Po 01. 06.

#12_Turice

Turíce sú ZAČIATKOM vylievania Ducha Svätého na Cirkev, ktoré NEPRESTÁVA

“A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy.“ A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.” Sk 4:29‭-‬31 

- ĎAKUJEM všetkým vám, ktorí ste sa spolu so mnou a s naším spoločenstvom Martindom pripravovali na Turíce. Dnes vám ponúkam záverečné zamyslenie. 

Toto ďalšie naplnenie Duchom sa udialo len pár dní po Turíciach (Päťdesiatnici). Pre nás má tento text veľký význam, lebo nám ukazuje to, čo nám zdôrazňuje aj Cirkev, teda, že VYLIATIE DUCHA SVÄTÉHO NIE JE JEDNORAZOVÁ UDALOSŤ, ani jednorazová skúsenosť. Turíce sú začiatok vylievania Ducha na Cirkev, toto vylievanie Ducha však NEPRESTÁVA. Prestane až na konci vekov. Preto je k "dispozícii" stále. A keď sa pozrieme na dejiny Cirkvi, tak vidíme znaky toho, ako sa Duch Svätý naozaj vylieva bez prestania.

Asi také "najviditeľnejšie" pôsobenie Ducha (najviditeľnejšie neznamená najlepšie ani najvýnimočnejšie, v skratke by sa dalo povedať, že Duch Svätý pôsobí v Cirkvi cez Božie slovo, sviatosti a charizmy, alebo inak, že Duch Svätý vystrojuje a riadi Cirkev rôznymi hierarchickými a charizmatickými darmi) sa deje, keď NAOZAJ SLÚŽIME. Ako včera povedal pápež František počas homílie: keď nie sme uhniezdení iba sami pre seba, ale vychádzame k iným. Ako tých 120 učeníkov vyšlo z hornej miestnosti von, aby slúžili zhromaždenému zástupu.

Možno si povieš, že ty nemáš ako slúžiť. Že nemáš čo ponúknuť Bohu. Mnoho ľudí tak rozmýšľa. No nie je to ani biblické, ani cirkevné, ani duchovné, ani pokorné. Je to iba klamstvo spojené so strachom. V Evanjeliu je spomenutý chlapec, ktorý sa podelil s Ježišom (či jeho apoštolmi) so svojím jedlom. Boli to len dve rybky a päť malých bochníkov chleba. A Ježiš tým nasýtil tisíce ľudí a ešte zostalo oveľa viac ako to, čo ponúkol. ČO SÚ TVOJE DVE RYBKY A PÄŤ BOCHNÍKOV? Môžeš poslúžiť aj niečím malým a Duch Svätý ti pomôže, aby sa to rozhojnilo pre dobro. -

Ne 31. 5.

#11_PripravaNaTurice

Aj svet, aj Cirkev POTREBUJÚ, aby sme boli naplnení Duchom Svätým

“Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania?” Sk 2:1-7

- Učeníci POSLÚCHLI Ježiša a zostali v Jeruzaleme. Boli VŠETCI SPOLU (symbol jednoty) a spolu ČAKALI na moc z výsosti a krst v Duchu Svätom. Duch Svätý prišiel náhle, čiže v jednej chvíli. Nebol to nejaký proces, ani im predtým nič nenaznačil. Lebo Duch veje, kam chce a kedy chce. Nedá sa vtesnať do nejakých našich pravidiel a očakávaní. My sa totiž máme prispôsobiť jemu. Učeníci to urobili.

Duch Svätý je zoslaný, darovaný. Je to "DAR", dar, ktorý je poslaný pre každého, kto uverí. Pri dare je najdôležitejšie, aby si ho prijal. Prijal s radosťou a vďačnosťou. My sa často sústredíme na to, aby sme si ho zaslúžili či urobili niečo, aby sme "presvedčili" Boha, aby na nás Duch Svätý zostúpil. No pravda je tá, že Pán chce oveľa viac ako my, aby sme Ducha Svätého dostali. Radšej sa sústreďme na to, aby sme boli pre tento "DAR všetkých darov" OTVORENÍ a aby sme ho S RADOSŤOU PRIJALI.

Je pre nás veľmi dôležité vidieť, že VŠETKÝCH naplnil Duch Svätý. Lebo je naozaj prisľúbený KAŽDÉMU. Aj tebe, aj mne. A aj svet, aj Cirkev potrebujú, aby sme boli naplnení Duchom. - 

So 30. 5.

#10_PripravaNaTurice 

Zoslanie Ducha Svätého je OSLAVOU ŽIVOTA, lebo Duch dáva život

“Lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. A nermúťte sa, lebo radosť v Pánovi je vaša sila!“ Neh 8:10 

- Toto posolstvo počuli Izraeliti síce pri inej príležitosti (keď objavili stratené "knihy" Zákona), ale veľmi vystihuje to, čo chce Duch Svätý priniesť do nášho života na Turíce (Päťdesiatnicu).  

Radosť v Pánovi nie je to, že máme byť veselí, ale to, že spoznávame, ako nás Boh miluje a aký je dobrý k nám, a PRETO SA VEĽMI RADUJEME, ŽE MÁME JEHO A ON MÁ NÁS (ty máš jeho a On má teba). Toto je ťažko pochopiteľné pre nás veriacich. (A vyzerá to ako úplné bláznovstvo pre neveriacich.) Prečo je to ťažko pochopiteľné pre veriacich? Lebo náš život viery je často akýsi "starozákonný": “Viem, že Boh odo mňa žiada, aby som plnil jeho prikázania, modlil sa, chodil do kostola a snažil sa žiť dobre. Keď to splním, všetko je v poriadku a Boh je spokojný.”

Ale to nie je celkom tak. Hlavné prikázanie znie: milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, mysľou, dušou, silou… Jednoducho CELOU BYTOSŤOU. 

Milovať Boha celou bytosťou. Miluješ, milujem Boha? Ako sa to vlastne dá? Písmo na to dáva odpoveď: "My milujeme, lebo On prvý miloval nás". To je jediná cesta. Spoznať, ako Ježiš miluje nás. Potom ho aj my vieme milovať.

Ako spoznávame, že nás miluje? Nejde tu len o poznanie biblických faktov. Tie poznáme my veriaci takmer všetci. Že Ježiš prichádza na tento svet, vyučuje tu, robí zázraky, potom je umučený, zabitý na kríži a vstáva z mŕtvych. Poznáme to, ale nepohne to našimi životmi.

DUCH SVÄTÝ JE TEN, KTORÝ SPÔSOBUJE, ŽE TÁTO ZVESŤ SA HLBOKO DOTKNE TVOJHO A MÔJHO ŽIVOTA. A tak prichádza k tomu, že hlboko dotknutí v tom najhlbšom vnútri začíname byť dojatí, vďační a začíname milovať. Jeho láska sa začína rozlievať v nás.

Na Turíce si Izrael pripomínal aj to, že na Sinaji dostal od Boha Zákon, Božie nariadenia a predpisy. A celé dejiny sa ich snažil dodržiavať (sv. Pavol vysvetlil, že to fakticky nebolo možné) a snažil sa Zákon poznať a študovať, mysliac si, že to prináša život.

Ale v deň Turíc, kedy zostúpil Duch Svätý, Boh zjavil, že ŽIVOT JE V TOM, keď Boha milujeme a keď Boží zákon nie je len poznaný a študovaný, ale keď je aj vložený do nášho vnútra, do nášho srdca.

Symbolickým, resp. duchovným, výkladom k tomu je aj porovnanie biblických textov darovania Zmluvy na Sinaji a zoslania Ducha Svätého. Pri darovaní Zmluvy na Sinaji došlo aj k modlárstvu so zlatým teľaťom, aj k rozdeleniu Izraelitov a výsledkom bolo nakoniec 3000 zabitých. Pri zoslani Ducha Svätého prišlo k porozumeniu, jednote a radosti a bolo zachránených (uverilo a dalo sa pokrstiť) 3000 ľudí z rôznych národov.

Aj kvôli tomu sv. Pavol hovorí, že "litera (iba poznanie zákona, predpisov) zabíja, ale Duch oživuje".

Zoslanie Ducha Svätého je aj OSLAVOU ŽIVOTA, lebo Duch dáva život. Preto gréckokatolíci zdobia svoje chrámy na Pätdesiatnicu zelenou farbou a vetvičkami ako symbol nového života. (Podobne sú inak zdobené aj synagógy v tomto čase).

Dnes si nájdi čas, aby si mohol ďakovať Bohu za to, že ti daroval život a že ti daroval aj nový život v Kristovi a v Duchu Svätom. A popros Ducha Svätého, aby do teba vložil RADOSŤ V PÁNOVI, radosť z toho, že ty máš JEHO. -

Pi 29. 5.

#09_PripravaNaTurice 

Turíce sú DOKONČENÍM a ZAVŔŠENÍM Veľkej noci

“Odo dňa, keď ste po sobote obetovali svoj podávací snop, budete počítať sedem plných týždňov až do dňa, ktorý nasleduje po siedmej sobote, čiže päťdesiat dní. Vtedy prinesiete Pánovi potravinovú obetu z nového (obilia).” Lv 23:15‭-‬16 

- Budete počítať. Toto povedal Pán Izraelitom, keď im hovoril o Sviatku týždňov. Mali začať počítať od Veľkej noci sedem týždňov po sedem dní a na ten ďalší, päťdesiaty deň mali začať sláviť sviatok ukončenia žatvy. Prečo o tom hovorím? 

Chcem znova zdôrazniť úplné prepojenie Veľkej noci a Turíc, ktoré vymyslel a zariadil Boh, a chcem poukázať na dôležitosť pripraviť si srdce na Turíce. 

Turíce sú DOKONČENÍM A ZAVŔŠENÍM Veľkej noci. Až vyliatím Ducha je zavŕšená naša spása. "Lebo na zavŕšenie našej spásy zoslal si Ducha Svätého...", modlí sa kňaz počas liturgie na Turíce. Až na Turíce sa končí veľkonočné obdobie liturgického roka.

Mnohokrát o tom nevieme a náš život viery je potom akýsi "nedokončený". Nechápeme, že bez vyliatia Ducha Svätého to úplne nefunguje.

To, že Izrael musel počítať dni a každý deň, resp. podvečer, povedať nahlas v modlitbe, ktorý deň ktorého týždňa je od Veľkej noci, a potom vysloviť požehnanie určené na ten konkrétny deň, ho "nútilo" určitým spôsobom SA PRIPRAVOVAŤ na tento sviatok. (Dokonca si na to postupne vymysleli špeciálne kalendáre, ktoré na to začali používať. Tie sa dajú aj kúpiť.)

Našťastie je v Cirkvi aj určitá tradícia duchovnej prípravy - "deviatnika". Deväť dní sa duchovne pripravovať na určitú duchovnú udalosť. 

Osobne si myslím, že učeníci, tých asi 120 zhromaždených v hornej sieni, si STÁLE  PRIPOMÍNALI, prečo sa tak vytrvalo modlia a čakajú. A ako zbožní židia pri tom tiež počítali dni do Turíc. Oni ešte nevedeli, kedy presne Pán zošle svojho Ducha, tak sa asi pripravovali na oboje. To, že Duch Svätý zostúpi počas Turíc (Päťdesiatnice), mal však Pán pripravené. Aj kvôli duchovnému významu (žatvy a vďaky, pripomenutie si darovania Zmluvy na Sinaji), aj kvôli praktickému významu (v Jeruzaleme bude veľmi veľa ľudí, nielen židov, ale aj prozelytov z mnohých krajín).

Čo chceš urobiť ty počas týchto troch dní?

Mnohí známi "motivátori" hovoria, že ak urobíš nič, tak sa aj stane nič. U nás to až tak nemusí platiť, lebo vidíme tú obrovskú Ježišovu túžbu, aby sme dostali a prijali Ducha Svätého. Preto nám stačí málo, aby prišiel viac do nášho vnútra. Stačí trochu otvorenosti a vzbudenej túžby. Stačí úprimná prosba, zvolanie. A Božia láska, ktorá je rozliata v nás skrze Ducha Svätého, sa rozleje ešte viac. 

PRÍĎ, DUCHU SVÄTÝ! -

Št 28. 5.

#08_PripravaNaTurice 

Duch Svätý dáva NOVÚ SILU, vďaka ktorej môžeme žiť NOVÝ ŽIVOT

“Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť.” Jn 15:5 

“Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení MOCOU z výsosti!“ Lk 24:49 

“...ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete SILU...” Sk 1:8

- Včera sme sa zamýšľali nad tým, ako úžasne to urobil Ježiš, že skrze Ducha Svätého nám je najbližšie a najintenzívnejšie, ako sa len dá, že je v nás. Vnútri našej bytosti. 

Táto zvláštna prítomnosť spôsobuje nielen Božiu blízkosť a živé uvedomovanie si, že sme Božími synmi a dcérami, ale prináša do nášho vnútra aj NOVÚ SILU. Vďaka tejto novej sile môžeme žiť NOVÝ ŽIVOT. Nový život v Kristovi a v tom, čo nám On zaslúžil, získal. Bez tejto novej sily by sme nemohli žiť tento nový život. Lebo tento nový život je NADPRIRODZENÝ a nedá sa žiť iba prirodzenými ľudskými silami. (Je to podobné, ako keby si sa chcel na bicykli dostať do vesmíru. Nedá  sa to. Môžeš svojou silou roztočiť pedále akokoľvek rýchlo, do vesmíru ťa to nedostane. Musíš použiť úplne inú silu.)

Táto nová sila spôsobí, že môžeš vstúpiť do nového života, no nielen to. Pomáha ti žiť tento nový život KAŽDÝ DEŇ. Boh ti teda nielen hovorí, čo by si mal robiť, ale dáva ti aj silu, aby si to urobil. (“Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete, aj konáte, čo sa jemu páči.” Flp 2:13)

To je to ohromné tajomstvo a veľký rozdiel oproti Zákonu, ktorý bol daný na Sinaji, čo si židovský národ pripomína počas Turíc. Ten Zákon hovorí, čo Boh žiada, ale nedáva silu aj to konať. 

Preto sa mnohým ľuďom zdá ťažké nasledovať a počúvať Boha. Zdá sa im, že to, čo Boh od nich žiada, vyžaduje veľa námahy, a zároveň žiada, aby sa mnohého zriekli. Ale my vieme, že je to inak. Vieme, že kľúč je v tom, že prijmeme túto novú silu. Ako tí, ktorí boli v hornej miestnosti (večeradle).

Drahý Otec, túžim prijať Tvojho Ducha Svätého. Otváram svoje srdce a prosím, nech vstúpi. Vyznávam, že som slabý a že potrebujem Tvoju silu. Túžim žiť NOVÝ život, ktorý mi vydobyl Ježiš Kristus na kríži. Ďakujem, že mi dávaš Tešiteľa, ktorý prichádza na pomoc mojej slabosti. A že dnes môžem začať nanovo. -

Str 27. 5.

#07_PripravaNaTurice  

Duch Svätý prináša NAJINTÍMNEJŠIU BLÍZKOSŤ Boha

“A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky.” Jn 14:16 

“A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ Mt 28:20

Tieto slová povedal Pán Ježiš tesne predtým, ako vystúpil na nebesia. Znie to trochu zvláštne. Ježiš odchádza a hovorí im, že BUDE S NIMI. A dokonca, že bude s nimi NAVŽDY. Keď Ježiš zomieral umučený na kríži, učeníci si mysleli, že ho stratili. Že je koniec. Mnohí zo strachu utekali z Jeruzalema. No Ježiš vstal z mŕtvych a mohli byť zase s ním. Teraz však definitívne odchádza, už je to jasné, a predsa hovorí, že bude s nimi po všetky dni. Stále. Každý deň. Až kým svet neskončí (nezanikne).

Napriek tomu nik z učeníkov nelamentuje ani neuteká preč. Práve naopak. Majú sa vrátiť do Jeruzalema. Po ukrižovaní a "strate" Majstra utekajú preč z Jeruzalema, no teraz im odchádza Ježiš navždy a oni sa do Jeruzalema vracajú s radosťou a "BEZ NEHO".

Čo sa stalo? Osobne si myslím, že Ježiš im vysvetlil a ukázal, čo vlastne znamená to, čo im hovoril pred svojou smrťou pri poslednej večeri: že je pre nich lepšie, aby odišiel, lebo inak by Tešiteľ nemohol prísť. A že im vysvetlil, akým spôsobom (formou) bude s nimi stále.

Ten spôsob musel byť EŠTE LEPŠÍ ako dovtedy, inak by sa predsa neradovali a neplatili by Ježišove slová, že je to pre nich lepšie. Tým spôsobom je, že Ježiš je s nami SKRZE DUCHA SVÄTÉHO. 

- Je to spôsob, ktorý nie je limitovaný konkrétnou FYZICKOU PRÍTOMNOSŤOU, čiže Ježiš je takto prítomný pri nás KDEKOĽVEK sa nachádzame.

- Nie je limitovaný ani ČASOM. Teda môže byť pri každom jednom z nás naraz v rovnakom čase a teda pri každom jednom z nás STÁLE.

- A jeho prítomnosť je ešte INTENZÍVNEJŠIA, pretože takto (skrze Ducha, v Duchu) môže byť prítomný v každom jednom v nás. Uprostred (v jadre) našej bytosti. V našom vnútri. V našom tele. Ako v chráme. A to je tá najintenzívnejšia blízkosť, aká je možná.

Duch Svätý ti prináša túto NAJINTÍMNEJŠIU BLÍZKOSŤ Boha. Po tomto Boh túži. Byť ti najbližšie, ako sa dá. A stále. A kdekoľvek.

Prečo? LEBO ŤA MILUJE. A je to pre teba to najlepšie, čo môžeš v živote mať.

Nik mu nemôže zabrániť, iba ty sám. Ak to nechceš, ak si proti. Proti tej najlepšej veci v tvojom živote. Ak to však chceš, nie je to vôbec komplikované. Iba mu  povedz, že to chceš. Že chceš, aby takto prišiel do tvojho života.

Ut 26. 5.

#06_PripravaNaTurice

Naplnenie Duchom Svätým nás robí “ÚPLNÝMI” ĽUĎMI

“Lenže hovorím vám pravdu: Je pre vás lepšie, aby som odišiel. Lebo ak neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ale keď odídem, pošlem ho k vám.” Jn 16:7 

- V predošlom zamyslení sme hovorili o tom, že Bohu ide o naše srdce. Že on chce vzťah s každým jedným z nás. A toto je práca (úloha) Ducha Svätého. Aj preto Ježiš hovorí, že potrebujeme Tešiteľa. Boh dlho pripravoval aj príchod svojho Syna na tento svet, aj vyliate Ducha Svätého na svoj ľud. Ježiš spomenuté slová hovorí tesne pred svojou smrťou. Hovorí ich v hornej miestnosti. Presne na tom istom mieste, kde onedlho (ešte to netušiac) zažijú jeho nasledovníci príchod Tešiteľa. Učeníci sú zbožní židia, poznajú texty z prorokov, poznajú prisľúbenie o vyliatí Ducha. No nevedia presne, čo to znamená. Ježiš ich na to pripravuje. Lebo o asi 40 dní im to pripomenie znova a vystúpi do neba. 

Pavol v Liste Galaťanom hovorí, že Ježiš nás vykúpil, aby sme mohli dostať prisľúbeného Ducha. Viacerí cirkevní otcovia hovoria o tom, že cieľom spásy je, aby sme dostali Ducha Svätého. Lebo ak sa necháme naplniť Duchom Svätým, tak nás to doslova PRETVORÍ A PREMENÍ. Používajú dokonca slovo "ZBOŽŠTÍ". Lebo ak ťa napĺňa Duch Svätý, tak do tvojho bytia, tvojho vnútra prichádza Božia prítomnosť a to ťa naozaj robí iným. 

Každý z nás bol stvorený tak, aby bol schopný prijať a niesť túto Božiu prítomnosť, a keď sa to udeje, tak sa stávame "úplnými" ľuďmi. Lebo dovtedy nám niečo chýbalo. My ľudia často prežívame určitú nespokojnosť, necítime sa byť naplnení, pochopení, prijatí. Myslím, že naozaj nám niečo chýba. To, aby nás napĺňal Duch. Cítiš, že ti niečo chýba? Popros Boha, aby ťa naplnil svojím Duchom. Je to pre teba lepšie. Veľmi tomu neveríš? Nevadí, len to vyskúšaj. - 

Po 25. 5.

#05_PripravaNaTurice

Duch Svätý nám ukazuje, že sme MILOVANÍ BOHOM

“Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu! Nie ako zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich chytil za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta. Tú moju zmluvu oni zrušili, hoci som im bol Pánom - hovorí Pán. Ale toto bude zmluva, ktorú po týchto dňoch uzavriem s domom Izraela - hovorí Pán. Svoj zákon dám do ich vnútra a napíšem ho do ich srdca. A budem im Bohom a oni budú mojím ľudom.” Jer 31:31‭-‬33 

- Vyliatie Ducha Svätého (Päťdesiatnica, Turíce) nebola náhodná udalosť. Boh to pripravoval už dávno a záležalo mu na tom. Väčšinou poznáme citát z proroka Joela, ktorého spomína apoštol Peter v kázaní na Turíce. No Boh začal prisľubovať tento deň dávno pred prorokom Joelom. Známe sú state o vyliatí Ducha z proroka Izaiáša a Ezechiela. A Jeremiáš hovorí, že to bude znak novej zmluvy medzi Bohom a človekom. Božím cieľom bolo, aby sa jeho zákon dostal DO SRDCA jeho ľudu, aby to neboli len vonkajšie príkazy, ktoré máme dodržiavať. Boh nás totiž veľmi ľúbi a záleží mu na každom jednom z nás. A chce, aby sme aj my ľúbili jeho. 

ON CHCE VZŤAH. 

Zraňuje ho, keď sa iba snažíme dodržiavať jeho nariadenia (aj keď to je veľmi dôležité), ale naše srdce je mu vzdialené, nerobíme to z lásky k nemu. Duch Svätý je ten, ktorý rozlieva v našich srdciach Božiu lásku, to, že sme Bohom milovaní, Duch Svätý spôsobuje, že SA STÁVAME SYNMI A DCÉRAMI NEBESKÉHO OTCA A ŽE TO MÔŽEME AJ ZAŽÍVAŤ VO SVOJOM VNÚTRI.

Keď niečo robíme z lásky, tak to robíme oveľa lepšie, silnejšie, krajšie… Ak robíme niečo, lebo musíme alebo sa bojíme trestu, tak to tiež urobíme, ale nie tak dobre. Lásku k Bohu si však nevyrobíme. Nie je to v ľudských silách. Je to nadprirodzená vec. Narodí sa v nás, až keď zistíme, ako nás Boh ľúbi a čo všetko pre nás urobil. A to spôsobuje Duch. Ukáže a pripomenie nám všetko, čo urobil Ježiš, aby nás zachránil. Urobí nám to aktuálnym a živým. 

Dnes je čas modliť sa a povedať: "Duchu Svätý, naplň ma, vylej sa na mňa a ukáž mi, ako som milovaný/á. Duchu Svätý, rozlej vo mne Božiu lásku.” -

Ne 24. 5.

#04_PripravaNaTurice

Vždy, keď niečo poskytneme Ježišovi, tak to NEOĽUTUJEME

So 23. 5.

#03_PripravaNaTurice

Pán chce, aby sme jeho Ducha prijali ČO NAJSKÔR

Sk 1:4‭-‬5 

- Keď s nimi stoloval. V semitskom prostredí je stolovanie veľmi dôležité. V Starom Zákone sa spoločnou hostinou potvrdzovala aj obeta. (Aj to je jeden zo symbolov dôležitosti prijímania Eucharistie). Stolovanie znamenalo veľmi dôvernú udalosť. Preto si Ježiš vybral takýto spôsob. Podobne ako keď o inom Tešiteľovi hovoril pri poslednej večeri.

Vec, ktorú chcem dnes zdôrazniť, je časový údaj. V Lukášovi sa nepíše žiadny časový údaj, ako dlho majú učeníci čakať. A nie je veľmi príjemné nevedieť, kedy sa majú veci udiať. No pri prerozprávaní udalosti nanebovstúpenia v Skutkoch Ježiš hovorí, že "o niekoľko dní". Vo mne to evokuje myšlienku, že Pán chce, aby sme jeho Ducha PRIJALI ČO NAJSKÔR. Že je to jeho silná túžba. Aká je naša túžba?

Ak je tiež taká veľká a taká naliehavá, tak sa naplní. Keď VERÍME, že Ježiš toto prisľúbenie chce naplniť na každom z nás. Že jemu na tom záleží.

Naplní sa, keď ROBÍME TO, ČO NÁM POVIE. V tomto prípade je to ísť do Jeruzalema, čo môže značiť MIESTO BOŽEJ PRÍTOMNOSTI. Teda v našej konkrétnej “korona dobe” je "Jeruzalem" kdekoľvek, kde sa STÍŠIŠ a uvedomíš si, že si v Božej prítomnosti.

Naplní sa, keď CHVÁLIME BOHA (tak ako učeníci, keď sa vrátili do Jeruzalema) a MODLÍME SA, ABY NÁS DUCH SVÄTÝ NAPLNIL. - 

Pi 22. 5.

#02_PripravaNaTurice

Naplnenie Duchom Svätým je to NAJLEPŠIE, čo sa ti môže stať

“A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým... keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí.” Sk 1:4‭-‬6‭ 

“Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu.” Sk 1:12‭ 

- Včera sme hovorili o tom, že učeníci sa vracali do Jeruzalema (po tom, ako Ježiš vystúpil pred ich očami do neba,) plní radosti. Plní radosti, hoci ich milovaný Majster a Pán odchádza. Tú radosť im spôsobila VIERA. Viera, že Ježiš splní všetko, čo povedal. Už takú vieru mali, lebo videli na vlastné oči, že splnil svoj sľub, že vstane z mŕtvych. Tak si boli istí aj jeho sľubom, že zošle Ducha a že to je pre učeníkov to najlepšie, čo sa im môže v živote stať. Že príde Tešiteľ. 

Veríš aj ty, že je pre teba to najlepšie, aby sa Duch Svätý vlieval do tvojho života? A že je to niečo, čo aj veľmi potrebuješ? Možno nevieš, ale Cirkev nás učí, aby sme každý deň zvolávali do svojho života Ducha Svätého. 

Ako sa prejaví to, že veríš, že naplnenie Duchom Svätým (vyliatie Ducha Svätého) je to najlepšie pre teba? Pozrime sa na apoštolov: prvá vec, ktorá sa udiala, bola POSLUŠNOSŤ. Poslúchli to, čo im Ježiš povedal. Poslušnosť sa začína vierou (ako sme už hovorili), láskou a úctou. Niet pochýb, že učeníci Ježiša veľmi MILOVALI, hlavne keď videli a zažili, ze On ich miluje až na smrť. A prejavili Ježišovi hneď aj ÚCTU. Písmo hovorí, že sa mu hneď tam na mieste klaňali (Lk 24:52). 

Ďalším krokom bolo konkrétne VYKROČENIE. Vrátili sa do Jeruzalema. Nie, nebolo to ďaleko, bolo to kúsok. No poslušnosť sa nemeria iba veľkými činmi. Ale tým, že poslúchneš aj v menších veciach. 

A boli spolu a modlili sa. Doslovne chválili Boha. Začali ČAKAŤ NA SPLNENIE PRISĽÚBENIA CHVÁLOU. V Skutkoch je (narozdiel od Lk 24) to prisľúbenie aj viac definované. Ide o krst Duchom Svätým. Zaujímavé sú na tom dve veci. Prvá je, že evanjelisti píšu, že toto prisľúbenie hovoril o Pánovi Ježišovi Ján Krstiteľ, a nie Pán Ježiš sám. A druhá je, že Peter sa vo svojom kázaní na Turíce (Päťdesiatnicu) odvoláva na iný text Písma - na proroka Joela. Je to pravdepodobne preto, lebo kázal veriacim židom z celého dostupného sveta a väčšina z nich o Ježišovi ešte asi nikdy nepočula. O to zázračnejšia je ich reakcia. Učeníci KONKRÉTNE KONALI a preto sa na nich zasľúbenie naplnilo. Ak by nezostali v Jeruzaleme a nemodlili sa, tak by asi vyliatie Ducha Svätého nenastalo (minimálne nie v tom čase). 

Ak ty neurobíš nič, tak neočakávaj naplnenie prisľúbení pre svoj život. Iste, dar Ducha Svätého je naozajstný a nezaslúžený dar, prejav milosti Božej. Ale je potrebné sa naň PRIPRAVIŤ, disponovať. -

ŠT  21. 5.

#01_PripravaNaTurice

Aj tebe a mne je prisľúbená MOC Z VÝSOSTI

“Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ Lk 24:49

- Prešlo 40 dní od Ježišovho zmŕtvychvstania. Číslo 40 je v Biblii znakom plnosti. Ježiš, ako zmŕtvychvstalý v oslávenom tele, je so svojimi učeníkmi už dostatočný čas. Dostatočný na to, aby im mohol odovzdať všetko, čo ešte bolo treba. Trávil s nimi čas, jedol s nimi, stretli sa na viacerých miestach. Teraz ich opäť berie na Olivovú horu, no z druhej strany ako je Getsemane. Tam sa s nimi rozlúči. 

Má ešte dve inštrukcie:

1. Nech všetci zostanú spolu v Jeruzaleme, lebo do sviatku týždňov (Turíc) zostávalo 10 dní a ešte tam byť nemuseli a mohli stihnúť ísť "na otočku" domov. Niektorí síce chceli utiecť z Jeruzalema, ale keď Ježiš vstal z mŕtvych, rozmysleli si to.

2. A nech prijmú to, čo im Otec sľúbil. Teda moc z výsosti, “iného Tešiteľa”. 

Oni s radosťou poslúchli. Lebo už naozaj veria. Už neplačú, ako keď Ježiša stratili prvýkrát, keď zomrel na kríži. Už veria, že keď Ježiš niečo povie, tak to platí a splní sa to. Veď povedal, že vstane z mŕtvych a vstal. 

A tak vedia, že keď im sľúbil, že pošle Ducha, naozaj pošle moc z výsosti. Preto odchádzajú plní radosti. A zostávajú spolu. Modlia sa.

Aj tebe a mne je prisľúbená moc z výsosti. Aby sme aj ty, aj ja mohli žiť podľa Neho a mali moc robiť veci, ktoré sú ľudsky nemožné. Veríš tomu? Modlíš sa za to? Ak nie, tak začni. Sme v tom spolu. -