Peter Strojný 

Riaditeľ marketingu Televízie LUX, žije s manželkou Alenkou a synmi Dávidom a Jakubom v Trnave. Vedie spoločenstvo Aggeus v Trnave a je zakladateľom a výkonným riaditeľom konferencie BIG FISH. V Trnavskej diecéze stál pri zrode animátorskej školy známej ako Taš-ka. Svoju mediálnu kariéru začal v regionálnej televízii odkiaľ po piatich rokoch prestúpil do TV LUX. Má rád prírodu a teší sa vždy novým výzvam.

Peťo, ako si spoznal Boha osobne?
Vyrastal som v katolíckej rodine, no viera a vzťah k Bohu stála skôr na periférii záujmu. A tak som síce získal všetky sviatosti, no v skutočnosti som bol od Boha veľmi vzdialený. V 16-tich rokoch som sa dostal do partie, ktorá sa nechávala unášať kultúrou hippie a punku. Ich pohľad na život mi bol v tom čase veľmi blízky. Veľa času sme trávili v prírode a v horách. Otázkou existencie Boha sme sa nejako do hĺbky nezaoberali, ale všetci sme boli fascinovaný prírodou. Mnohí z partie začali cvičiť jógu a zaoberali sa šamanizmom. Aj ja som pričuchol k šamanistickej literatúre, ale nejako hĺbkovo som sa ňou nezaoberal. Jasné som však mal v otázke môjho začlenenia do Cirkvi. Nenachádzal som v nej svoje miesto a pravdupovediac som bol kresťanmi veľmi znechutený. Zažil som veľa pretvárky a farizejstva zo strany vtedy najaktívnejších kresťanov v našom meste.
Po troch rokov v partii kedy sme prešli kadečím som začal prežívať pocit osamelosti a pocit strácania zmyslu môjho života. Pamätám si ako som sa raz zobudil zo sna s úzkosťou, že môj život nejde správnym smerom. V tom čase za mnou začal chodiť môj veľmi dobrý kamarát Martin, ktorý sa stal chvíľu predtým ako ma začal navštevovať, živým kresťanom. On bol prvý kto mi o Kristovi začal hovoriť. Veľmi zdôrazňoval osobnú skúsenosť a to ako stretnutie s Kristom poznačilo jeho život. Veľa sme spolu diskutovali, ja som kládol veľmi nepríjemné otázky a pravdupovediac som sa čudoval, že to Martina neprestáva baviť. Napriek pekným rečiam som začal Martina považovať za fanatika, ktorému je potrebné pomôcť, lebo som predpokladal, že sa dostal do nejakej sekty. Aj z tohto dôvodu som ho nikdy neodmietol, keď ma prišiel navštíviť. Scenár stretnutia mi však bol vždy dopredu jasný. Ja som Boha videl skôr v prírode a nepotreboval som ho škatuľkovať do nejakej formy náboženstva. Martin naopak hovoril o konkrétnej skúsenosti s Ježišom vo svojom živote. Naše diskusie trvali možno aj pol roka až v jeden večer ma Martin podrobil skúške. Chcel aby som to skúsil s Bohom medzi kresťanmi. Pozval ma na modlitebné stretnutie do Podolínca. V jednu, myslím, že to bola aprílová nedeľa sme sa spolu s mojím bratom, Martinom a jeho rodičmi vybrali do Podolínca. Vôbec som netušil, že ideme do kostola ale v podstate mi to bolo jedno, keďže som chcel Martinovi iba dokázať, že sa so mnou nič zásadné neudeje a že ten kto potrebuje pomoc nie som ja, ale on. Pamätám sa na prvý moment, keď sme vstúpili do kostola. Bolo to pre mňa niečo úplne iné ako to s čím som sa stretával v našom meste keď som bol do kostola nútený chodiť. Veľmi ma tam oslovila priateľská a srdečná atmosféra, s ktorou som sa nestretol nikdy predtým. Medzitým začala hrať v kostole kapela s čím som sa dovtedy v kostole nikdy nestretol. Hudbu som vždy miloval a tak som sa započúval do skladieb. Počas modlitebného stretnutia ma veľmi oslovila jedna pieseň, ktorá sa dotkla môjho srdca. Niečo sa začalo diať a ja som nevedel čo to je, len som vedel, že je to veľmi silné a nádherné, niečo s čím som sa predtým nestretol. Neskôr vyšiel otec Michal Zamkovský,CssR so sviatosťou oltárnou medzi ľudí a viem, že vtedy som sa veľmi búril, lebo som si hovoril, že predsa sa nemôžem klaňať niečomu v čo neverím. Keď som si však kľakol a zatvoril si oči odrazu sa mi spustil v mysli film o mojom živote. Prenikla ma úzkosť z toho kam smerujem. Na našich stretnutiach s Martinom mi Martin vždy zdôrazňoval, že Boh ma má rád a že mu na mne záleží. Povedal mi, že keď sa stane čokoľvek v mojom živote On ma nikdy neopustí. Povedal mi, že keď príde čas, že to s ním budem chcieť skúsiť, pozval do svojho života. Aby som mu dal šancu. A tak klačiac na zemi s obrazom o mojom nie veľmi dobre sa vyvíjajúcom živote som Ježišovi povedal: „ ak Ty Ježiš naozaj existuješ, tak ako mi o tebe hovorí Martin, tak príď a vstúp do môjho života." V tom momente sa mi v mysli opäť spustil film, v ktorom som videl niekoho v bielom rúchu ako prichádza ku mne. Vedel som, že je to Ježiš. Odrazu prišiel úplne ku mne a položil mi svoju ruku na moje plece (dotyk som cítil aj fyzicky) a povedal, že ma veľmi miluje so všetkým čo bola a udialo sa v mojom živote. Vtedy, ako keby sa zastavil čas a ja som sa zrazu ocitol na mieste kde nebol priestor pre odsúdenie, na mieste silnej prítomnosti Jeho lásky. Ten moment ma navždy zmenil. Pamätám sa, že keď som sa zdvihol na nohy, mal som podobne ako ostatní v kostole chuť spievať a dvíhať ruky na chválu. No povedal som si, že to na sebe nedám pred Martinom poznať. Naopak cestou domov sa ma v aute Martinovi rodičia pýtali ako sa mi tam páčilo a ja som iba uštipačne odpovedal, že to pre mňa nebolo nič mimoriadne. Pravdou však bolo, že odvtedy už nič nebolo také ako predtým. Hneď na druhý deň som prestal piť alkohol, fajčiť, nadávať a robiť ďalšie neresti, ktoré mi boli dovtedy veľmi blízke. Dokonca som sa prestal hádať s rodičmi a začal som prejavovať záujem o školu a rodinu. Aj spolužiaci v škole si všimli zmenu. Asi po týždni som sa s Martinom stretol na autobusovej zastávke a rozpovedal som mu príbeh, ktorý sa odohral v Podolínci. Pamätám si, ako vtedy zareagoval, povedal: „ Peťo, to bol Ježiš". Veľmi sme potom spolu Bohu ďakovali za to, čo urobil. Dnes je tomu už 13 rokov, čo sa to udialo a ja stále viac milujem Boha a baví ma byť v Jeho prítomnosti a zažívať s ním vždy čerstvé dobrodružstvo viery.

Pracuješ ako riaditeľ marketingu v TV LUX, čo si robil predtým a ako si sa dostal do LUX-u?
Po vysokej škole som začal pracovať v menšej regionálnej televízii kde som mal na starosti obchod a marketing. Veľa som sa tam naučil, pretože som dostal veľký priestor na realizáciu. Okrem príprav reklamných kampaní a obchodovania, som mal na starosti právne veci, ekonomickú agendu a celkovo rozvoj televízie. Spoznal som tam mnoho skvelých ľudí a s mnohými som aj úzko spolupracoval. V televízii som pôsobil 5 rokov a ten čas považujem za maximálnu prípravu na môj vstup do katolíckej televízie LUX, do ktorej som bol pozvaný otcom Jankom Bucom. Dnes viem, že naliehanie Janka Buca na mňa, aby som vstúpil do projektu televízie LUX bolo pre mňa osobným pozvaním samého Boha, ktorý má pre nás, ktorí ho nasledujeme, vždy pripravené dobré veci.

Si aktívny v jednom z trnavských spoločenstiev, predstav nám ho. Kam sa uberá spolupráca medzi trnavskými spoločenstvami?
Spoločenstvo Aggeus som založil pred 12 rokmi na vysokoškolskom internáte. Spočiatku som ho bral ako moju misijnú stanicu počas mojich vysokoškolských štúdii. Nečakal som však, že v ňom zostanem aj po vysokej škole. Mojím zámerom bolo odovzdať štafetu. Spoločenstvo má vo vízii novú evanjelizáciu pokrsteným a budovanie učeníkov. Aggeus bol prorok, ktorý vyzýval Boží ľud na dostavbu chrámu. My na Slovensku vidíme veľmi veľa rozostavaných chrámov, ktoré potrebujú byť dostavané. Chceme Boží ľud opäť vyzvať k návratu k Bohu, lebo v tom je zdroj Božieho požehnania pre život človeka.
Keď sa pýtaš na otázku spolupráce Trnavských spoločenstiev, tak tá visela vo vzduchu odkedy si to pamätám v Trnave. No myslím, že aj táto vec potrebovala Božie načasovanie. Výraznejšie sme začali túto spoluprácu budovať asi pred troma - štyrmi rokmi, kedy som sa v jeden jarný deň vybral previesť na mojom novom bicykli na Trnavský kamenáč, kde som sa chcel stíšiť a byť s Bohom úplne sám. Keď som tam došiel sadol som si na lavičku a začal som Boha chváliť za všetko čo pre mňa urobil a robí. Modlil som sa, aby mi zjavil, po čom túži Jeho srdce v Trnave. A v tom som prijal vnútorné vnuknutie, že mám zvolať apoštolov Trnavy. Veľmi som sa začudoval, že prečo ja. Dôvod nebudem rozoberať, lebo to by bolo na veľmi dlho. Rozhodol som sa teda, že to uskutočním. Začal som sa zamýšľať nad tým, kto sú tí apoštoli? Ako prvý ma napadol vedúci spoločenstva Agape Oto. Tak som si zaumienil, že ho pozvem na priateľskú večeru do nejakej dobrej reštaurácie. Mojím zámerom vtedy nebolo niečo riešiť, skôr som mal pocit, že potrebujem s Otom vôbec byť a poznávať ho. Ten večer bol myslím pre nás oboch veľkým požehnaním a rozhodli sme sa, že to musíme zopakovať. Na ďalšie stretnutie sme už pozvali aj Mareka, ktorý je vedúcim spoločenstva Kanán v Trnave. Opäť Boh medzi nami mocne konal najmä v oblasti bratskej lásky a rúcal mnohé predsudky z minulosti. Asi po pol roku stretávaní kedy sme budovali najmä vzťahy a jeden druhému si žehnali, sme sa rozhodli, že urobíme spoločný evanjelizačný seminár pre Trnavu. Odozva nenechala dlho na seba čakať a veľmi veľa ľudí počas seminára spoznalo Pána. Následne sme si povedali, že chceme mať k sebe ešte bližšie, tak sme začali robiť spoločné stretnutia pre budovanie členov našich spoločenstiev, čo sme po určitom čase pozastavili. Následne sme začali pre Trnavu robiť spoločné chvály. Konajú sa vždy prvý pondelok v mesiaci o 18:30 v Jezuitskom kostole. Pred mesiacom sme v rámci spolupráce Trnavských spoločenstiev spustili nový projekt s názvom „Deň spoločenstiev" ktorý plánujeme robiť v Trnave každý druhý mesiac vždy v Nedeľu. Zatiaľ máme za sebou iba jedno také stretnutie, no Boh si ho veľmi použil na budovanie vzťahov medzi spoločenstvami a veríme, že stretnutie bude prorockým nástrojom pre Trnavu.

Vedieš často aj modlitbu chvál. Ako si sa dostal ku gitare a chválam?
Po tom, čo som sa stal živým kresťanom som sa veľmi modlil, aby mi Boh zjavil, čo môžem cirkvi dať ako svoj dar. Veľmi som chcel byť užitočný pre cirkev a naše spoločenstvo v Spišskej Belej. Asi o pol roka neskôr som sa dostal na Campfest, kde Marián Lipovský (líder skupiny Timothy a organizácie Mládež pre Krista) vyzval všetkých, aby boli darom pre cirkev. Aby sa dali k dispozícii Bohu. Vyzval nás, aby sme Bohu dali všetko aj to nepatrné, čo máme a on to požehná. V tom, čase som sa začínal učiť hrať na gitare a tak som povedal Bohu, že mu dávam tento nepatrný dar. Tiež som mu povedal, že keď som bol malý, tak moja učiteľka na základnej škole hovorila, že pekne spievam, tak som sa rozhodol mu dať aj tento dar. Boh moje rozhodnutie zobral vážne. Asi mesiac na to, som dostal pozvanie hrať s mojím kamarátom a bratmi kapucínmi na seminári Pátra Eliasa Vellu v Kežmarku. Následne ďalšie 2 roky som hral na jeho seminároch. Tu som sa veľa naučil o tom ako nielen zahrať nejaký koncert, ale ako sa hudbou modliť. Milujem prorocký rozmer chvál a čas keď Duch Svätý vedie modlitbu. Neskôr som viedol vysokoškolské chvály v Trnave a vediem chvály dodnes. Zložil som niekoľko piesní a cítim, že som zatiaľ len veľmi jemne pootvoril dvere Pánovej školy v tejto oblasti.

Aké sú tvoje sny a čo by si chcel vidieť počas tvojho života v spoločnosti na Slovensku alebo v Cirkvi?
Mojím snom je vidieť mojich synov spolu so mnou slúžiť Pánovi. Veľmi sa teším na čas keď budeme môcť ísť spolu na pravú pánsku jazdu napr. na splav Hrona, či niekde na stanovačku do lesa. Mojím snom je vidieť rásť ľudí, ktorých mi Boh pošle do cesty. Mojím snom je vidieť svet Božími očami a vstupovať do vecí, ktoré mi On pripravuje. Mojím snom je kráčať tam kde ma On povedie. Mojím snom je, aby zo mňa ubúdalo a On mohol vo mne rásť. Všetko ostatné príde a ja sa nechcem starostiť kedy. Verím v Božie načasovanie a v Jeho dobrotu. Toho, čo by som chcel vidieť na Slovensku ešte za môjho života je veľa, no spomeniem aspoň jednu vec. Chcel by som vidieť, že spoločnosť a média si vážia viac charakter a slušnosť človeka, ako demoralizáciu a bezcharakternosť.

Čo rozumieš pod pojmom zrelý kresťan?
Zrelým sa človek stáva konkrétnymi rozhodnutiami. Je dôležité robiť rozhodnutia a ešte dôležitejšie je robiť správne rozhodnutia. Teda zrelým človekom- kresťanom je človek, ktorý nielen hovorí a poúča, ale aj konkrétne koná v súlade s tým, čo hovorí. Zrelý kresťan je obrúsený skúškami, v ktorých obstál. Má pevný charakter, a je človek, na ktorého sa dá spoľahnúť. Zrelý kresťan chce byť užitočný a preto sa snaží byť odborníkov v tom, čo robí! Zrelý kresťan je človek, ktorý ide za rámec povinnosti.

Čo by si odporučil začínajúcim kresťanom?
Aby neboli ako hady! Aby neboli prízemný! Hady sú charakteristické tým, že sa im stačí z času načas nažrať dosýta a potom si nechávajú významný čas na svoju ďalšiu konzumáciu. Veľmi nerád vidím keď kresťania chodia z akcie na akciu a bažia iba po duchovných zážitkoch a v praktickom živote sú nepoužiteľný. Odporučil by som im, aby namiesto návštev všakovakých akcii si radšej našli čas na osobnú modlitbu, aby denne študovali Bibliu a nechali sa ňou premieňať. Aby sa na niečo konkrétne zamerali a nerobili tisíc vecí a žiadnu poriadne. A aby pracovali na tom, čo dostali ako dar od Boha.

Ak by si mal teraz k dispozícii 1 000 000 €, čo by si s nimi urobil?
1 000 000€ je veľká suma a zároveň veľký záväzok. Verím, že keby mi boli zverené, mojou povinnosťou by bolo dobre ich zúročiť. Určite by som začal pôstom, v ktorom by som Boha žiadal o múdrosť v rozhodovaní a o Jeho vedenie. Určite by som nejakú časť použil na stavbu nášho rodinného domu. Snívam, že raz budem mať vlastnú pracovňu-modlitebňu, kde sa budem môcť zavrieť a byť s ním nerušene. Ak však vychádzam z môjho životného zamerania asi by som časť peňazí vložil do vybudovania centra vzdelávania. Je veľmi dôležité, aby sa ľudom dostalo zdravé učenie o tom, kto sú, aký je ich potenciál a čo alebo koho môžu vo svojom živote ovplyvniť. Je potrebné, aby Slovensko, ale i svet malo viac takých ľudí, ktorí budú odhodlaní vyhrnúť si rukávy a niečo konkrétne pre spoločnosť a konkrétneho človeka urobiť. Hoci aj dobrovoľnícky. V tomto zmysle je úplne jedno či to bude na poli politiky, médií, ekonomiky, sociálnej oblasti, zdravotníctva či školstva.

Keby si sa mohol stretnúť s dvoma osobami, ktoré by to boli a čo by si sa ich spýtal?
Prvým by bol kráľ Dávid. Chcel by som mať možnosť pozorovať ho a stáť pri ňom blízko. Myslím, že to bol výnimočný muž. Biblia ho nazýva mužom podľa Pánovho srdca. Opýtal by som sa ho na čas pred tým ako sa stal kráľom. Pretože stať sa kráľom potrebuje najprv čas príprav. Druhým by bol Abrahám, pretože bol mužom viery. Chcel by som vidieť jeho drive s akým kráčal za Božím prisľúbeniami. Chcel by som vidieť ako motivoval ľudí pre Božie veci, ktoré s izraelským národom Boh plánoval.