|
|
|
Ježiš – opora života
1Kor1,4-5: „Stále za Vás Bohu ďakujem pre milosť božiu, ktorá bola daná Vám v Kristovi Ježišovi. On Vás obohatil vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní."
Dostali sme nejaké bohatstvo. Každý, kto sa ocitol v Kristovi Ježišovi, dostal zvláštnu milosť, ktorou bol obohatený v slove a poznaní. V 2Kor 8,9 sa hovorí, niečo podobné. „Poznáte predsa štedrosť nášho Pána, Ježiša Krista. Bol bohatý, ale pre vás sa stal chudobným, aby ste vy jeho chudobou zbohatli." On bol bohatý a stal sa chudobným.
Čo to znamená? A kto vlastne zbohatol? Na jednom mieste Pavol hovorí: „Niet medzi vami veľa urodzených, bohatých, vznešených...,“ prečo tu teda hovorí, že sme zbohatli. Ako to teda je? Keď sa hovorí o bohatosti Pána Ježiša Krista, hovorí sa o tom, že bol Bohom, bol bohatý, ale bol ochotný stať sa tým, ktorý nič nemá, stať sa človekom.
Boh, stal sa človekom. Roztrhol nebesá, ako sa hovorí v prorokovi Izaiášovi a zostúpil z nich. Stal sa chudobným a vylial na nás svoju štedrosť. Ako? Toto slovo ma zaujalo, ŠTEDROSŤ. Poznáte štedrosť Pána Ježiša Krista? Kto z Vás môže povedať, že pozná štedrosť Pána Ježiša Krista? My sme prijali bohatstvo muža, ktorý bol od vekov Bohom, ale stal sa človekom a stal sa chudobným , ktorý nemal nič, aby jeho bohatstvo dal nám.
A my zbohatneme kedy? Kto môže zbohatnúť? Ten, kto je chudobný; bohatý už nemôže zbohatnúť, lebo už je bohatý. Teda, musíme opustiť všetko svoje bohatstvo. Ak si bohatý, musíš opustiť svoje bohatstvo, aby si zbohatol ešte viac.
Ako sa to môže udiať? Čo všetko je tvojím bohatstvom? Musíš byť chudobný na seba. Musíš byť chudobný na svoju múdrosť, musíš byť chudobný na svoje ciele, musíš byť chudobný na svoje ideály, musíš byť chudobný na svoju kariéru, musíš byť chudobný na svoje záujmy..., aby si mal jeho bohatstvo. 1Kor1.8 - keď si prijal jeho bohatstvo, „kúpeš sa v jeho štedrosti", - to je tá zvláštna požiadavka evanjelia - čo sa s tebou stane? „Svedectvo Kristovo bolo medzi vami potvrdené, takže nie ste pozadu v žiadnom dare milosti a čakáte, až sa zjaví náš Pán Ježiš.“
Toto je to podstatné. Svedectvo o Kristovi bolo medzi Vami potvrdené. Čím je potvrdené? Ten, kto prijal bohatstvo Pána, na ňom sa prejaví svedectvo o tom, čo s ním Boh urobil. Ten, kto sa obrátil a spoznal Pána Ježiša Krista, na tom je to vidieť. Nie je možné nevidieť na obrátenom človeku, že sa obrátil k Pánovi. Nie len preto, že sa raduje, možno dvíha ruky a kričí „haleluja“. Ale je to vidno na ňom, na jeho tvári, na jeho správaní, vidno na ňom celom zmenu zmýšľania a života.
Hneď na to sa hovorí, že ´nie ste pozadu v žiadnom dare milosti´. Od tej chvíle, ako si schudobnel v sebe, prijal si Ježiša, stal si sa bohatým všetkými darmi milosti, ktoré on má. Ôsmy verš hovorí, „on vám bude oporou až do konca, aby ste v onen deň neboli obvinení.“ On vám bude oporou. Ten, ktorého ste prijali. Pozor: nie jeho bohatstvo vám bude oporou. Nie to, čo ste prijali od Neho vám bude oporou. Nie charizmy vám budú oporou, nie veľké veci, ktoré ste urobili s ním vám budú oporou. Toto nás na súde nezachráni. A my všetci pôjdeme na súd a budeme vydávať počet zo svojho života, ale tam na súde nebude pre nás oporou to, čo sme pre neho urobili. Ak áno, potom budeme obvinení.
Kto je v Písme spomínaný ako obvinený na súde? Je tam jedna epizódka, ktorú Ježíš spomína - na súde sa k nemu hlásili určití ľudia a on ich obvinil. Povedal: ,,Vás nepoznám." Kto to bol? Ježiš povedal: „raz ku mne prídete a budete hovoriť ´na našich námestiach si učil, v Tvojom mene sme vyučovali, v Tvojom mene sme vyháňali démonov, v Tvojom mene sme uzdravovali, v Tvojom mene sme robili zázraky´" a on ich neprijme.
Prečo? Prečo ich neprijme? Prečo nebudú na súde prijatí? Pretože sa na súde vykazovali jeho bohatstvom. Jeho obohatením, pretože sa chcú vykazovať tým, čo pre neho urobili, ale on im povie, ´Choďte odo mňa, zlorečení, VÁS NEPOZNÁM.´ 1Kor 1,8-9 hovorí: „On Vám bude oporou až do konca... Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva so svojim Synom, naším Pánom Ježišom Kristom.“ Do spoločenstva so Synom. Nie do spoločenstva s bohatstvom jeho Syna. Náš duchovný život sa musí neustále opierať o Pána. Máme žiť v Jeho prítomnosti. Mnoho kresťanov sa pomýli na ceste s Pánom, lebo začnú žiť nie z Neho, ale z práce pre Neho. Je veľmi ľahké zastaviť sa tesne pred Pánom a neísť k Nemu. Toto dokáže urobiť boží nepriateľ, aby ten, kto je schopný už sa dotknúť Pána, začne byť šťastnejší z modlitby, než z Pána. Že ten, ktorý začína slúžiť Pánovi tak, že ho začína poznávať zblízka, začne byť šťastnejší zo zážitku pri Ňom, ako z Neho samého. Takto zastaví Božích ľudí od toho, aby stále žili s Bohom, a oni začnú žiť z toho čo robia pre Boha, začnú žiť z charity pre Boha, začnú žiť z vlastnej snahy viesť dobrý život. Verný Boh nás povolal do spoločenstva Ježiša Krista. Nie do snahy zachrániť sa skrze jeho bohatstvo. Takže On nám má byť oporou a nie jeho dary, nie jeho služba, nie jeho práca, nie morálka, nie dobrota, nie bezhriešny život, ale spoločenstvo so Synom.
Keď Pavol pokračoval ďalej v tejto kapitole, tak hovoril o kríži. 1Kor 1,17: „Kristus, ma totiž neposlal krstiť, ale zvestovať evanjelium. Avšak nie múdrosťou slov, aby Kristov kríž nestratil zmysel. Slovo o kríži je bláznovstvom tým, ktorí sú na ceste k záhube. Ale nám, ktorí ideme ku spáse, je mocou božou.“
Slovo o kríži je mocou božou, alebo záhubou. Pre koho je zvesť o tom, že Ježiš zomrel, zomrel za nás, bol usmrtený, stiekol z krvi a že tretieho dňa mŕtvy človek Ježiš vstal z mŕtvych, pre koho je táto zvesť záhubou? Ľudia, ktorým to Pavol zvestoval sa rozdelili na dve skupiny – tých, ktorí tomu uverili a ktorí neuverili. Tí, čo povedali: „Áno verím, že je to tak“ a tí, ktorí neuverili, tí povedali: „To je bláznovina Pavol.“
Kto to bol? Pavol sa o nich vyslovuje ako o Grékoch. Pretože Gréci v tej dobe boli najschopnejší filozofovia tej doby. Pre nich bolo telo a smrť, utrpenie, bolesť, boli tie najhoršie veci hodné tých najponíženejších. Povedali, „Pavol, toto je bláznovstvo, aby sa Boh stal človekom, trpel, zomrel a vytiekol z krvi. A čo nám to tu rozprávaš o vzkriesení a znovunavrátení do tela?“ Ich filozofia hovorí, že tá najvyššia blaženosť, je oddeliť sa od tela, a zjednotiť sa s bohom, univerzom.
No Pavol hovorí „nie my budeme žiť vo svojom tele a Boh nás vzkriesi aj s naším telom.“ Pre týchto všetkých bolo slovo o kríži bláznovstvom, ale nám, ktorí ideme ku spáse je mocou Božou. Čo to znamená? Nám, ktorí sme tomu uverili sa v živote začne prejavovať Božia moc. Nezačne sa prejavovať vtedy, keď budeš stále viac naštudovanejší, alebo skúsenejší, alebo lepší. Nie, bude sa prejavovať vtedy, keď budeš každý deň žiť v tieni kríža. Keď' budeš každý deň žiť krížom Ježiša Krista, to znamená v pokání, ktoré neustále do teba vlieva Božiu moc.
Verš 19 – „zahubím reč múdrych a rozumnosť rozumných zavrhnem." Čo tým chcel Boh povedať? Že obišiel všetkých filozofov a všetkých tých, ktorí veľa naštudovali a veľa vedeli; ich múdrosť proste zahubil. Odmietol ľudské poznanie. Povedal: "Je to inak." Je to tak, ako to zvestujem ja. Je to tak, ako to hovorí môj Syn a nie inak.“ A túto moc k životu a vytrvaniu až do posledného súdu, čo sme citovali vo verši osem - On vám bude oporou až do konca - túto moc máme, keď stále žijeme slovom o kríži. Sú teda tí, čo sa z neho smejú, sú tí, ktorí v neho veria.
My, ktorí sme ho prijali, o nás platí:
Rim 1,16: „Nehanbím sa za evanjelium, je to moc Božia, k spaseniu pre každého, kto verí.“ Je to moc Božia v mojom živote. Evanjelium je moc v mojom živote. Evanjelium je to, čo spôsobuje nadprirodzené skutky Božie v mojom živote. Evanjelium je schopné dať mi moc vytrvať pri Pánovi.
Flp 1,10 - Pavol sa modlí, aby sa naša „láska ešte viac a viac rozhojňovala, s ňou aj poznania a hlboká vnímavosť, aby sme rozoznali na čom záleží a boli rýdzi a bezúhonní pre deň Kristov. Plní ovocia spravodlivosti, ktoré z moci Ježiša Krista rastie k chvále a sláve Božej.“ Plní ovocia spravodlivosti, ktoré z moci Ježiša Krista rastie k chvále a sláve Božej. Všimnime si zasa slovo ovocie. Ovocie nie sú dary. Ovocie je niečo, čo na tebe rastie veľmi dlho, aby to prinieslo slávu Bohu, aby keď sa s týmto ovocím zjavíš, na súde, Boh ťa bude vidieť ako rýdzeho a bezúhonného. A v tento deň Kristov, budeš prijatý pre to ovocie života, ktoré Boh na tebe vypestoval.
Kol 1,10: „Prosím, aby ste naplno, so všetkou múdrosťou, a duchovným pochopením poznali jeho vôľu. Takto budete svojím životom Pánovi robiť česť a stále sa mu páčiť, vo všetkom ponesiete ovocie dobrých skutkov a budete rásť v poznaní Boha. A z moci jeho Božskej slávy nadobudnete silu trpezlivosti a radostnej vytrvalosti.“ Odkiaľ? Z moci jeho Božskej slávy nadobudnete silu trpezlivosti a radostnej vytrvalosti. Budete sa mu stále páčiť, vo všetkom ponesiete ovocie dobrých skutkov, to znamená, ovocie nového života. Vo Flp 2,13 to pokračuje – „Pretože je to Boh, ktorý spôsobí vo vás, že chcete, aj činíte, čo sa mu páči.“
To nie je niečo, čo máš dokázať ty. Je to Boh, ktorý to v tebe spôsobuje. A kedy to bude môcť spôsobiť? Vtedy, keď ty stále budeš pri ňom. Nie vtedy, keď budeš pre neho viacej pracovať, nie vtedy, keď sa budeš viacej modliť nad ľuďmi a s ľuďmi, keď budeš robiť ešte viac zázrakov; ale keď budeš pri ňom. On bude v tebe pôsobiť, pretože on bude tvojou oporou, on bude tvojou silou. Jeho moc v tebe! Ale ty nesmieš opustiť jeho.
To, čo treba zdôrazniť je, že je veľmi ľahké zastaviť sa tesne pred Pánom a nestretať sa s ním. Je možné zastaviť sa tesne pred ním vo svojom živote. Vo svojom nasledovaní Pána je možné začať nasledovať svoju službu, svoju rodinu, svoje modlitby, svoje štúdium Písma, svoju charitatívnu činnosť a nie Pána. Vtedy nebudeme mať silu. Vtedy nebudeme schopní ísť ďalej. Vtedy nebudeme schopní prinášať ovocie. A naopak čo začneme robiť? Začneme vyrábať pokoj, začneme vyrábať radosť, začneme vyrábať spravodlivosť, všetko, čo na nás chcel pestovať Boh, no v tej chvíli sa od Neho odtrhneme. Nikdy nemôžeme opustiť Boha kvôli službe. Vždy musíme slúžiť v jeho prítomnosti. Vždy musíme slúžiť s jeho mocou.
Gal 5,25: „Ak ste teda naplnení Duchom - Pavol hovorí veľmi jasne, ak sme živí Božím Duchom, dajme sa Duchom tiež riadiť.“ Dajme sa Duchom tiež riadiť, alebo viesť. Duch Boží musí hovoriť, čo je rozhodujúce v živote človeka. Duch Boží musí usmerňovať tvoju službu, tvoje skutky, tvoju lásku, tvoje prejavy, všetko. Ak nebude, potom začneš nasledovať službu, alebo dary, alebo rôzne veci. Iba Duch Boží, ten istý Pán, ktorý bude oporou až do konca, ten ťa musí viesť, ten ťa musí riadiť.
Ale je úžasne jednoduché zameniť si jeho samého, za jeho pôsobenie. Jeho prejavy, s jeho charakterom. To sú dve rozličné veci. To nie je to isté a ak nebudeme úplne citliví, nebudeme duchovne plodní. Ak nebudeme citliví na toto rozdelenie, nebudeme mať vo svojom živote duchovnú plodnosť.
Gal 5,16: „Chcem povedať, žite z moci Božieho Ducha a nepodľahnite tomu, k čomu vás tiahne vaša prirodzenosť.“ Žite z moci Božieho Ducha a nepodľahnete ničomu, čo vás na tejto ceste chce strhnúť. Stále nás chce niečo strhnúť, stále sa k nám vracajú pokušenia, stále sa k nám vracia náš život, naše staré zvyky vystrkujú rožky, ale ak budeme žiť z jeho moci, nepodľahneme. Pavol nehovorí, „nepodliehajte svojej prirodzenosti, aby ste žili z Ducha,“ pretože to nie je evanjelium, on to hovorí naopak. „Žite z moci Ducha, aby ste nepodľahli.“ Ak by povedal: „dávajte si pozor, aby ste nepodľahli, aby ste mohli žiť podľa Ducha", odsúdilo by nás to na smrť.
Ak sa zameriame na to, aby sme potlačili a nepodľahli tomu, čo nás zvádza, stratili sme sa. A toto je jeden z častých omylov v duchovnom živote. Začne sa mi dariť v živote s Pánom a potom sa začnem zameriavať na moje chyby, aby som ich odstránil. Od tej chvíle som sa dostal do kolobehu pádov, zlyhaní a sklamaní, pretože už nežijem z moci Ducha. A jediný, na koho môžem neustále hľadieť v živote, je on. On je oporou. On je silou. A nie prostriedky moci, ktorú on dáva, len on sám.
Vráťme sa k 1 listu Korinťanom a zamyslime sa ešte nad slovami o tom, ako Pavol zvestoval a čo je to múdrosť múdrych.
Pavol hovorí: ,,Neprišiel som zvestovať evanjelium múdrosťou slov, aby Kristov kríž nebol zbavený zmyslu.“ Inde – v kap. 2: „Rozhodol som sa hlásať vám Božie tajomstvo nie nadnesenými slovami, alebo múdrosťou. Rozhodol som sa, že nebudem medzi vami poznať nič, než Ježiša Krista a to Krista ukrižovaného.“
A zasa inak to popisuje: „Moja reč a moje kázanie sa neopierali o múdre slová ľudskej múdrosti, ale preukazovali sa Duchom a mocou, aby sa tak vaša viera nezakladala na múdrosti ľudskej, ale na moci Božej." Keď pokračuje ďalej, vo verši 13 Pavol hovorí: my sme však neprijali Ducha sveta, ktorý sa preukazuje mocou naštudovanej múdrosti, ktorý sa preukazuje dobrým životom, ktorý sa preukazuje filozofiou, ktorý sa preukazuje silou sám v sebe, ale prijali sme Ducha, ktorý je z Boha. A tento Duch, ktorý je z Boha, nás učí byť prázdnymi sami od seba, vzdať sa múdrosti, nespoliehať sa na Pána, aby sme poznali to, čo nám Boh daroval. A o tom hovoríme nie tak, ako nás naučila ľudská múdrosť, ale tak, ako nás naučil Duch. A duchovné veci vykladáme slovami Ducha.
Kedy ťa bude učiť Duch? Kde sa dá získať múdrosť Ducha? V Božom slove, dobre, modlitba, pôst, byť v kostole, a ešte to najpodstatnejšie - musíme sa zamerať - na jeho prítomnosť. Ale nebudú to dlhšie modlitby, čo ti dá viac Pána, ale hĺbka stretnutia s Ním.
A teraz sa zamerajme na jeho prítomnosť. Nehovoríme tak, ako nás naučila ľudská múdrosť, ale ako nás naučil Duch, hovorí Pavol. A duchovné veci vykladáme slovami Ducha. Prečo? Keď nebudeme neustále napĺňaní Duchom /a naplní ťa vtedy, keď' budeš chudobný a budeš pri Ňom/, keď nebudeš, potom začneš čerpať z prirodzenej sily a múdrosti. Ale človek prirodzený nemôže chápať veci Ducha.
A tak kedykoľvek sa boríš s niečím, čo tvoj rozum nemôže pojať, začni sa modliť o osvietenie Ducha. A začni žiadať, aby Duch svätý k tebe hovoril priamo. Aby ti povedal, ako sa veci majú. Pretože prirodzený človek nemôže prijať veci Ducha Božieho, sú mu bláznovstvom a nemôže ich chápať. Ak si sa niekde niekedy zastavil, či nad Písmom, alebo v modlitbe, alebo v čomkoľvek, čo ti Boh hovorí a ty to nechápeš, tak čakaj na pokračovanie. On nie je Boh, ktorý hovorí v skrytosti a tajne, on hovorí tým, ktorí prijali jeho Ducha a hovorí priamo a otvorene. Preto potrebuješ jeho Ducha stále viacej, potrebuješ ho počúvať.
Verš 14: „Človek obdarený Duchom je schopný posúdiť všetko. Veď, kto poznal myseľ Pána, kto ho bude poučovať? My však máme myseľ Kristovu.“ Čo je tým povedané? My môžeme pochopiť Pána, my môžeme pochopiť čo nám hovorí, ale nie tí, ktorí nemajú Ducha božieho. Kap.3 začína – „Ja som však k vám bratia nemohol hovoriť ako k tým, ktorí majú Ducha, ale ako k tým, ktorí myslia len po ľudsky, ako k nedospelým v Kristovi.“ Čo sa tu hovorí? Že naša schopnosť chápať Božie pravdy je daná našim duchovným stavom. Znovu zopakujme, že môže byť veľmi ľahký klam, vydať sa všetkému okolo Boha – životu s dobrými ľuďmi v spoločenstve, zážitku z modlitby s nimi, vydať sa snahe niečo zažiť, či vidieť než vydať sa Pánovi... A duchovný život podľa toho bude aj vyzerať. Pretože duchovne plodný, zrejúci a zrelý budeš len vtedy, keď budeš v Božej prítomnosti. Keď budeš pri ňom, v jeho prítomnosti. Keď' sa naučíš čerpať z chvíle, kedy si sadneš k Nemu a necháš sa Ním vyučovať. „Pane, vylož mi tie 3 verše tak, aby som ich pochopil.“
Kap 2,8: „Tú múdrosť nikto z vládcov tohto veku nepoznal.“ My sme spoznali múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh od večnosti určil pre naše oslávenie. „Lebo čo oko nevidelo a ucho nepočulo, čo ani človeku na myseľ neprišlo, pripravil Boh tým, ktorí ho milujú. Nám však to Boh zjavil skrze Ducha. Duch totiž skúma všetko, aj hlbiny Bože.“ Čo sa tu hovorí? Čo oko nevidelo, ucho nepočulo a na myseľ neprišlo. Všimnime si 3 spôsoby poznania, ktoré sú dané človeku. Je to oko, ucho a myseľ. Tieto nám sprostredkujú spoznanie iba pozemských vecí, ale nie Božských. Na to je teba Ducha. Na to je treba Božieho Ducha. A tieto veci naozaj nemohli človeku prísť na myseľ.
A komu ich Boh dáva? Čo oko nevidelo, ucho nepočulo, na myseľ neprišlo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú, komu to dáva? Nám, ktorí Ho milujeme. Ktorí milujú, tí spoznajú veci, ktoré myseľ nemôže pochopiť, ucho si nemôže ani vypočuť, oko nemôže pozerať na ne! Koľko ľudí nie je schopných vidieť zdroj našej radosti?! Lebo nemajú Ducha! Lebo sú prirodzene ľudskí, dobrí, morálni, vzdelaní, úžasní, nádhemí, - ale nemajú Ducha. Ale na ich myseľ to nikdy nevstúpi. Len, keď to prijmú vierou, budú živí a pôjdu do neba. Nijak inak to nie je možné.
Toto chápeme my všetci, ktorí sme Ducha dostali. O tomto je celá Rim 8. Pravdy skryté v Starom zákone, Boh dal nám, ktorí sme prijali Ducha. Duch Boží má neobyčajnú múdrosť.
Duch Boží všetko pozná - hlbiny Božie. On „preskúmal“ Boha, pretože je Boh. A na nás bol vyliaty. To je veľmi vzácne. Je to učiteľ, on učí, a tak to robí každému božiemu dieťaťu, ktoré sa chce nechať učiť a preto my chápeme.
Prirodzený človek nemôže prijať veci Božieho Ducha a nemôže ich chápať, pretože sa dajú posúdiť len Duchom. Inak povedané. Neveriacim nemáme zbytočne hádzať perly evanjelia. Amen. Haleluja.
Modlime sa chvíľočku a dovoľme si poslúžiť, nechajme si poslúžiť Pánom, aby sme poznali vyučovanie od Neho. Aby sme vedeli rozlíšiť Božie veci od Boha samého. Aby sme vedeli rozlíšiť pôsobenie Božej moci od zdroja Božej moci. Aby sme sa nenechali klamať, že keď niečo už idete objaviť, už, už by ste sa stretli s Pánom, sa náhle stane niečo zaujímavé a vaša pozornosť - šup - a už je úplne bokom. A potom sa nestane, čo Pán chce. My sa necháme oklamať.
© Branislav Škripek
© Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
Aktualizované dňa: 22.02.2004 22:13:50 |
|
|
 |
|
