|
|
|
Život naplnený Božím slovom 2
Budeme hovoriť o podobenstvách Pána, o tom prečo Ježiš Kristus hovoril v podobenstvách a o tom, čo to všetko pre nás znamená.Mk 4,33-34, Lk 8,4 - hovorí sa tu o tom, že Ježiš hovoril k nim vždy v podobenstvách. Ale v súkromí svojim učeníkom všetko vykladal. Predstavte si stretnutie s Ježišom, kde boli zhromaždené desiatky, stovky, tisícky, dokonca desat'tisíce ľudí a vždy hovoril v podobenstvách. To znamená v určitých obrazoch a nie všetci rozumeli, ale svojim učeníkom v súkromí všetko vykladal. Prečo to robil?
Podobenstvá nás majú provokovať, aby sme zvažovali slová, aby sme hľadali, čo pre nás znamenajú a aby nás priviedli k hľadaniu odpovede priamo od Neho. Čokoľvek čítaš v Písme a je tam nejaké podobenstvo, nejaký obraz, nemôžeš to len tak prejsť, ale musíš sa zastaviť - toto je cieľ podobenstiev - aby si sa zastavil a uvažoval nad tým, čo to znamená. Keď tomu nerozumieš, začni sa pýtať Lk 8,5-8 – „Ľudia sa k nemu schádzali vo veľkých zástupoch a On hovoril v podobenstvách: Vyšiel rozsievač rozsievať semeno, keď rozsieval, padlo niektoré vedľa cesty, kde ho pošliapali a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné padlo na skalu a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahu. Iné však padlo medzi tŕnie, ktoré spolu s ním vyrástlo a udusilo ho. A iné padlo do dobrej zeme a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ Učeníci tomu nerozumeli a preto sa ho pýtali. Teraz to rozoberieme.
On vyšiel rozsievať zrno a keď sa ho pýtali čo to je tak On hovorí, Lk 8,11 – „Semenom je božie slovo.“ Ježiš hovorí, ja som ten rozsievač, chodím po zemi, rozsievam božie slovo a hádžem ho do sŕdc ľudí. Hovorí, že sú štyri druhy pôd; asi toto podobenstvo poznáte; ale chcem sa zamyslieť nad tým, čo rozhadzoval do sŕdc ľudí. Božie slovo. V Jn 1,1 je napísané, že Božie slovo je Syn Boží, Ježiš Kristus. Ježiš Kristus hádže do tvojho srdca sám seba. Chce sa tam zakoreniť, v tom tajomnom priestore uprostred teba, odkiaľ pramení všetko rozhodovanie a chce tam byť pochopený. Nejde Mu len o to, aby bolo prijaté. Hovorí, že sú ľudia, ktorí ho príjmu s nadšením a za chvíľu ho nechajú tak. Ale štvrtý typ pôdy je pre Neho najdôležitejší a to sú tí, ktorí ho prijímajú a držia sa ho. Takže nejde mu len o tvoju myseľ, pretože tam je veľa múdrosti - pýcha je hriech múdrych ľudí, ktorí toho veľa vedia; múdri ľudia tohto sveta veľa vedia, tak veľa, že už nepočúvajú a pretože majú o sebe tú mienku, že veľa vedia, už nie sú ako deti. V 1Pt 1,23 je napísané – „Zrodili ste sa k novému životu večným a nepominuteľným Slovom božím.“
Zrodil si sa k životu Božím slovom, ktoré je živé. Hebr 4,12: „Živé a mocné je Božie slovo, ostrejšie ako každý dvojsečný meč." Božie slovo je schopné preniknúť do tvojho srdca a rozdeliť všetky veci podľa toho ako ono chce. Počul som prirovnanie k tomu, že je ostrejšie ako každý dvojsečný meč. Keď si predstavíme niečo ostré, tak máme z toho obavu; keby sa k nám niekto priblížil s nožom, dýkou alebo šabľou, tak máme nepríjemný pocit. Ale keď ide chirurg operovať, tak potrebuje ten najostrejší skalpel. Pretože čím je ostrejší, tým menej to človeka bolí, tým presnejšie vie prísť na to choré miesto a oddelí ho od zdravého. Čiže nestačí tupý skalpel. Takže Božie slovo hovorí, že je ostrejšie ako dvojsečný meč a oddeľuje všetky tvoje myšlienky od Božích - myšlienky duše a myšlienky ducha. Môžeš mať totiž toho v živote veľa, čo by si chcel urobiť pre Boha, ale otázka je, čo chce Boh, aby si urobil. Ale keď budeš dobre počúvať Božie slovo, ono bude do teba prenikať a nebudeš musieť hľadať žiadny recept na život. Tým, že čítaš Božie slovo, začínaš chápať: ja by som mal urobiť toto a toto v živote. Takto do teba preniká Božie slovo, ktoré je živé, lebo živé veci sú chápané len v srdci.
Všetci veľmi potrebujeme prežiť tú skúsenosť, že sa skloníš nad Bibliou, ktorej nerozumieš, nad akýmkoľvek miestom, ktorému nerozumieš a necháš Ducha Svätého, aby tí ho vysvetlil. Veľakrát som počul, že to mám robiť a málokedy som to robil, pretože som nemal s tým takú živú skúsenosť. Nestačí, že čítaš sv. Písmo, musíš sa zahĺbiť a uvidíš, že ti to pôjde. Potom som tam hĺbal, hĺbal a nešlo mi to, tak som si prečítal vysvetlivky a hovorím si ´no to je dobré, to je určite ono´, ale potom som zažil, že keď som pozorne načúval, Duch Svätý mi dal ešte ďalšie pochopenie, ktoré malo súvis s mojím životom. Toto všetci potrebujeme k životu. To teologické vysvetlenie potrebujeme, aby sme mali prehľad, ale životu Ťa naučí iba Svätý Duch. Stačí sa zahĺbiť a povedať, „Pane vysvetľuj mi to." Možno zažiješ dva pokusy neúspešné, možno sedem, ale ak si otvorený Božiemu pôsobeniu, zažiješ, že ti na myseľ začnú veľmi nebadane prichádzať myšlienky, ktoré si nikde nečítal. Myšlienky, ktoré sú veľmi zaujímavé, ktoré poskytujú skrytý význam týchto vecí. Toto je jemné a veľmi krásne zjavenie Ducha Božieho, ktoré ty potrebuješ. Keď sa toto deje, keď pochopíš zvláštne veci, vtedy Duch Boží koná v tvojom srdci.
Prís 14,22: „Láskavosť a pravda sú s tými, čo konajú dobré veci." Prís 14,33: „V srdci dobrého muža je múdrosť." Múdrosť nevstúpi do zlovoľného srdca a teraz Príslovia hovoria, že v srdci dobrého muža, je múdrosť; v srdci dobrého božieho dieťaťa je múdrosť. Prís 18,15: „Srdce rozumné získava poznanie.“ Ako sa to všetko začína spájať: srdce láskavé, dobré, múdre, poddajné, srdce milé. Všetkým spojivom týchto veršov je - Prís 28,5: „Ti, ktorí hľadajú Pána, rozumejú všetkému." Spojivom všetkého je hľadať. Hladovať po; snažiť sa získať veci od Pána. Snažiť sa získať veci, ktoré mi dáva Boh, ktoré vo mne spôsobia život, ten nadprirodzený, pevný život, potom budeš pevným človekom. Potom sa nebudeš musieť hecnúť každý Nový rok, že zase niečo dodržíš, alebo každý pôst alebo každú nedeľu alebo každú spoveď. Pretože vtedy Boh bude v tebe pôsobiť a ty sa budeš môcť hecnúť zakaždým keď si na kolenách, každé ráno a bude sa ti to dariť. A vždy keď padneš, stane sa ti to preto, že si do srdca vpustil svoje ľudské veci, že si tam zase vpustil iných duchov než je Svätý Duch, možno nejaké zbožné myšlienky, ale nie Svätého Ducha, ktorý má v tebe spôsobovať život.
Mk 4,34: „Bez podobenstva k nim nehovoril, ale v súkromí svojím učeníkom všetko vykladal.“ Mk 7,17: „Keď' opustil zástup a vošiel do domu, pýtali sa ho učeníci na to podobenstvo.“ Toto sú dve miesta v Písme, kde sa hovorí o tom, že učeníci prichádzali a osobne sa pýtali, „Ježiš, teraz nám to povedz, my sme tomu nerozumeli." To nevadí, že nerozumieš Biblii, ale choď za Ježišom a požiadaj ho, nech ti to vysvetlí. Oni sa pýtali.
1Mach 10,72: „Spýtaj sa a pouč sa.“ Podľa hebrejského použitia týchto dvoch slov ´spýtaj sa a pouč sa´, tu sú dva imperatívy, dva výkričníky, ale oni nie sú rovnocenné, sú podriadené druhý prvému. Znie to potom takto: „Požiadaj, spýtaj sa a potom budeš vedieť lebo spoznáš odpoveď." Akonáhle požiadaš Boha, tak spoznáš odpoveď. Božie slovo dáva veľkú istotu, že spoznáš odpoveď, keď sa budeš pýtať. Ale musíš sa pýtať tak, ako keď prichádzali učeníci. V Cirkvi sú tak, ako za čias Ježiša Krista dve skupiny kresťanov: tá veľká skupina, ktorá prichádza v zástupoch a tá malá, čo prichádza osobne. Tí, ktorí sa pýtajú, aby sa dozvedeli ešte viac, tí, ktorým to stojí za námahu prísť ešte k Ježišovi. Tí mnohí boli povzbudení hovorili, „Ó, aké úžasné, koľkých uzdravil, ešte aj mňa uzdravil(!)" a stačilo im to; ale bolo niekoľko ľudí, ktorí prichádzali za Ježišom a chceli to vedieť osobne, lebo nerozumeli všetkému. Nebuď povrchný, nebuď polovičatý, nebude ti to stačiť. Takže musíme sa pýtať.
Mk 4,10: „Keď boli osamote vypytovali sa ho tí, čo boli s ním spolu s dvanástimi.“ Múdrosť sa rada dáva maličkým, tým, čo počúvajú dychtivo. Chcem sa zamerať na toto slovo „dychtivo". Musíš prejaviť vyprahnutosť. Toto je veľmi dôležité. Myseľ má totiž len máme predstavy. Myseľ nemá túžby, myseľ nie je schopná prahnúť. Len tvoje srdce vie naozaj prahnúť po niečom, čo chce získať. Musíme spoznať a učiť sa oddeliť poznanie mysľou od poznania srdcom. My sme vychovávaní gréckou filozofiou, ale musíme uvažovať ako Židia, ktorí všetko robili srdcom; nekonali len mysľou, oni to robili celou bytosťou. Koľkí sme takí polovičatí, rozhodneme sa len v hlave a keď nám niečo nevyjde tak si povieme „no a čo". Prečo by si potom o to zápasil? Nerobíš to, lebo si sa nerozhodol v srdci. Nejde ti o to, aby sa naozaj udialo to, pre čo si sa predtým rozhodol.
Takže počúvať dychtivo, musíš prichádzať k Bohu a byť dychtivý a načúvať. Príklad si môžeme vziať z detí, ktoré o niečo prejavia záujem. Vtedy počúvajú veľmi pozorne. Keď pribehnú a niečo chcú vedieť, tak mu to musíš vysvetliť - vtedy vyvaľujú oči a naťahujú uši - vtedy vlastne formujeme ich osobnosť. A takto máš prichádzať k Bohu, takto máš prichádzať a dychtivo sa pýtať.
Sir 3,29: „Prianím múdreho je mať načúvajúce ucho." Načúvajúce ucho je ucho, ktoré prahne po tom aby sa niečo dozvedelo. Ježiš tak často opakoval, „kto má uši, nech počúva". Prečo Ježiš hovoril, ´svetlom tvojho tela je oko´? Môžme povedať, že vstupnou bránou do ľudského srdca je ucho - je to tak, čo počujeme, to nám preniká do srdca. Preto je tak dôležité, aby si si dával pozor, čo pozeráš na televíznej obrazovke, na to čo čítaš, akú hudbu počúvaš. Pretože ti to preniká do srdca a odtiaľ to potom pôsobí von. Je mimoriadne dôležité, čím necháš formovať svoju bytosť. Nedávno som sa stretol s mužom, ktorý si naštudoval Freuda a potom veselo hrešil; podvádza manželku a ospravedlňuje si to, lebo pán Freud povedal, že to je psychologický zákon v mužovi. Ja teda môžem mať inú ženu, pretože Freud to tak vyskúmal. Bez problémov nechal svoje vnútro sformovať úplne niečím iným, než je prirodzený zákon, ktorý doňho vložil Boh.
Skôr než Ježiš začal vysvetľovať to podobenstvo o rozsievačovi, tak povedal niečo dôležité, povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom porozumiete všetkým ostatným?“ Teda podobenstvo o rozsievačovi je najdôležitejšie podobenstvo v celom Písme, lebo ak nerozumieš tomuto jednému, tak nebudeš rozumieť žiadnemu. Preto musíš venovať zvláštnu pozornosť tomuto podobenstvu. Zober si ho, študuj ho a začni sa podľa neho správať. Venuj mu pozornosť, zvažuj ho, premietaj v mysli a nechaj ho v sebe pôsobiť.
Nič, čo je v podobenstve nie je nejaká kulisa. Ježiš myslel podobenstvá veľmi osobne, On hovoril tými podobenstvami o veciach medzi tebou a Bohom. Je tam napísané, že slovo v niektorých ľuďoch zapustí korene plytko, celí sú nadšení a hovoria „Haleluja" a potom príde trochu viac slnka a hneď ich spáli; príde zopár problémov a odpadajú. To sa deje medzi tebou a Bohom ak si len povrchne nadšený. Ty hynieš pred Bohom. Alebo hovorí, že prichádza Satan a okamžite ti ho zo srdca berie. Dávaj pozor na to, keď počúvaš Božie slová, nablízku je nepriateľ, ktorý ti ich chce zobrať. V Mk 4,16 Ježiš hovorí, že ten človek, ktorý prijal Božie slovo s povrchným nadšením, že je u neho zasiate do skalnatej pôdy. Počuje Slovo a hneď ho s nadšením prijíma, je tu napísané „s radosťou", ale čítajme tu výraz „s nadšením", pretože to je vlastný význam gréckeho výrazu, ktorý je tam použitý. Oni ho totiž s nadšením prijímajú, ale nemajú ovocie, pretože odpadajú, sú na skalnatej pôde, ich srdce je tvrdé, neprinášajú žiadne ovocie.
Ale Ježiš chce aby sme boli ako vo verši 20, Mk 4,20, popisuje, že Božie slovo máme prijať do dobrej zeme. Tí počujú slovo, príjmu ho a nesú úrodu 30násobnú i 60násobnú. Tam je použité slovo „paradechomai“, a je to zložené z dvoch slov. Jedno je para a to znamená ´popri´ a druhé je dechomai a to znamená ´prijať radosťou´. Ešte sa to dá vyjadriť takto: uvítať niekoho alebo dávať' sa s prijímaním. A Ježiš povedal, že keď takto prijmeš Božie slovo, tak v tebe začne pôsobiť a prinášať úrodu. Takže paradechomai znamená potešiť sa niekomu a prijať ho tak láskavo, vrúcne ako prijímaš blízkeho priateľa vedľa seba, na ktorom ti záleží - to je vo v.20. Keď si to predstavíš, ako prijímaš niekoho na koho si dlho čakal, tužil si aby prišiel k tebe - tak má k tebe prísť Božie slovo. Tak ho máš privítať a objať a zdržovať ho u seba.
Takže to slovo znamená niečo ako pevne sa držať: Tento výraz je niekoľkokrát spomenutý v Biblii. O tom ako sa máš držať príkazov, ktoré Boh dával. Boh, ktorý hovoril v Starom zákone k Izraelu – v Dt 11,22: „Ak budete bedlivo dbať a celkom dodržiavať toto prikázanie, ktoré vám dávam, aby ste milovali svojho Boha a primkli sa k nemu." Ďalší Dt 13,4: „Hospodina svojho Boha budete nasledovať a jeho sa budete báť, budete dbať na Jeho príkazy." Joz 22,5: „Len sa usilovne snažte dodržiavať prikázania a zákon, ktorý vám prikázal Mojžiš, služobník Pána, totiž milovať Boha svojho, chodiť' po všetkých jeho cestách a dbať' na jeho prikázania." V Rim 12,5 je použité presne to isté slovo a je tam napísané aby sme „Ľnuli k dobrému", aby sme sa primkýnali k dobrým veciam. Tak sa máme primkýnať k Božiemu slovu. O tom hovorí Písmo od Genezis po Zjavenie stále tým istým spôsobom.
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv.Martina
Aktualizované dňa: 09.10.2003 11:16:10 |
|
|
 |
|
