Tu žalárnik rozkázal, aby mu priniesli svetlo, vbehol dovnútra a plný strachu padol pred Pavlom a Sílasom na kolená." Na toho človeka padla bázeň. Mal hrozný strach, keď si uvedomil, čo sa stalo. Najbezpečnejšia cela a zrazu bola popraskaná, mreže otvorené, väzni nemali okovy... a na neho padol strach.
Chvála, to je uvedomovanie si, aký je Boh a vyslovovanie týchto vecí, vyslovovanie týchto charakteristík Boha. Celý Ž 104 (35 veršov) je o tom. "Dobroreč moja duša Pánovi. Hospodine, Bože môj. Aký si neskonale veľký. Odel si sa velebnou dôstojnosťou. Halíš sa svetlom, ako plášťom a rozpínaš nebesia ako stanovú plachtu." Tu je krásne popísané, aký je Boh. Aký je veľký a úžasný. Čo robí - v15: "Víno dáva pre radosť ľudskému srdcu. Až sa tvár leskne viac ako olej a chlieb dodá ľudskému srdcu sily." Ku koncu sa píše: "Kiež je Bohu príjemné moje premietanie o ňom. Hospodin je moja radosť. Dobroreč moja duša Hospodinovi."
Ž 34,4 hovorí, že chvála je vyvyšovanie Hospodina, vyvyšovanie Boha. Doslovne sa tam hovorí: "Vyvyšujte so mnou môjho Boha." Vyvýšiť Boha znamená dať ho vyššie ako všetko ostatné. Kto je pre teba dôležitejší? Boh alebo tvoje starosti, bolesti alebo tvoja rodina alebo... ? Alebo Boh? Vyvyšovanie Boha - to je chvála. Obdivovanie Boha - to je chvála.
Prečo by sme mali chváliť Boha? Preto, lebo to prehlasuje svätú Božiu veľkosť. Kto bude hovoriť o Božej veľkosti, keď nie my? My musíme chodiť kamkoľvek medzi ľudí, my sa potrebujeme zhromažďovať a chváliť Boha, my potrebujeme hovoriť o tom, kto je Boh a aký je Boh. Prehlasuje to svätú Božiu veľkosť a Boží majestát a Jemu to patrí. Iba my môžeme povedať, ´chválime ťa Bože.´ Nič nie je stvorené tak, aby bolo schopné chváliť, iba my.
Ako možno Boha chváliť. Gestami - dvíhaním rúk, jasotom (pokrikovanie, poskakovanie a nadšené ujúkanie a jačanie na chválu Božiu) a my to potrebujeme zažiť vo svojom súkromí. Máme prinášať chválu akýmkoľvek spôsobom všade, kde sme. Toto prinesie Bohu slávu. Mnohých to pohorší. Je to možné, ale aj Dávid pohoršil Izraelcov, aj svoju vlastnú ženu. Pretože tancoval pred archou a vyzeral ako blázon. Ona na neho pozerala a pohrdla s ním v srdci. Odvtedy nemohla mať deti. Za to, že sa smiala na tom, že on chváli Boha.
Chváliť Boha možno jasotom alebo nadšeným hovorom, kľakaním, tlieskaním, hrou na nástrojoch alebo pokrikovaním. To je v Biblii. Mnoho ľudí si myslí, že pokrikovať počas modlitby je nedôstojné, neslušné alebo to nie je hodné Boha. ”Boh predsa pôsobí v pokoji...” povedia. To, že ja zvýšim hlas na slávu Božiu neznamená, že nemám pokoj v sebe. Vnútorný pokoj sa samozrejme prejavuje aj pokojom vonkajším, ale takisto vnútorná radosť sa prejavuje aj vykrikovaním navonok. Takto možno vyjadriť chválu. Tieto veci sú znamením, že v nás žije Boh.
Viete koho to teší, keď vymýšľate stále nové spôsoby ako Boha chváliť? Pána Boha. On sa z toho raduje. Jeho to potešuje a buduje to vašu bytosť. Vás to bude uzdravovať.
Ako je chvála Božia zbraňou proti nepriateľovi. Ž 8,3: "Ústami nemluvniat a kojencov si vybudoval mocný val proti svojim protivníkom a zastavil si nepriateľa planúceho pomstou." Malé detičky - ako môžu vybudovať mocný val na zastavenie nepriateľa? Veríme, že Biblia nie je len obrazne napísaná, ale nevieme si predstaviť, ako by toto bolo myslené doslova. Tým sa chce niečo vyjadriť.
Kde sa berie v nemluvňatách a kojencoch tá zvláštna sila, aby postavili val proti nepriateľom? Podstatu tejto sily vysvetlil Ježiš, keď ho v chráme napadli veľkňazi a zákonníci. On prišiel do chrámu a nahneval sa, pretože tam videl predavačov holubov, peňazomencov, vekslákov. Zobral bič, vyhnal ich von a hovorí: ”Vy ste z tohoto urobili pelech, ale môj Otec povedal, že toto bude dom modlitby.” - Matúš 21kap (Mt 21). ”Pristúpili k nemu chromí, ubolení, chorí ľudia a on ich uzdravil.” Spôsobil tam mnoho uzdravení. Dotýkal sa tých ľudí, modlil sa za nich a nad nimi.
Boli tam deti a volali: ”Hosana synu Dávidovmu.” To bolo veľmi vážne zvolanie, lebo syn Dávidov bol očakávaný ako ten, ktorý vykúpi Izrael. Bol očakávaný ako politický vykupiteľ, ako premiér štátu Izraela, že sa postaví a povie: Zvrhneme vládu Rimanov. Naraz tu nejakému potulnému chudobnému učiteľovi, ktorý sa neučil v ich školách, deti začnú volať: ´Hosana synu Dávidovmu. Vykupiteľ, Mesiáš prišiel.´ Oni keď toto videli, tak sa nahnevali a prišli k nemu a povedali: ´Počúvaj Ježiš, počuješ, čo vravia?´ A on im odpovedal: ´Áno. A či ste nečítali, že z úst nemluvniat a kojencov pripravil si si chválu?´ Citoval Ž 8,3, ale pozmenený. Tam stojí ”z úst nemluvniat ...postavil si mocný val proti protivníkom”, no Ježiš povedal ”z úst nemluvniat postavil si chválu.” Čiže chvála je ten mocný val proti nepriateľom a chvála porazí protivníka.
Kto sú tí kojenci a nemluvňatá? To sú tí, čo nemajú silu. Slabí. Majú len silu rodičov. My sme tí Boží kojenci a nemluvňatá a naša sila je iba v Otcovi. Sila Božieho ľudu je chvála. V slabosti sa prejavuje moja sila, povedal Boh Pavlovi. Kedy povedal Pavol, že je silný? Keď bol bičovaný, porážaný, ničený a zradený. Vtedy povedal: ”Ale milosťou Božou som, čo som, a stále mám v sebe silu.”
Čo je chvála a ako sa prejavuje najviac? Ústami. Je to činnosť úst, nimi chválu uvoľníme. Nemluvňatá a kojenci nemajú žiadnu vlastnú silu a preto sa musia spoliehať na Božiu silu. Mt 11,25: Ježiš sa zase hádal s farizejmi a keďže ho nemohli pochopiť, pochopili ho ľudia, ktorí boli okolo Neho. On vtedy zajasal v duchu a hovorí: "Velebím ťa Otče, Pán neba i zeme, že si skryl tieto veci pred múdrymi a zjavili si ich kojencom." Jeho učeníci boli tými kojencami. To sú tí slabí. To sú tí, čo sa narodili zhora a pochopili a prijali Ježiša Krista. Nemajú svoje sily, ale obracajú sa k Bohu.
Ale aj Satan sa obracia k Bohu so žalobou. Zjv 12,10: Satan sa obracia k Bohu dňom i nocou s tým, aby žaloval na nás. Aj my, keď sa obraciame na Boha s chválou, tiež to máme robiť vo dne, v noci, umlčujeme jeho obvinenia.
Prečo je chvála duchovnou zbraňou? Zjv 16,13-14: "A hľa z úst draka a z úst dravej šelmy a z úst lživého proroka vystúpili traja nečistí duchovia podobní ropuchám. Sú to duchovia diabolskí, ktorí robia zázračné znamenia. Vyšli ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili k boju v rozhodujúci deň všemohúceho Boha." Drak a šelma tiež pôsobili ústami. Z ich úst vyšli nečistí duchovia, ktorí sa podobali na ropuchy.” My tiež musíme používať ústa, aby sme umlčali ich démonské pôsobenie. Démonskí duchovia sú prirovnaní k žabám a tie zvyčajne kvákajú celé noci. Je to neprestajné a robí to obrovský hukot. V súčasnom svete sa to dá prirovnať k propagande rôznych bezbožných ideológií, ktoré majú za cieľ presadiť určité politické ciele a získať určité vysoké miesta. A ďalej je to reklama. Obe používajú média: televízor, rozhlas, noviny a bilboardy. A my ich musíme takisto umlčať činnosťou našich úst a to jest chválou. A takisto máme používať televíziu, rozhlas, noviny a bilboardy.
Ž 149,6-9: "Nech svojim hrdlom, tí, ktorí patria Pánovi, vyvyšujú Boha z dvojsečným mečom vo svojich rukách, aby na to rôznymi národmi konali pomstu, tresty na národoch, aby spútali reťazami ich kráľov a železnými okovami tých, ktorí sú u nich vo cti. Aby nad nimi vykonali súd, ako je o tom písané. Je to česť pre všetkých jeho verných." Dvojsečný meč je Božie slovo. Ústami a s Božím slovom v rukách máme hlásať a vyvyšovať Pána. A čo sa vtedy stane? Ten obraz: rôzne národy a na nich máme vykonať pomstu a zajať ich kráľov. Králi, to sú tí, ktorých si oni ctia. To sú vládcovia, rôzne sily a panstvá, ktorých si oni uctievajú a my máme nad nimi zaujať autoritu, máme ich zajať a vykonať nad nimi súd. A to je česť pre nás.
My, keď začneme chváliť Boha, máme obrovský vplyv na všetky nečisté duchovné sily a my sme schopní ich umlčať a sme schopní nad nimi vykonať súd a nad tým všetkým vyvýšiť Pána a prejaviť Jeho slávu. Toto je obrovské poslanie, na ktoré my máme autoritu a prostriedky a ktorého my sa potrebujeme zmocniť.
My sa stále hanbíme nosiť napísané trebárs na tričku: ”Ježiš Kristus je môj Pán a ja ho veľmi milujem”, alebo ”Nehanbím sa za evanjelium, lebo viem, že je to mocou Božou za spasenie pre každého, kto verí”, alebo ”Nepôjdeš do neba, keď neuveríš v Ježiša” atď. Potrebujeme byť vynaliezaví a dostať Ježiša Krista na ulice.
Pramene:
R. Martin: Hlad po Bohu, Familiaris ´95
V. Vácha: Duchovní válka, KMS ´95
D. Prince: Duchovní boj, B. Šípek, Praha ´95
M. a S. White: Získávání učedníkú, JB Liberec ´94
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
Aktualizované dňa: 11.11.2003 15:14:59 |
|
|
 |
|
