Festival Pohoda - report

Tento rok sme po veľmi dlhej dobe opäť zavítali na hudobný festival Pohoda v Trenčíne. Stánok nášho spoločenstva bol umiestnený v sektore neziskoviek spolu s ďalšími približne 50-timi organizáciami. Návštevníkom sme ponúkali program v dvoch stánkoch. V rámci tzv. živej knižnice sme ponúkali prerozprávanie osobného príbehu každého z členov tímu. Druhý stan bol vyzdobený na tému retro a niesol názov pre(zá)žitok. Pred stánkami sme mali naše rekvizity - kreatívne nainštalovaný starý vysávač z 50. rokov, ktorý vyzeral ako nárazník z auta Elvisa Presleyho, starý šijací stroj, telefón a mnoho ďalších historických kúskov. To všetko sme priniesli pre to, aby sme podnietili diskusiu o tom či aj niektoré hodnoty ako napr. viera, láska na celý život, manželstvo, alebo vyznanie, že "som kresťan", sú tiež prežitkom, vecou minulosti a či patria do starého železa. Okrem týchto dvoch stanov sme pre návštevníkov pripravili menšiu plochu, kde si mohli sadnúť, odpočinúť si alebo sa len tak porozprávať.

Tieto 4 dni boli úžasné Božie dobrodružstvo a úplne sme cítili a videli ako Boh pôsobí cez nás a v nás. Aj vďaka neustálej modlitebnej podpore nášho spoločenstva šlo všetko ako po masle. Návštevníci pohody boli často krát ako keby priťahovaní do našich stánkov. Ľudia boli úplne otvorení a vyslovene chceli počúvať o viere a Ježišovi. Poznáte to, veľa krát sa rozhovor zamotáva a nikam nevedie, ale na Pohode sme mali ako keby otvorené dvere do ľudských sŕdc.

Počas Pohody sme mali veľa rozhovorov s okoloidúcimi a len v rámci živej knižnice sme boli v intenzívnom rozhovore s asi 60-70 ľuďmi a väčšina z nich bola naozaj dotknutá Bohom. My dobrovoľníci sme mali skvelý čas Božej prítomnosti pred programom a aj počas neho. Bol to však aj "zaberák" keď sme vstávali o 7:00 ráno a do postele sme šli po polnoci. Pán nás posilňoval a povzbudzovalo nás, keď sme videli ako sa Boh dotýka ľudí.

Boh nám dával jednotu a som rád, že som mohol spoznať v akcii pri šírení Jeho kráľovstva 11 úžasných božích stvorení - členov Pohodového tímu. Boh tak špeciálne spája srdcia ľudí, ktorí sú v takejto "intenzívnej" službe spolu a ja som Mu za to veľmi vďačný. Navyše sme mali spolu veľa srandy. Bývali sme v Soblahove v materskej škôlke, umývali sme si zuby v detských umývadielkach vo výške 50 cm od podlahy (zozadu to vyzeralo ako keby sme sa modlili, ale to sme len museli kľačať pri umývaní zubov). Sedeli sme na malých stoličkách ako detičky ... jednoducho sme na vlastnej koži zažili biblické "buďte ako deti". :-)

Na tohtoročnej pohode sme si prežili, že keď slúžime Bohu, tak nemusíme slúžiť ako sluhovia, ale ako Jeho deti, ktoré sa vlastne len "hrajú" pred Jeho tvárou.