autor
Richard Štefák
Riaditeľ VER.SK, evanjelizácia, podnikanie, práca s mládežou.
Bloguje od : 6.7.2011
Úroveň
4
Vstúpili sme do väčšej rieky
Už dlhšie sme niesli v sebe myšlienku o nových priestoroch, kde by sme sa mohli stretávať. Začali sme totiž prerastať kapacitu Čajakovej ul. 28, kde sme mali INFOCENTRUM, Ver.sk aj priestory pre stretávanie sa Spoločenstva. Okrem toho sme si prenajímali sálu na STREDU každý týždeň a na Dni spoločenstva raz za mesiac, občasne aj iné priestory. V dvoch kanceláriách INFOCENTRA malo stoličky dvanásť ľudí. Teda nie stoličky, skôr pracovné miesto, lebo stoličiek bolo iba desať. Na približne 30 m2 bola aj kuchynka, WC, PC-server, skrine, archív a rôzne pracovné potreby, tlačiareň. V ďalších priestoroch sme mali vydavateľstvo a spoločenské priestory na stretká, kurzy o kresťanskom raste a menšie stretnutia v spoločenstve, sklady techniky, skúšobňu na približne 260 m2. Pracovné prostredie, nie úplne ideálne, hlavne keď sa nás stretlo v kanceláriách veľa v jednom čase. Viacerí pracujú pre Spoločenstvo v teréne alebo v službe pre ďalšie skupiny kresťanov. Jedli sme na vlastných pracovných stoloch, dýchali sme spolu ten istý vzduch, prežívali sme spolu „zvracačku“ po spoločnom vianočnom posedení. Keď som na What`s up položil kolegom otázku: „Ako sa cítite?“ po včerajších spoločných bezalkoholových raňajkách, postupne prichádzali na chat informácie, z ktorých sa dal utvoriť celkový obraz o situácii. Niekto už zvracal, inému začínalo byť zle. Tí, ktorým nebolo nič, začínali zháňať niečo na vypálenie vírusov a bacilov, či čo to bolo. Viacerí sme boli bez Štedrej večere. Ale nie, trochu som si dal zemiakov. Zasiahlo nás to nečakane. Kiež by sme Pánovi dávali toľko priestoru v našich životoch a jeho zapálenia, ako si vypýtala táto situácia.
Ale snažíme sa a ideme dopredu.
Pred dvoma rokmi sme sa intenzívnejšie začali modliť za nové priestory a snažili sa to priniesť aj do celého Spoločenstva. Povzbudzovali sme ľudí, hovorili o tom na Dňoch spoločenstva. Mali sme slová o tom, že potrebujeme budovať Pánovi dom najprv v našich srdciach. Toto bolo oveľa kľúčovejšie pre nás ako nové priestory. Boh nás na to dlhšie upozorňoval. Napriek tomu sme boli aktívni a hľadali nové možnosti a boli sme pozerať rôzne miesta v Bratislave.
Zrazu sa začalo pošuškávať medzi nájomníkmi, že priestory na Čajakovej ide kúpiť nový majiteľ a že už je aj podpísaná zmluva o budúcej zmluve a už je aj kúpno-predajná. Začalo nám to dochádzať až vtedy, keď sme dostali oficiálnu informáciu o tom, že treba priestory opustiť do 31. júla 2017 a následne sa budú búrať. Teda o tri mesiace. Ufff... , teda to mi nenapadlo ako prvé. Prvé, čo ma preniklo, bola vďačnosť Bohu za to, že sme tu mohli byť osem rokov. To nie je krátka doba. Osem rokov iba za energie, vďaka priateľovi podnikateľovi. Ufff prišlo až potom. Čo teraz? Zintenzívnime modlitby!!! Povolajme viac ľudí do modlitby.
Ešteže Spoločenstvo nie je iba o pätnástich ľuďoch, ktorí pracujú čiastočne, úplne alebo bez nároku na financie v Infocentre. Ešteže sa môžeme oprieť o ďalších skvelých ľudí, ktorých srdcia vidí Pán, že sú mu blízko. Nie, bez vás by to bolo oveľa náročnejšie a asi by sme to nedali. To slovo asi je trochu pyšné, či? Ale Pán delí svoje dary, každému, ako chce, a navzájom sa dopĺňame. Jeden vybaví to, druhý vybaví iné, tretí rokuje, štvrtý má technický prehľad, sto ľudí sa modlí, päťdesiati sťahujú, upratujú staré priestory a zútulňujú nové priestory.
Boli aj porovnateľné priestory, ako sme mali na Čajakovej, ale za komerčné ceny so zlým parkovaním. Hlavne budujte dom Pánovi vo svojich srdciach. V ušiach nám znel prorok Aggeus a jeho prvá kapitola, ktorú nám prihral jeden človek, čo dobre počuje Pána.

A preto sme vstúpili do väčšej rieky.
Vždy sme túžili mať všetko na jednom mieste. Bol to sen. 1000 m2? To by hádam mohlo stačiť. Teraz sa zdá, že sa k tomu blížime. STREDA bude doma, Dni spoločenstva budú doma, kurzy o kresťanskom raste budú doma a všetko iné bude doma. Už by sme to mohli volať možno aj DOMOV, ZÁZEMIE, alebo nejako inak vhodne.
Čo je to pre nás DOMOV? DOMOV v našom chápaní nie je miesto, kde sa cítime ako doma v tom bežnom chápaní. Nie je to miesto, kde chodíme v teplákoch a papučiach, prípadne kde si môžeme nechať rozložené veci v našom neporiadku, v ktorom sa cítime dobre. Toto nie je DOMOV. Toto miesto je Pánov DOMOV. Teda túžime, aby to bol jeho domov. A ľudia z nášho Spoločenstva by chceli vytvoriť takýto DOMOV Pánovi. To sa dá iba tak, ak bude v našich srdciach Pán. V každom jednom z nás. Ak mu vytvoríme priestor v našom živote tak, že sa s ním budeme stretávať, budeme s ním rozvíjať náš vzťah, budeme sa pýtať, kam chce viesť naše životy a potom vykročíme, možno často do neznáma, ale s ním vedľa seba.
A potom túžime volať ľudí DOMOV, k nemu. Našich blízkych, našich kamarátov, kolegov, naše deti. Aby aj oni, keď zažijú Pánov DOMOV a bude sa im tam páčiť, už mohli zostať s ním.

Buď s Pánom.
Toto všetko, po čom túžime, nás stojí finančne viac ako doteraz. Ale bez toho to nejde. Bude nás to stáť viac času, obety, vyjdenia z vlastného pohodlia a dať sa Bohu k dispozícii s tým, čím každého z nás individuálne obdaroval. V našom Spoločenstve je to tak, že sa snažíme dávať Bohu 10% z našich príjmov. Mnohí okrem toho dávajú svoj čas, osobné voľno, svoje obdarovania a obety pre Pána. Vďaka týmto obetám bolo možné urobiť množstvo vecí v 25-ročnej histórii nášho Spoločenstva. Bolo množstvo evanjelizácií, osobných stretnutí a rozhovorov, modlitieb za ľudí, osobného rastu ľudí, oslavy Pána na chválach, spoznávania sa medzi mladými a vytvárania vzťahov, skvelých manželstiev, z ktorých sa rodia skvelé deti. A zdá sa, že toto je iba začiatok.
Nie, nejdeme tlačiť na financie, hoci do Spoločenstva sme dali výzvu, aby sme sa zapojili aj finančne viac. „Tlačíme“ na to, aby boli všetci s Pánom a robili, čo im hovorí. Ak vám hovorí vyjdi zo svojho pohodlia, tak vyjdi, ak hovorí viac slúž pre moje veci, tak sa posuň do služby, ak hovorí daj financie, tak daj. Len neži pre seba. To by bol krok späť v tvojom živote, krok k životnému štýlu dnešnej doby. Neži iba pre svoje pohodlie. Ži pre Pána a pre druhých. My vieme, že ak budeme pracovať na veciach, ktoré chce Boh, tak Boh zoženie peniaze na to, čo bude potrebné.

Sme na ceste.
Naše dobrodružstvo s Bohom sa vyvíja ďalej. Kam nás to zavedie, sami nevieme. Pán veľmi často neukazuje konečný cieľ cesty. Väčšinou iba niekoľko krokov. Pánovi ide najviac o cestu s nami. Chce s nami kráčať, byť pri nás, prežívať veci s nami. Hoci vie, čo sa udeje, pre neho to nie je nuda. On miluje skutočnosť, že kráča s nami.
Veľmi radi kráčame s mojou dcérkou iba tak, kam nás vedú kroky a čas, ktorý máme. Má skoro tri roky. Ona bicykluje, ja kráčam vedľa nej. Slnko zapadá a na ulici už nikto nie je. Iba my dvaja. Občas prejde auto, ale predtým ju nasmerujem ku kraju cesty. Potom sa zľakne psa za plotom a ja jej poviem, že sa ho nemusí báť. Potom jej prilepím „odrazku“ na bundu, aby ju videli autá a naťukám si na mobile aplikáciu výstražné svetlo, aby nás naozaj videli. Toto miluje Pán, keď s ním kráčaš po ceste, ktorú ti vybral. Iba vy dvaja, sami. On sa o teba na tejto ceste stará.
Richard Štefák 7.9.2017
 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*



Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

 
autor
Pán miluje, keď s ním kráčaš po ceste, ktorú ti vybral.
 
autor
Tak ako ty nesieš Jeho hodnoty vo svojom živote, vo svojej práci, tak ich nesieme my v politike, ktorá je teraz našou ..
 
autor
Kým plávate s hlavou nad hladinou, je to krásny pohľad, ale to čo vás čaká pod hladinou je často ešte krásnejšie.
 
 
Tím
Chcem spolupracovať
Kde sa stretávame
Streda
Partneri
Informačné centrum
Spoločenstva pri Dóme sv. Martina
Rožňavská 17, 831 03 BRATISLAVA
Telefón: 02 / 555 71 397
E-mail: infocentrum@martindom.sk
 
Prihlásenie